Prečo prenechávame vyslovenie pravdy Ficovi?

EÚ v snahe zatlačiť na Poľsko a Maďarsko presadzovala dodržiavanie zásad právneho štátu ako podmienku čerpania z eurofondov. Maďarsko a Poľsko sa bránili a vytiahli kartu zablokovania rozpočtu EÚ. Kompromis, ktorý Morawiecki s Orbánom dosiahli, spočíva v tom, že proti obvineniam sa Maďarsko a Poľsko budú môcť brániť na Európskom súdnom dvore, teda do verdiktu, ktorý tu nebude skôr ako v roku 2022.

Slovensko nepodporilo Poľsko a Maďarsko v ich spore s Európskou úniou. Igor Matovič to komentoval slovami: „Nebudeme otrokmi Vyšehradskej štvorky.“ Robert Fico Matovičov prístup označil za zradu. Kompromis dohodnutý premiérmi Merkelovou, Orbánom a Morawieckym považuje Fico za víťazstvo Poľska a Maďarska. Podľa neho to víťazstvo mohlo byť aj víťazstvom Slovenska, ak by bolo bývalo podporilo svojich susedov z V4. Niekoľko poznámok:

Poľsko a Maďarsko nie sú ideálne, ale sú to slobodné, demokratické krajiny

Politika je vždy i zápasom o moc, a preto v sebe inherentne obsahuje aj určitú biedu. Tá by sa určite dala nájsť aj v súčasnej poľskej a maďarskej vládnej politike. Iste, ktože by už nepodporoval dodržiavanie princípov právneho štátu.   

Avšak, kto sleduje texty všetkých rezolúcií Európskeho parlamentu proti Maďarsku a Poľsku za ostatné tri roky, vidí, že výhrady voči obom krajinám nie sú neideologické. Sú to vyložene ideologické útoky. Sú to texty, ktoré sú nezriedka hysterické a falošné. Je to kritika, ktorú vznášajú západní politici voči stredoeurópskym politikom, pričom sa hneď stavajú i do roly sudcov, ktorí rozhodujú o sankciách. Preto floskula o „dodržiavaní princípov právneho štátu“ nevyzerá dôveryhodne. Pri všetkých výhradách voči vládam oboch krajín, Maďarsko a Poľsko sú slobodné, demokratické štáty a občania oboch štátov majú možnosť svoje vlády odvolať vo voľbách.

Kto podporil Poliakov a Maďarov

Za Orbána a Morawieckeho sa postavil nielen český prezident Miloš Zeman, ale niekoľko dní predtým aj slovinský premiér Janez Janša. Tento v liste predsedovi Európskej rady napísal, že čerpanie z eurofondov nemá byť spájané s dodržiavaním zásad právneho štátu, keďže rozhodovať o tom, či sa dodržujú alebo nie, nemôžu politici EÚ. Spomínaný kompromis dohodnutý Merkelovou, Morawieckim a Orbánom je v podstate uznaním Janšovho argumentu.

Matovičov výrok je pochabý

Matovičov výrok o otrokoch bol pochabo nemiestny. Keď človek počuje, že  podpora Poľska a Maďarska by znamenala naše otroctvo, vyprskol by od smiechu. Hneď som si spomenul na Kraskovo: „Ó, smutno znela pieseň matky otrokyne“ i na Chalupkovo „a voľ nebyť, ako byť otrokom“.

Bohužiaľ, vzniknutá situácia smiešna nie je. Trhlina medzi starou a novou EÚ sa prehlbuje. Pritom by stačilo, aby EÚ ponechala kompetenciu trestania vlád členských krajín na občanov tých krajín, ktorí to môžu urobiť vo voľbách. Ak sa EÚ bude snažiť urobiť to namiesto občanov, poškodí to práve celú EÚ. Štáty si vytvorili EÚ, aby sa im lepšie spolupracovalo, nie na to, aby im EÚ vládla a trestala ich. Preto sme mali byť na strane Maďarska a Poľska. A keď sa ich už Matovič nechcel zastať, mohol to urobiť aj bez onej otrockej táraninky. Na západ od nás si ho za to vážiť nebudú a v strednej Európe si zbytočne pokazíme vzťahy.

