Z Duny čerpali Hviezdne vojny či Warhammer 40 000. Z čoho však čerpala Duna?

Duna vyšla v auguste roku 1965 a okamžite si získala srdcia mnohých čitateľov. Dielo bolo tak kriticky aj finančne úspešné, že spisovateľ Frank Herbert postupne vydal niekoľko pokračovaní.  

Spolu vydal až päť ďalších kníh naväzujúcich na Dunu – Spasiteľ Duny (1969), Deti Duny (1976), Božský Imperátor Duny (1981), Kacíri Duny (1984) a Kapitula: Duna (1985). Príbeh však, bohužiaľ, nestihol dokončiť. Frank Herbert zomrel 11. februára 1986, pričom záverečná siedma kniha zostala len v podobe zápiskov a útržkov.

Ako súbor dvoch kníh ju neskôr vydal Herbertov syn Brian, dočkali sa však rozporuplných reakcií. O počinoch Herbertovho syna však dnes rozprávať nebudeme.

Pre mnohých ľudí je hlavným klenotom prvá kniha, teda Duna (ak sa chcete navnadiť, jej úvod nájdete tu). Herbertov unikátny svet vyvolal vo vtedajšom publiku vedeckej fantastiky pozornosť, ktorá pretrvala až dodnes. A nie je to náhoda. Kniha predstavila čitateľom ďalekú budúcnosť, kde sa prvky technologického pokroku miešali s feudalizmom, orientom, islamom či obrovskými piesočnými červami.

Od Duny sa inšpirovali viaceré známe sci-fi svety ako Hviezdne vojny či Warhammer 40 000. Z pokusov o sfilmovanie Herbertovej knihy – hlavne pokus od Alejandra Jodorowskeho – vyšli inšpirácie pre kultové filmy ako Votrelec, Blade Runner, Flash Gordon alebo Matrix. Osobitú pozornosť si získal aj u nás dobre známy film Davida Lyncha z roku 1984. Film prešiel všetky kluby a každý zanietený fanúšik dnes porovnáva Lyncha s filmovou novinkou z tohto roku.

Z čoho však čerpal sám Frank Herbert? Najskôr si predstavme niektoré základné východiská Duny.

Vesmírny stredovek

Príbeh začína v ďalekej budúcnosti, zhruba o 20-tisíc rokov od súčasného času. Celá naša galaxia je viac-menej zjednotená v galaktickom Impériu, na ktorom vládne Padišach imperátor, vládca známeho vesmíru.

Tento koncept sám osebe nebol nový. Galaktické impérium predstavil svetu o dvadsať rokov skôr spisovateľ Isaac Asimov, pôvodom ruský žid, ktorý sa preslávil v Amerike, vo svojej slávnej sérii Nadácia. Mimochodom, aj tá sa tento rok dočkala sfilmovania, séria sa začala vysielať na Apple TV. Herbert sa však rozhodol rozpovedať príbeh rozkladu imperiálnej spoločnosti z úplne iného pohľadu ako Asimov.

Ríša je tu usporiadaná v stavovskom systéme podobnom feudalizmu, známom ako Faufreluches, ktorého zmyslom bolo zaviesť poriadok do organizácie spoločnosti a medziľudských vzťahov. Z neho vychádza aj základné rozdelenie politických síl, ktoré sa skladá z troch hlavných celkov: imperátor a jeho dvor, šľachtické veľkorody plus malorody združené v Landsraade a napokon Vesmírny cech. Cech je tu špeciálne dôležitý, pretože má absolútny monopol na nadsvetelnú prepravu vo vesmíre, ako aj galaktické bankovníctvo.

Výraznú úlohu hrá tiež spoločnosť CHOAM, ktorá predstavuje skutočne merateľnú moc v Impériu so svojím takmer-monopolom na obchod. Jej akcionári sú rody Landsaardu a imperátor. Do diania vo svete zasahuje aj čisto ženský rád Bene Gesserit či tajomná odnož ľudstva zvaná Bene Tleilax, ktorá je zameraná na genetické modifikovanie ľudských bytostí.

Púšť a červy

Okrem systému podobnému feudalizmu má Duna aj ďalšie podobnosti so stredovekom. Napríklad hlavný spôsob boja predstavuje boj muža proti mužovi pomocou chladných zbraní. A to napriek tomu, že vo svete existujú jadrové zbrane, laserpaly či mnohé druhy strelných zbraní. Nehovoriac o vojenskej technike, ako napríklad delá, lietajúce stroje či vesmírne lode.

Príčina je veľmi elegantne vymyslená. V jeho svete je totiž rozšírená i technológia obranných štítov vrátane osobných variantov, ktoré dokážu kompletne zaštítiť človeka pred rýchlo sa pohybujúcimi časticami. Strelné zbrane sú teda proti osobe so štítom neúčinné. Ak chcete protivníka zabiť, musíte to urobiť ako v stredoveku.

Opačný prípad sú laserpaly. Ak dôjde k stretnutiu lúča so štítom, existuje vysoká šanca, že to vyvolá jadrovú reakciu a následný výbuch. Okrem nechcenej atómovej explózie teda útočník riskuje aj fakt, že by takáto udalosť privolala pozornosť celej galaxie.

Použitie jadrových zbraní proti ľudským bytostiam je totiž výsostne zakázané podľa Veľkej konvencie a predstavuje jednoznačný casus belli na absolútne zničenie hocikoho, kto by si konvenciu dovolil porušiť. Používanie chladných zbraní je preto najlogickejším krokom pre všeobecný spôsob boja, ktorý vyžaduje, aby bol smrtiaci úder učinený pomaly, musí byť schopný prejsť cez štít.

