Greta Thunbergová dospela, a tak ju nahradil dinosaurus, doslova. V nedeľu sa začína klimatická konferencia COP26 v škótskom Glasgowe. OSN pri tej príležitosti predstavila krátke video, v ktorom dinosaurus prednesie v hlavnej zasadacej sále OSN reč o vymretí a boji proti klimatickej zmene.
Všetko ale nasvedčuje tomu, že konferencia bude trápne zlyhanie. Veľké nádeje do nej vkladal premiér Boris Johnson, ktorý z nej plánoval vyťažiť pozitívne pokrytie pre svoju vládu a naštartovať dobrú náladu po pandémii. Akciu poňal skôr ako olympiádu, konferencia má aj vlastného maskota, tuleňa Bonnieho. Lenže zo série rokovaní o uhlíkovej stope sa produkuje nadšenie o dosť horšie ako z vrcholového stretnutia športovcov. Hlavnou správou týchto dní z Glasgowa tak je, že sa premnožili krysy a útočia na mestských smetiarov. Škodoradostníci upozorňujú, že aj Bonnie vyzerá ako krysa.
Súčasná COP (skratka znamená Conference of Parties, teda Konferencia zmluvných strán, myslený je Rámcový dohovor OSN o zmene klímy z roku 1992) je síce 26. takéto stretnutie, šanca na vyprodukovanie čohokoľvek významného je, našťastie, minimálna. Johnson chcel nadviazať na údajný úspech COP21, kde bola v roku 2015 podpísaná Parížska klimatická dohoda. Tú síce podpísali takmer všetky štáty vrátane najväčších producentov CO2, Číny a Indie. Háčik spočíva v tom, že signatárov takmer k ničomu nezaväzuje, iba majú zostaviť vlastné ciele a plány na znižovanie emisií a podávať o tom priebežné správy. Za neplnenie nehrozil žiadny postih.
Johnson plánoval ísť ďalej. Chcel, aby sa signatárske krajiny zaviazali k nulovým emisiám do roku 2050. To má mať efekt, že planéta sa oteplí maximálne o 1,5 stupňa. To sa nepodarí naplniť. Čínsky prezident Si Ťin-pching nepríde. Čína pritom produkuje najviac emisií CO2 na svete, je zodpovedná za 27 percent, čo je viac ako emisie zvyšku vyspelého sveta dohromady. Emisie plánuje zvyšovať ďalších desať rokov, a tým spoľahlivo vynulovať akékoľvek zníženie v Európe.
India je vo vypúšťaní CO2 tretia na svete, jej podiel je asi 6,6 percenta. Indický premiér Naréndra Módí síce príde, ale dopredu avizoval, že nič nepodpíše. Vypúšťanie uhlíka považuje za zásadné pre industrializáciu a zbohatnutie svojej krajiny a nemieni to obetovať kvôli európskemu zelenému šialenstvu.
K váhavcom treba pripočítať aj USA, tie sú v emisiách s 11 percentami druhí po Číne. Prezident Joe Biden síce je za Johnsonov plán, ale šanca na presadenie v Kongrese je takmer nulová. V Senáte má rozhodujúci hlas Joe Manchin, to je síce demokrat, zastupuje však Západnú Virgíniu, kde je ťažba uhlia jedno z najväčších priemyselných odvetví.
Johnson odmieta, že by prechod na bezuhlíkovú ekonomiku bol bolestivý, drahý a viedol k schudobneniu obyvateľstva. Podľa všetkého verí v technologický pokrok, ktorý vo výsledku povedie k zvýšeniu životnej úrovne. Napríklad magazín The Spectator upozornil na nedávnu analýzu z Oxfordskej univerzity tvrdiacu, že trendy v solárnych, veterných a vodíkových technológiách znamenajú, že nulové emisie možno dosiahnuť do 25 rokov a „pravdepodobne povedú k čistým úsporám v hodnote mnohých biliónov dolárov“. Otázkou je, prečo, pokiaľ je prechod na eko taký výhodný, je potrebné to nakazovať ediktmi štátov a medzinárodných organizácií.
K Johnsonovej smole klimatické plány narazili na realitu práve v čase, keď sa začína jeho vytúžený summit. Ceny energií letia nahor po celej Európe. V Británii, Francúzsku, ale aj v Česku krachujú či končia dodávatelia. Nemalú zásluhu na rastúcich cenách majú emisné povolenky a drahý plyn. Ten je momentálne považovaný za ekologicky neutrálny, v zelenej Európe sa z neho tak stal jeden z hlavných zdrojov energie. Nádeje, že by nedostatok mohli pokryť obnoviteľné zdroje, sa ukázali ako neúčinné.
Navyše experti upozorňujú, že najrôznejšie klimatické záväzky a ciele prijaté na summitoch životnému prostrediu skôr škodia. Vedú k tomu, že výroba sa presunie z Európy do Ameriky a do Číny. Európa sa tak môže pýšiť svojou nízkouhlíkovou ekonomikou, ale to len posilňuje Peking, pretože vyrába takmer všetko potrebné a viac neekologicky, než keby priemysel zostal v Európe. Predpokladané stroskotanie COP26 je zrejme pre svet dobrá správa.
Z konferencie v Glasgowe nie sú nadšení ani vládni poslanci a ministri, aj keď z oveľa prozaickejších dôvodov. Očakáva sa od nich, že sa summitu zúčastnia a budú robiť roztlieskavačov. Hotely v Glasgowe sú však beznádejne plné a nemajú kde bývať. Niektorí tak budú dochádzať až z Anglicka. Situácia je o to horšia, že majú zakázané lietať, na ekosummite by to nepôsobilo dobre. Musia sa tak trmácať vlakom. Konzervatívni politici tak vraj konferenciu svojho premiéra prekrstili z COP26 na CRAP26 čiže SRAČKY26.
Text vyšiel na portáli Echo. Vychádza so súhlasom redakcie.