TOP 10 verejných funkcionárov podľa zárobku. Niektoré mená vás prekvapia

Z trojice najvyšších ústavných činiteľov zarobila najviac prezidentka Zuzana Čaputová, ktorá za minulý rok vykázala príjem vo výške 157 598 eur. Ak sa však domnievate, že je to v rámci štátnej a verejnej sféry najviac na Slovensku, mýlite sa.

TK Národnej banky Slovenska v Bratislave Peter Kažimír. Foto: TASR/Pavol Zachar

Oveľa horšie ako prezidentka sú na tom obaja premiéri, ktorých malo Slovensko vo volebnom roku 2020. Peter Pellegrini priznal príjem 49 903 eur a jeho nástupca Igor Matovič mal 62 634 eur. Terajší predseda vlády Eduard Heger, ktorý pôsobil väčšinu minulého roka ako minister financií, zarobil 64 239 eur.

Súčasný šéf parlamentu Boris Kollár dopadol z trojice najvyšších ústavných činiteľov SR najhoršie, keď mu z výkonu verejnej funkcie prináležalo 37 585 eur. Okrem prezidentky nepatrí žiaden z týchto vrcholných politikov k najlepšie zarábajúcim verejným funkcionárom. Ani zďaleka. Pre komplexnosť sa patrí uviesť aj príjem najvyššieho predstaviteľa súdnej moci. Šéf Ústavného súdu SR Ivan Fiačan si vlani prišiel na 47 942 eur. Aj na jeho úrade je však viacero sudcov, ktorí zarábajú viac ako ich predseda.

Rebríček najlepšie zarábajúcich ľudí financovaných z verejných zdrojov však skresľujú práve vlaňajšie voľby do NR SR, po ktorých sa menila politická garnitúra. Po zmenových voľbách totiž pravidelne dochádza k postupnej výmene „svojich“ ľudí pôsobiacich na rôznych postoch v štátnej a verejnej správe, takže mnohí z nich neboli vo funkciách po celý rok. Pravdaže, netýka sa to činovníkov, ktorí sa zákonne volia na stabilné viacročné obdobia.

Štandard pri zostavovaní tohto rebríčka nebral do úvahy príjmy odborníkov pôsobiacich vo sfére biznisu štátnych firiem, čo je predsa len iný level. Rovnako doň nezaradil ani ľudí, ktorých štát využíva ako expertov v niektorých dôležitých oblastiach, ale podstatná väčšina ich zárobkov plynie z privátnej sféry či z pôsobenia v zahraničí. Nie sú v ňom ani ľudia, pri ktorých sme nedokázali dostatočne identifikovať, z čoho pochádzajú ich ďalšie príjmy. Ak by sa do celkového poradia zaradili aj tieto špičkovo zarábajúce osoby, rebríček Top 10 by to podstatne preosialo. Dokonca by sa zatriasla aj pozícia jeho lídra.

Pod rebríčkom uverejňuje Štandard aj zoznam funkcií, ktoré sú povinné odovzdať do 30. apríla každého roku takzvané písomné oznámenie, kde okrem príjmu musia napríklad deklarovať aj svoj majetok. Kurzívou sú vyznačené pozície, ktoré sme pri jeho zostavovaní nezohľadňovali.

Ako teda vyzerá rebríček Top 10 najlepšie zarábajúcich verejných funkcionárov po takejto selekcii.

1. Peter Kažimír, guvernér Národnej banky Slovenska (NBS)

Celkové príjmy za rok 2020: 249 195 €

z toho:

z výkonu verejnej funkcie člena Bankovej rady NBS: 54 000 €

z inej činnosti: 195 195 €

V roku 2020 pôsobil ako guvernér NBS.

Peter Kažimír. Foto: TASR/Jaroslav Novák

2. Ľudovít Ódor, viceguvernér Národnej banky Slovenska

Celkové príjmy za rok 2020: 217 993 €

z toho:

z výkonu verejnej funkcie člena Bankovej rady NBS: 54 000 €

z inej činnosti: 163 993 €  

V roku 2020 pôsobil ako viceguvernér NBS.