Korenie musí prúdiť

Vo svete Duny taktiež nenájdeme počítače či roboty. Výroba akýchkoľvek prístrojov, ktoré by napodobovali ľudskú myseľ, je zakázaná. Toto pravidlo vychádza z takzvaného Služobníckeho džihádu, ktorý sa odohral približne 10-tisíc rokov pred začiatkom prvého príbehu.

Namiesto nich sa ľudstvo spolieha na vlastnú myseľ, ktorá v ďalekej budúcnosti prešla vývojom. Spomeňme napríklad mentatov, ktorých môžeme zjednodušene označiť za ľudské počítače, alebo častokrát už zmutovaných navigátorov Cechu, ktorí pomáhajú bezpečne viesť vesmírne lode zákutiami kozmu.

Väčšina kníh sa sústreďuje na púštnu planétu Arrakis, prezývanú Duna (odtiaľ aj názov kníh). Žijú na nej obrovské piesočné červy a je jediným zdrojom korenia melanž, ktoré predstavuje najvzácnejšiu komoditu vo vesmíre. Konzumácia tohto korenia predlžuje život a odomyká aj určitú formu duševných schopností.

Kontrola produkcie korenia je preto takpovediac najdôležitejšia úloha vo vesmíre. Melanž má totiž zásadnú nevýhodu – kto ho začne brať, stane sa rýchlo závislým a bez stáleho prísunu čoskoro umrie. Preto je skrz viaceré knihy známa fráza, že nech sa deje čokoľvek, „korenie musí prúdiť“.

Čečensko a islam

Podobných zaujímavostí by sme tu mohli písať celé strany, avšak základy sveta sú relatívne jasné. Pozornejšiemu čitateľovi kníh iste neunikne výrazný vplyv arabčiny, respektíve islamu na celú sériu. To je prirodzené, vzhľadom na zdroje inšpirácie Franka Herberta.

V roku 1960 vydala britská spisovateľka Lesley Blanchová knihu Šable raja (Sabres of paradise), v ktorej opisuje život Imáma Šamiľa. Išlo o politicko-náboženského vodcu moslimských horských kmeňov na Kaukaze, ktorý v 19. storočí viedol protiruský odpor v regióne.

Ako si všimlo mnoho ľudí, Duna sa nielenže inšpiruje príbehmi z tohto obdobia, ale takmer doslovne preberá i niektoré vety z knihy Lesley Blanchovej. V Šabliach raja sa napríklad píše, že „zabitie hrotom stráda umeleckosť“, zatiaľ čo v Dune je to „zabitie špicom stráda umeleckosť“. Alebo „pozlátka prichádza z miest, múdrosť z hôr“ Herbert zmenil na „pozlátka prichádza z miest, múdrosť z púšte“.

Z Kaukazu pochádza taktiež lovecký jazyk šakobsa, ktorý v Herbertovej knihe používa kmeň Fremenov. Duna však nepoužíva skutočný kaukazský jazyk, ale zmes arabčiny, srbochorvátčiny a ďalších.

Boj menšieho, nábožensky organizovaného protivníka proti väčšiemu nepriateľovi (jedna z väčších tém prvej knihy, zosobnená v boji Paula Atreidesa a Fremenov proti imperátorovi) taktiež zapadá do zápasu Šamiľa proti ruskému cárstvu. Ruského vladára moslimovia historicky označovali ako Padišach – ďalší pojem, pochádzajúci z perzštiny, ktorý prevzala Duna.

Ekológia a spasitelia

Ako ďalšia inšpirácia sa skloňuje aj životný príbeh britského vojaka Thomasa Edwarda Lawrenca, zvaného Lawrence z Arábie. Počas prvej svetovej vojny sa stal dôležitým článkom v Arabskom povstaní proti Osmanskej ríši. Aj tu nachádzame viacero prvkov spoločných s Dunou, tiež ďalší zdroj islamského, respektíve orientálneho vplyvu na prostredie knihy.

Okrem už spomenutého Asimova si Herbert možno vypomohol pár konceptami zo série Lensman (1948 až 1954) spisovateľa Edwarda Elmera Smitha. V jeho knihách je napríklad opísaný dlhodobý tajný genetický program, čo v Dune zodpovedá plánom rádu Bene Gesserit. Zároveň sa v knihách spomína droga Thionit, ktorá sa dá nájsť len na jedinej planéte v známom vesmíre.

Medzi ďalšie hlavné koncepty diela patrí aj ekológia, náboženský fanatizmus či varovanie pred charizmatickými vodcami. Ekológia pochádza priamo z Herbertových životných skúseností, keď v istom období svojho života skúmal pohyby piesočných dún a snahy, ako ich zastaviť sadením trávy a stromov. V rozhovore z roku 1965 pripomína aj vtedajšie znepokojenia ohľadom znečisťovania životného prostredia.

Politický boj medzi veľkorodmi je vraj inšpirovaný jeho skúsenosťou z americkej politiky, keď pracoval ako asistent a speechwriter pre člena Kongresu. Náboženské aspekty zasa čerpal okrem islamu aj z budhizmu či kresťanstva. Sám vyrastal ako katolík.

V konečnom dôsledku dokázal Frank Herbert zostaviť zo všemožných zdrojov a nápadov také dielo, ktoré bude zrejme navždy výrazným fenoménom vo vedeckej fantastike. A možno aj v literatúre vôbec.