Boj poisťovní o klientov stál už 57 miliónov eur. Najviac ich získala Dôvera

Rekordný bol rok 2020, keď VšZP stratila viac než 145-tisíc klientov. Kladný výsledok dosiahla naposledy v roku 2022, keď jej pribudlo 8 742 klientov.

Desiatky miliónov hore komínom

Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou poisťovniam vyčíta, že na vyhľadávanie a presviedčanie ľudí používajú agentov. Ich služby sa platia z vreciek daňových poplatníkov.

Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) v analytickom komentári zhodnotil, že celkové náklady na prepoisťovanie dosiahli za roky 2013 až 2024 takmer 57 miliónov eur. To je suma, za ktorú sme postavili napríklad celú podzemnú vojenskú časť nemocnice v Prešove.

Najviac na odmeny pracovníkov zháňajúcich prihlášky vynakladá Dôvera – v priemere ročne 2,9 milióna eur. Union vypláca provízie vo výške približne 1,4 milióna eur ročne. VšZP začala provízie udeľovať až od roku 2021 a stojí ju to ročne okolo 1,3 milióna eur.

Výška odmeny za nového poistenca sa líši. Poisťovne spravidla platia viac za získanie ekonomicky aktívnych ľudí a menej za deti či seniorov, pretože im za nich štát dá zhruba 57 eur mesačne.

Nečestné praktiky

Pracovníci zdravotných poisťovní sa pri získavaní klientov často sústredia na chudobné regióny, v ktorých žijú marginalizované komunity.

„Práve občania z týchto komunít sú tí, ktorí najmenej čerpajú zdravotnú starostlivosť. Poisťovňa za nich vždy na konci dňa dostane viac peňazí, ako na nich vynaloží. To je tá primárna motivácia,“ uviedol v podcaste ÚDZS exriaditeľ sekcie dohľadu nad zdravotným poistením Marián Béreš s dôvetkom, že pre nižšie dosiahnuté vzdelanie sa s rómskou komunitou možno aj ľahšie manipuluje.

Navyše veľkú časť z prihlášok na zmenu poisťovne tvoria takzvaní často prepoisťovaní poistenci. To sú takí, ktorí za uplynulé desaťročie zmenili poisťovňu aspoň šesťkrát. Niektorí ju menia aj každý rok. Ich prepoistenie stálo za desaťročie podľa NKÚ viac ako 6,5 milióna eur.

V desiatke obcí s najväčším pomerom prepoistení voči počtu obyvateľov obce sa pravidelne vyskytujú napríklad Lipovec, Hanková, Ruská Voľa, Sása či Palota.

Útvar hodnoty za peniaze (ÚHP) v tejto veci registruje aj prípady, keď k zmene zdravotnej poisťovne došlo bez vedomia poistencov, čiže sfalšovaním podpisu a dotknutí sa to dozvedeli až v ambulancii lekára, alebo keď ľuďom pred podpisom poskytli nepravdivé informácie. Vyskytli sa aj prípady, keď dohodári v rómskych komunitách ponúkali za prehlásenie sa do inej poisťovne sumu v jednotkách eur, čo priamo porušuje zákon o zdravotných poisťovniach.

Analytici ministerstva financií ešte zdôrazňujú, že tento proces nezvyšuje kvalitu zdravotnej starostlivosti. V obciach s častým prepoisťovaním je napríklad úmrtnosť novorodencov takmer päťnásobná oproti Bratislave, podobná krajinám ako Maroko a Kirgizsko. Záujem zdravotných poisťovní o týchto „klientov“ sa teda končí po podpise prihlášky.

Preto je dobré vedieť, že podanú prihlášku možno do tridsiatich dní od jej podania vziať späť. V minuloročnej kampani tak učinilo viac ako 37-tisíc ľudí.

Prečo je to problém

Okrem morálneho rozmeru, že poisťovne benefitujú na marginalizovaných skupinách s najhoršími zdravotnými výsledkami, a plytvania verejnými zdrojmi našli analytici ÚHP viacero dôvodov, pre ktoré predstavujú často prepoisťovaní poistenci problém.

Napríklad to znižuje motiváciu poisťovní investovať do prevencie, lebo jej výsledky sa prejavia až po rokoch, keď bude daný človek poistený u konkurenta. Taktiež to komplikuje manažment chronicky chorých.

A ak by významná časť prepoistení vznikala podvodom alebo za odmenu, vytvára to krivú trhovú predstavu, že poisťovne si navzájom konkurujú v poskytovaní lepších balíkov zdravotnej starostlivosti. Ale v skutočnosti by išlo len o to, kto robí lepšiu náborovú kampaň. Táto otázka bude ešte zaujímavejšia, ak po 1. januári 2027 vznikne duopol VšZP a spojenej Dôvery s Unionom.

NKÚ v tejto veci odporúča úplne zrušiť provízie za často prepoisťovaných klientov. Zároveň radí poisťovniam a ÚDZS, aby si zjednotili identifikačné čísla poistencov a vytvorili spoločnú databázu údajov. Tam by sa dalo zistiť, kto sa opakovane prepoisťuje a ktorý agent jeho prihlášky sprostredkoval. Následne môže poisťovňa s takýmto náborárom ukončiť spoluprácu, a ak od klienta zistí, že ho prepoistili manipuláciou či podvodom, môže to nahlásiť aj polícii.

ÚDZS zasa vlani načrtol, že ak sa situácia nezlepší, bude presadzovať zmenu legislatívy. Tá bude zahŕňať napríklad prepoisťovanie iba na pobočkách alebo prihlášky s povinným notársky overeným či elektronickým podpisom.

Ako alternatívu uviedol nábor iba kmeňovými zamestnancami poisťovní, nezávislé klientske centrá alebo možnosť zmeniť poisťovňu iba raz za dva roky.