Ľudovít Ódor. Foto: TASR/Jaroslav Novák

3. Karol Mrva, výkonný riaditeľ NBS pre riadenie rizika, vysporiadanie bankových operácií, platobné systémy a peňažnú hotovosť

Celkové príjmy za rok 2020: 189 730 €

z toho:

z výkonu verejnej funkcie člena Bankovej rady NBS: 54 000 €

z inej činnosti: 135 730 €

V roku 2020 pôsobil ako výkonný riaditeľ NBS pre riadenie rizika, vysporiadanie bankových operácií, platobné systémy a peňažnú hotovosť. V písomnom oznámení ďalej uvádza, že v tomto období bol aj podpredsedom Rady pre riešenie krízových situácií a tiež predsedom rady Fondu ochrany vkladov.

Karol Mrva. Foto: TASR/Martin Baumann

4. Vladimír Dvořáček, výkonný riaditeľ NBS pre obozretný dohľad

Celkové príjmy za rok 2020: 186 344 €

z toho:

z výkonu verejnej funkcie člena Bankovej rady NBS: 54 000 €

z inej činnosti: 132 344 €

V roku 2020 pôsobil ako výkonný riaditeľ NBS pre obozretný dohľad. V písomnom oznámení ďalej uvádza, že v tomto období bol aj členom Rady pre riešenie krízových situácií a tiež predsedom dozornej rady Fondu ochrany vkladov.

Vladimír Dvořáček. Foto: TASR/Martin Baumann

5. Zuzana Čaputová, prezidentka SR

Celkové príjmy za rok 2020: 157 598 €

z toho:

z výkonu verejnej funkcie prezidentky SR: 157 598 €

z inej činnosti: 0 €

V roku 2020 pôsobila ako prezidentka SR.

Zuzana Čaputová. Foto: TASR/Jaroslav Novák

6. Richard Strapko, predseda predstavenstva a generálny riaditeľ Všeobecnej zdravotnej poisťovne (VšZP)

Celkové príjmy za rok 2020: 141 071 €

z toho:

z výkonu verejnej funkcie štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho orgánu VšZP: 39 184 €

z inej činnosti: 101 887 €

V roku 2020 pôsobil od 7. mája ako predseda predstavenstva a generálny riaditeľ Všeobecnej zdravotnej poisťovne. Dovtedy bol zamestnaný v súkromnej poisťovni.

Richard Strapko. Foto: TASR/Martin Baumann

7. Ivan Šramko, predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť

Celkové príjmy za rok 2020: 118 653 €

z toho:

z výkonu verejnej funkcie predsedu Rady pre rozpočtovú zodpovednosť a ďalších: 82 160 €

z inej činnosti: 36 493 €

V roku 2020 pôsobil vo verejných funkciách ako predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. Bol tiež členom kontrolného orgánu alebo dozorného orgánu Národného onkologického ústavu, Národného štadióna, Eximbanky či Slovenských elektrární. Zároveň si ako svojich zamestnávateľov uvádza ministerstvo hospodárstva či spoločnosti SAB Finance a Finax. Odmenu dostal aj ako alternatívny člen Administratívneho revízneho výboru Európskej centrálnej banky.

Ivan Šramko. Foto: TASR/Jaroslav Novák

8. Jaroslav Rezník, generálny riaditeľ RTVS

Celkové príjmy za rok 2020: 108 469 €

z toho:

z výkonu verejnej funkcie generálneho riaditeľa RTVS: 108 469 €

z inej činnosti: 0 €

V roku 2020 pracoval ako generálny riaditeľ RTVS. Bezplatne pôsobil aj v správnej rade Akadémii umení v Banskej Bystrici.

Jaroslav Rezník. Foto: TASR/Jakub Kotian

9. Jozef Mihok, podpredseda Úradu pre reguláciu sieťových odvetví

Celkové príjmy za rok 2020: 106 076 €

z toho:

z výkonu verejnej funkcie podpredsedu Úradu pre reguláciu sieťových odvetví: 84 167 €

z inej činnosti: 21 909 €

V roku 2020 pracoval ako podpredseda Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. Okrem toho pôsobil aj v Technickej univerzite v Košiciach, Slovenskom metrologickom ústave, Agentúre pre núdzové zásoby ropy a ropných produktov a tiež v spoločnosti Katring.