V4 získala význam, teraz ho oslabujeme

Vyšehradská štvorka bola dve desaťročia milou, ale fakticky bezvýznamnou skupinou. Zmenila sa na významné zoskupenie po roku 2015, keď sa po migračnej kríze postavila proti kvótam migrantov, a zvádzala tak zápas s Európskou komisiou. A otázka prerozdeľovania migrantov je stále otvorená. Kto budú politickí partneri Slovenska? Navyše, Poľsko, Slovensko a Maďarsko tvorili os, ktorá bránila kresťanskú kultúru, napríklad ochranou manželstva muža a ženy. Spojenectvo V4 Matovič naštrbil.

Otázka je, či Igor Matovič vlastne o týchto otázkach uvažuje. Zástupca OĽaNO v Európskom parlamente Peter Pollák sa pri hlasovaní o protipoľských rezolúciách zvykne zdržať. Urobil tak v decembri 2019 v prípade rezolúcie, ktorá odsudzovala Poľsko de facto za vzdor proti LGBT ideológii, a pred dvomi týždňami v prípade rezolúcie, ktorá kritizovala Poľsko kvôli zákazu eugenických potratov. A niektorí sa na Slovensku po voľbách už báli teokratického štátu.

Fico má dve tváre, ale teraz povedal pravdu

K Robertovi Ficovi treba povedať, že ohľadne spolupráce V4 jeho Smer mal dve tváre. Pred dvomi rokmi prijal Európsky parlament rezolúciu kritizujúcu Maďarsko a nikto z vtedajších poslancov Smeru nehlasoval proti, Boris Zala dokonca hlasoval za. Tento rok obvyklá líderka kandidátky Smeru v eurovoľbách Monika Beňová hlasovala za obe vyššie uvedené protipoľské rezolúcie. Ďalší poslanci Miroslav Číž a Robert Hajšel sa pri prvej zdržali, druhú podporili. Je to stará tradícia, ktorú zdieľal Smer spolu s HZDS. Doma suverenistickí, v Bruseli eurofilní.

Ficovi patrí uznanie za vzdor proti kvótam počas jeho druhej vlády. Slovensko vtedy podalo žalobu na Európskom súdnom dvore, čím konalo v zhode s Orbánovou vládou, čo pre Fica muselo byť sebazaprením. Na druhej strane platí, že podľa Lisabonskej zmluvy, schválenie ktorej Fico presadil ako premiér počas svojej prvej vlády v roku 2008, EÚ môže takéto kvóty členským krajinám určiť. V roku 2015 sme mali šťastie, že Európska komisia sama od kvót upustila pre ich nepopulárnosť. Európsky súdny dvor však v roku 2017 žalobu zamietol a potvrdil, že EÚ môže kvóty stanoviť. Aj sám Fico chcel vyzerať v roku 2008 eurofilne a v roku 2015 suverenisticky. Tak či onak má pravdu, že Slovensko malo držať dnes líniu jednoty V4, a to vo vlastnom záujme.

Korčokova absurdnosť

K úplnej absurdnosti sa prepracoval minister Korčok. Pred tromi týždňami povedal, že bude apelovať na Poľsko a Maďarsko, aby neblokovali rozpočet, inými slovami, aby kapitulovali. Potom, čo Fico podporil Maďarsko a Poľsko, Korčok Fica vyzval, aby tým neurážal Poľsko a Maďarsko. No tak to si Maďari a Poliaci môžu pomyslieť len toľko, že ich Korčok má za hlupákov. Tak je minister Korčok po premiérovi Matovičovi druhým vysokým ústavným činiteľom, ktorý zhoršuje vzťahy vo vnútri V4.

Prečo prenechávame vyslovenie pravdy Ficovi?

Vieme, kto je Fico. Politik, ktorého vláda doviedla Slovensko do ťažkej spoločenskej krízy. Otázka je, prečo prenechávame práve jemu, aby vyslovil pravdu o vážnom politickom európskom probléme.