Brazílsky prezident Bolsonaro je v Taliansku. Všade, kde sa pohne, vznikajú polemiky a kontroverzie

Celé to má aj domácu vnútropolitickú iskru, keďže kontroverzného brazílskeho prezidenta bráni taliansky exminister vnútra Matteo Salvini. Najskôr ale krátka rekapitulácia.

Brazílsky prezident Jair Bolsonaro vyvoláva pozornosť a reakcie podobné Donaldovi Trumpovi. Podobá sa mu aj svojím štýlom a spôsobom politiky. Médiá ho neznášajú, často z ideologických dôvodov. Bolsonaro sa to snaží využiť vo svoj prospech, spoločnosť a politiku preto výrazne polarizuje. Vidieť to aj v Taliansku, kde je aktuálne na návšteve.

Najskôr sa v Ríme zúčastnil víkendového zasadnutia krajín G20. Jeho pobyt v Taliansku však pokračoval, takže médiá, jeho priaznivci i odporcovia boli aj na ďalších miestach, ktoré tento politik navštívil. Keď kráčal neďaleko brazílskej ambasády v Ríme, niekto zaútočil na brazílskych reportérov.

„(Toto je) násilie talianskej a brazílskej polície voči novinárom, ktorí nasledujú Bolsonara po uliciach Ríma,“ napísal novinár Jamil Chade, ktorému jeden z policajtov vraj vzal mobil, ktorým nahrával video dostupné na sociálnej sieti Twitter. Z videa však nie je jasne poznať, či to bol policajt, člen ochranky či Bolsonarov priaznivec. „Veľký zmätok“ a „otlčené novinárske tímy“, popísal ďalej situáciu vo Večnom meste brazílsky žurnalista. Podľa neho „Bolsonaro v kruhu s lídrami (G20) klame o ekonomike, o svojej popularite, kritizuje tlač a dokonca chváli armádu. Aby toho nebolo málo, ignoruje nemeckého volebného víťaza, ktorý sa mu otáča chrbtom.“

Novinár pre talianske médiá vysvetlil, že už mnoho ráz pokrýval míting G20, no toto sa mu ešte nestalo: „Bolsonaro a jeho komunikačný tím to všetko videli. Krátko na to sa vrátil na ambasádu.“

Zaútočiť mali aj na jeho kolegu Leonarda Monteiru. Reakciu prezidentovho tímu na tieto incidenty médiá nepriniesli.

Čestné občianstvo pre Bolsonara taktiež sprevádzala polemika

Ešte v pondelok sa Jair Bolsonaro zastavil v regióne Benátsko na severovýchode krajiny, kde mu v mestečku Anguillara Veneta udelili čestné občianstvo. Jeho predkovia pochádzajú práve odtiaľto. Politika v obci opäť privítali jeho priaznivci aj odporcovia. Pri tejto príležitosti napísali kritický list voči prezidentovi niekoľkí talianski misionári v Brazílii.

Starostka Alessandra Buoso z populistickej pravicovej strany Liga vysvetlila, že občianstvo nie je pre samotného Bolsonara, no v jeho zastúpení je „pre ľud, ktorý emigroval z Benátska“. Výčitky voči politikovi podľa nej zhodnotia voliči v najbližších voľbách v najväčšej latinskoamerickej krajine.

V meste Pistoia sa v utorok zúčastnil slávnostnej ceremónie pred pamätníkom Brazílčanov, ktorí padli počas druhej svetovej vojny. Tamojší biskup Fausto Tardelli kvôli nemu odmietol svoju účasť na spomienkovej slávnosti. Podľa diecézy v Pistoi toto stretnutie „nemá nič spoločné so spomienkovým momentom, ktorý žiaľ stráca svoj skutočný význam na pozadí ďalšieho politicko-mediálneho dráždenia“.

Prezident juhoamerickej krajiny sa tým nenechal znervózniť, radšej povedal, že je „pyšný a spokojný“ a že „Taliansko a Brazília budú vždy zjednotení“.

„Je pre mňa cťou byť tu prvý raz v tejto svätyni, aby som si uctil všetkých ľudí, ktorí bojovali za slobodu. Toto je tiež krajina mojich predkov. Dnes má jedna tretina brazílskeho obyvateľstva taliansky pôvod. V roku 1943 cítilo povinnosť a do Talianska prišlo asi 25-tisíc brazílskych vojakov.“

Hrdosť vyjadril aj exminister vnútra a líder strany Liga Matteo Salvini, ktorý sa na slávnosti zúčastnil po boku brazílskeho prezidenta. Kontroverziu okolo Bolsonara považuje za „neuveriteľnú“.

„Je neskutočné, že sa niekomu podarí urobiť polemiku o spomienke padlých. Ako taliansky občan sa ospravedlňujem za neuveriteľné polemiky. Politická polemika je vždy možná, ale je trápna, ak sa týka osoby, ktorú prijal (taliansky prezident) Mattarella a (premiér) Draghi. Ospravedlňujem sa brazílskemu ľudu, ktorého príbuzní prišli o život, aby bojovali proti nacistom a fašistom. Dnes si spomíname na všetkých padlých – neexistujú padlí kategórie A a B. Bol by som rád, keby sa všetci zjednotili v spomienke.“

Ako dodal, „ak by sme museli čakať na rozhodnutia ľavicových prezidentov, niektorí talianski teroristi by boli v Brazílii stále slobodní a opaľovali by sa na pláži“. Salvini mal na mysli vydanie ľavicového teroristu Cesareho Battistiho späť do Talianska počas Bolsonarovej vlády. Cesare Battisti pritom zabil v Taliansku štyroch ľudí, z toho dvoch policajtov a v Brazílii žil dlho slobodne, napísal dokonca 15 kníh. Podarilo sa mu pred vydaním utiecť do Bolívie, do Talianska sa dostal až následne. „Za to musím poďakovať Bolsonarovi,“ uzavrel exminister vnútra Salvini, ktorý tiež nie je favoritom médií.

Bolsonarov osobný rating v Brazílii klesol, momentálne má podporu na úrovni 24 – 27 percent, už niekoľko mesiacov mu v prieskumoch nedôveru vyjadruje vyše 50 percent respondentov. Najbližšie voľby bude proti nemu kandidovať bývalý ľavicový prezident Lula da Silva.

Bolsonara obviňujú z populizmu a podceňovania pandémie čínskeho vírusu, kvôli čomu sa Brazília vraj stala jednou z najviac postihnutých krajín ochorením COVID-19. Za to ho viacerí politici v krajine nedávno zažalovali pre zločiny proti ľudskosti. Niektorí ho dokonca obviňujú z „genocídy“ domorodých obyvateľov za ich nedostatočnú ochranu a za podporu ničenia Amazonského pralesa. Tam sa vraj zvýšila ťažba dreva o vyše 80 percent. Bolsonaro je kritikom čínskej expanzie, tvrdí, že Čína si chce kúpiť Brazíliu, kritizuje aj Palestínsku samosprávu, snaží sa o dobré vzťahy s Taiwanom. Je tiež pro-americky orientovaný, mal blízko k americkému prezidentovi Donaldovi Trumpovi, ostro sa vymedzuje voči Venezuele. Spustil dôchodkovú reformu, privatizáciu, dereguláciu a v kultúrnej vojne zastáva konzervatívne postoje, sám je pritom dvakrát rozvedený.