10. Michal Ďuriš, riaditeľ sekcie právnych služieb a služieb klientom VšZP

Celkové príjmy za rok 2020: 101 681 €

z toho:

z výkonu verejnej funkcie štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho orgánu VšZP: 33 160 €

z inej činnosti: 68 521 €

V roku 2020, ako uvádza v písomnom oznámení, pôsobil ako riaditeľ sekcie právnych služieb a služieb klientom Všeobecnej zdravotnej poisťovne a tiež na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.

Michal Ďuriš. Foto: TASR/Martin Baumann

Osoby vo funkciách, ktoré sú povinné odovzdávať písomné oznámenie za predchádzajúci rok:

– prezident SR

– poslanci Národnej rady SR  

– členovia vlády SR  

– vedúci ústredných orgánov štátnej správy, ktorí nie sú členmi vlády SR 

– sudcovia Ústavného súdu SR  

– predseda a podpredseda Najvyššieho súdu SR

– členovia Súdnej rady SR

– generálny prokurátor SR a špeciálny prokurátor  

– verejný ochranca práv, komisár pre deti a komisár pre osoby so zdravotným postihnutím

– predseda a podpredsedovia Najvyššieho kontrolného úradu SR

– štátni tajomníci

– náčelník Generálneho štábu ozbrojených síl SR

– riaditeľ Slovenskej informačnej služby

– členovia Bankovej rady Národnej banky Slovenska

– starostovia obcí

– primátori miest

– poslancovia mestských zastupiteľstiev a poslancovia zastupiteľstiev mestských častí v Bratislave a v Košiciach

– predsedovia vyšších územných celkov

– poslanci zastupiteľstiev vyšších územných celkov

– rektori verejných vysokých škôl

– predseda a podpredseda Úradu na ochranu osobných údajov

– generálny riaditeľ Rozhlasu a televízie Slovenska a členovia Rady Rozhlasu a televízie Slovenska

– generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne a členovia dozornej rady Sociálnej poisťovne

– štatutárny orgán alebo členovia štatutárneho orgánu Všeobecnej zdravotnej poisťovne a členovia dozornej rady Všeobecnej zdravotnej poisťovne

– generálny riaditeľ Tlačovej agentúry SR a členovia správnej rady TASR

– členovia Rady pre vysielanie a retransmisiu a riaditeľ jej kancelárie

– predseda a podpredsedovia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví a členovia Regulačnej rady

– predseda a podpredseda Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb, a predseda a podpredseda Dopravného úradu

štatutárny orgán alebo členovia štatutárneho orgánu, členovia riadiaceho orgánu a členovia kontrolného orgánu alebo dozorného orgánu právnických osôb, ktorých do funkcie priamo alebo nepriamo navrhuje alebo ustanovuje štát alebo právnická osoba so stopercentnou majetkovou účasťou štátu

– riaditeľ štátneho podniku a členovia dozornej rady štátneho podniku, ktorých do funkcie ustanovuje štát, v prípade likvidácie štátneho podniku likvidátora

generálny riaditeľa a námestník generálneho riaditeľa Slovenského pozemkového fondu a členovia rady Slovenského pozemkového fondu

– prezident Finančného riaditeľstva SR

– predseda a členovia správnej rady Ústavu pamäti národa

generálny riaditeľ Železníc SR

– členovia štatutárneho orgánu Exportno-importnej banky SR

predseda a členovia dozornej rady Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou

– predseda a členovia Rady pre rozpočtovú zodpovednosť

– prezident a viceprezidenti Policajného zboru SR

– riaditeľ Vojenského spravodajstva

– vedúci Kancelárie prezidenta SR, vedúci Kancelárie Národnej rady SR, vedúci Kancelárie verejného ochrancu práv, vedúci Kancelárie Súdnej rady SR, vedúci Kancelárie Ústavného súdu SR

– generálni tajomníci služobných úradov ústredných orgánov štátnej správy. 


Nadchádzajúca jar má priniesť novinku v podobe štátnych dlhopisov pre občanov. Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity uzavrela dohodu s piatimi bankami pôsobiacimi na Slovensku, ktoré ich budú predávať.
Prejsť na článok
Slovenské zdravotníctvo je v problémoch a výpovede lekárov naprieč Slovenskom ich ešte umocňujú. Memorandum o vzájomnej spolupráci, ktoré podpísali riaditelia dvoch najväčších fakultných nemocníc v Nitrianskom kraji, je akýmsi svetielkom nádeje pre pacientov, že o…
Prejsť na článok