Európska plynová pasca

Západ na čele s Európskou úniou prepadá v posledných mesiacoch čím ďalej hlbšie do zajatia potemkiád. Politici sa snažia vydávať za fakty veci, ktoré sú úplne zjavne v rozpore s realitou.

Jednou z nich je očkovanie proti covidu ako preukaz potvrdzujúci bezinfekčnosť. Vo chvíli, keď je úplne zjavné, že plne očkovaní sa covidom infikujú a môžu nakaziť ostatných rovnako ako neočkovaní. Naposledy to mohla verejnosť vidieť v prípade plne očkovanej moderátorky populárnej televíznej súťaže StarDance Terezy Kostkovej, ktorá sa aj po vakcinácii covidom nakazila. Napriek tomu, že to každý na prvý pohľad vidí, poslali hygienici do karantény len jej neočkované kontakty. Už tento príbeh sám o sebe ukazuje, ako je také preukazovanie bezinfekčnosti zvrátené.

Nie je to česká špecialita. V rôzne vyhrotených podobách sa to odohráva v mnohých krajinách južnej a východnej Európy. Od Francúzska cez Taliansko po Slovensko. Sever a západ Európy na čele so Spojeným kráľovstvom a Škandináviou sa na podobnú fake bezinfekčnosť nehrajú. Keď už testujú, aby zistili, kto naozaj covid prenáša, tak všetkých. Na očkovanie zjavne tento systém motivuje výrazne viac ako juhovýchodné fake preukazy bezinfekčnosti.

Fake bezinfekčnosť sa dá ľahko zrušiť. Jedno politické (alebo súdne) rozhodnutie a je koniec.

To neplatí pri oveľa ďalekosiahlejšej potemkiáde, ktorú v Európskej únii sledujeme v energetike. Tá sa rozhodla, že systémom zelených daní a prirážok vyradí postupom času z prevádzky „špinavé“ emisné zdroje a plne ich nahradí bezemisnými. Zároveň so zákazmi a zdražovaním majú odstaviť aj segmenty, ktoré emisie plodia. Napríklad výrobu áut so spaľovacími motormi. Zelené prirážky zasahujú mnoho brandží.

Základ je ale v energetike. Cieľom je vyrábať energiu len z obnoviteľných zdrojov. Tam, kde nemajú divokú vodu, fakticky iba zo slnka a vetra. Chýba ale odpoveď, kde sa bude energia brať, keď nesvieti a nefúka. Zatiaľ totiž nikto nevymyslel, ako ju dlhodobo skladovať.

Odpoveďou Európskej únie je, že prechodnými zdrojmi majú byť plyn a jadro. Obe sú zatiaľ v nastupujúcej európskej zelenej ekonomike vedené ako emisne neutrálne. To znamená, že sa na ne v zelenom finančnom kádrovaní nepozerá ani ako na zdroje špinavé, ako je uhlie, ani na čisté. Ich financovanie je práve vďaka tomuto kádrovaniu drahšie ako pri obnoviteľných zdrojoch.

Európu čaká veľký zápas o budúcnosť týchto dvoch zdrojov a ich úlohu v zelenej ekonomike. Bude to ostrý stret medzi plynovým Nemeckom, tvrdo odmietajúcim jadro nielen u seba doma, ale presadzujúcim tento názor aj v iných krajinách, a atómovým Francúzskom, ktoré chce stavať svoju zelenú ekonomiku práve na jadre.

Z nášho stredoeurópskeho pohľadu to môže vyzerať, že Nemci disponujú väčšou silou. To ale nie je tak celkom pravda. Zákaz jadrovej energetiky popri nich presadzuje len Rakúsko a malé Luxembursko, ktoré je fakticky nemeckým energetickým klientom. Na druhej strane stojí tábor európskych atómových krajín a tých je v tejto chvíli dvanásť. Popri Francúzsku, kde jadro tvorí 75 percent spotreby energie, sú to Belgicko, Bulharsko, Česko, Holandsko, Španielsko, Švédsko, Fínsko, Rumunsko, Slovensko, Slovinsko, Maďarsko. Okrem toho má jadrové ambície Poľsko, ktoré zatiaľ žiadny reaktor nemá. Podľa všetkých hlasovacích pomerov v Európskej únii je to drvivá väčšina.

Ak sa nič nezmení na súčasnej zelenej politike Európskej únie, musia všetky krajiny postaviť svoju energetickú budúcnosť na týchto zdrojoch. Starostlivo vážiť za a proti. Posledné dni ukazujú, aká nebezpečná môže byť závislosť od plynu, do ktorej sa niektoré krajiny na čele s Nemeckom chystajú naskočiť. Ceny tejto strategickej suroviny sú veľmi neisté. Za posledný rok plyn zdražel o 306 percent. Ten, kto naň staví, sa navyše stáva extrémne závislým od dodávateľov, ktorí s výnimkou čistého obchodu a zisku sledujú svoje vlastné politické záujmy. V sobotu prestal na chvíľu tiecť plyn z Ruska plynovodom Jamal cez Bielorusko a Poľsko. Ruský Gazprom nepodal žiadne vysvetlenie s výnimkou uistenia, že všetky svoje záväzky plní.

Mohlo ísť o čisto technickú poruchu. Je to ale pripomenutie, akí zraniteľní sú tí, ktorí sú od plynu výrazne závislí. Nejde zďaleka len o Rusko. Poliaci si postavili veľký terminál na skvapalnený plyn, aby tam mohli prichádzať tankery zo Spojených štátov. Lenže tie mieria namiesto Poľska do Japonska a Singapuru. Zákazník je tam ochotný zaplatiť viac. Plyn sa môže v ktorejkoľvek chvíli stať zo dňa na deň nedostatkovou surovinou.

Stavba jadrových blokov je organizačne aj finančne výrazne náročnejšia ako pri plyne. Prináša ale oveľa väčšiu stabilitu a menšiu zraniteľnosť. Palivo sa dá skladovať a trh s ním je výrazne konkurenčnejší ako pri plyne. To samo o sebe nesie výrazne menšiu závislosť.

Text vyšiel na portáli Echo. Vychádza so súhlasom redakcie.