Prvá skupina reakcií sa zameriava na kritiku Bidena. Ich argumentom je, že v skutočnosti nevieme, čo pápež prezidentovi povedal a že to, čo sa k nám dostalo, sú len Bidenove slová, ktoré však nikto nepotvrdil. Väčšina predstaviteľov tejto skupiny si myslí, že Biden jednoducho klame. Najostrejšie to vyjadril španielsky biskup Ignacio Munilla, ktorý na sociálnu sieť Twitter napísal, že Biden „úmyselne manipuluje s pápežom s cieľom umyť si svedomie poškvrnené krvou mnohých nevinných obetí“. Z amerických biskupov podobné stanovisko zastáva napríklad aj Salvatore Cordileone, ktorý tvrdí, že podľa neho to bolo tak, že Biden si zle vysvetlil to, čo sa mu pápež František snažil povedať.
Zaoberať sa otázkou, či pápež František skutočne povedal Bideovi, že je dobrý katolík a má chodiť na prijímanie však asi nemá význam. Nie preto, že by nebolo dôležité to vedieť, ale preto, že odpoveď sa asi nikdy nedozvieme. Biden môže hovoriť pravdu, ale rovnako tak môže klamať. Pre obe možnosti má dobré dôvody. František ani tlačové stredisko Vatikánu však jeho slová s najväčšou pravdepodobnosťou nikdy nepotvrdia ani nevyvrátia, keďže už povedali, že k osobným rozhovorom sa nebudú vyjadrovať. Vo Vatikáne je to v súčasnosti bežná prax.
Sklamanie z Františka
Druhá, prekvapivo veľká skupina reakcií kritizuje pápeža Františka, i keď presnejšie by možno bolo napísať, že je z neho sklamaná. Tu najviac zarezonoval príspevok amerického biskupa Thomasa Tobina, ktorý pred stretnutím vyzval pápeža Františka, aby na stretnutí s Bidenom otvoril tému potratov a po ňom napísal, že sa obáva, že cirkev stratila svoj prorocký hlas a pýta sa, „kde je Ján Krstiteľ, ktorý by konfrontoval Herodesov dnešnej doby“? Podobne situáciu vidí aj Thomas Winandy, bývalý vysokopostavený úradník americkej biskupskej konferencie, ktorý tvrdí, že pápež svojím laxným prístupom k politikom, ako je Biden sťažuje pozíciu biskupov, ktorí majú takéto osoby vo svojej diecéze.
Problémom pre pápeža Františka, ale napokon aj pre Bidena, je, že táto skupina sa rozrástla aj o tých, ktorí sa dovtedy snažili do sporu okolo katolíckych politikov propagujúcich potraty nezapájať, prípadne im stačili slová pápeža o tom, že potrat je vražda. Konštatuje to napríklad portál The Pillar, ktorý opisuje znechutenie mnohých katolíkov z tohto stretnutia a ukazuje, že je čoraz ťažšie stáť v strede medzi odbojnými katolíkmi a tými, ktorí už rezignovali na boj proti progresívnej politike.
Ak chcete pochopiť týchto katolíkov, pozrite sa na to ich očami. Zatiaľ čo oni sa pridržujú náuky katolíckej cirkvi a robia, čo môžu, aby zachránili čo najviac nenarodených detí, ich najväčšími súpermi sú katolíci ako Joe Biden a Nancy Pelosiová, ktorí očividne odmietajú učenie katolíckej cirkvi. Títo dvaja politici pritom predstavujú verziu progresivizmu ako naše političky a aktivistky Bittó Cigániková, Petrik a Pietruchová krát desať. Pelosiová s Bidenom sa práve snažia presadiť legalizáciu potratov až do deviateho mesiaca tehotenstva. Okrem toho nalievajú desiatky miliónov dolárov amerických daňových poplatníkov do podpory potratov a dotujú organizácie ako Planned Parenthood, ktorá má už aj bez toho miliónové zisky. Práve oni zabezpečujú, že proti americkým pro-liferom, ktorí do boja za záchranu nenarodených detí vsádzajú svoju vlastnú energiu, čas a častokrát aj peniaze, stojí moloch sudcov, politikov, lobistov, mimovládnych organizácií s bezodnými rozpočtami, ale napokon aj samotná americká vláda. A keď sa títo politici stretnú s pápežom, tak verní katolíci vidia gestá podpory a neochotu aspoň slovom sa zastať keď už nie katolíckej náuky, tak aspoň nenarodených detí. Dá sa v takom momente cítiť niečo iné ako sklamanie či nebodaj ešte niečo horšie?
Predchádzajúci pápeži si pro-life aktivistov vážili a aj z úcty k nim si vždy dávali veľký pozor nato, aby politici podporujúci potraty nemohli zneužiť ich stretnutie na propagáciu propotratovej politiky či postojov. Hoci František viackrát prirovnal potrat k nájomnej vražde, na túto politiku a verejné vystupovanie k zástancom kultúry smrti, ako to nazval Ján Pavol II., zjavne rezignoval. A preto sa aj tí americkí katolíci, ktorí sa nezaoberajú otázkou, či politik podporujúci potraty môže chodiť na prijímanie, prípadne sú kritickí voči rétorike niektorých amerických biskupov, teraz cítia frustrovaní a opustení. A z toho nutne vyplýva, že pápež František medzi nimi stráca podporu.
Nepriami kritici
No a napokon je tu tretia skupina, ktorú tvoria najumiernenejší kritici, ktorí sa k samotnej udalosti priamo nevyjadrujú ani nikoho nemenujú, no uverejňujú kritické vyhlásenia vzťahujúce sa k téme potratov či eucharistie, čím dávajú jasné posolstvo o tom, ako toto stretnutie vnímajú. Reprezentuje ich najmä predseda biskupskej konferencie USA José Horacio Goméz, ktorý v priebehu pár dní uverejnil viac ako tucet príspevkov odsudzujúcich potrat či eutanáziu. V tom, ktorý sa najviac dá vztiahnuť na Bidena, píše, že „ako katolíci veríme, že najzákladnejším cieľom vlády a politiky je chrániť svätosť a dôstojnosť človeka od okamihu jeho počatia až do okamihu, keď naposledy vydýchne“. Goméz tak priamo nekomentuje ani Bidena, ani pápeža Františka, no zároveň dáva jasne najavo, že jeho postoj je iný.
Ako dopadne stretnutie amerických biskupov
Stretnutie Bidena s pápežom Františkom bolo ostro sledovaným aj s ohľadom na blížiace sa zasadnutie konferencie amerických biskupov, ktorí sa majú v polovici novembra zaoberať práve témou eucharistie, pričom jednou z hlavných otázok je, či sa americkí biskupi vyjadria aj k tomu, či politici podporujúci potrat môžu pristupovať k svätému prijímaniu. Komentátori predpokladajú, že biskupi sa napokon k danej otázke nevyjadria, čo má potvrdzovať aj uniknutý návrh záverečného dokumentu, ktorý zverejnil portál The Pillar. Ten v súčasnej podobe neobsahuje žiadne zmienky o tom, že by politikom podporujúcim potraty či eutanáziu malo byť zakázané pristupovať k eucharistii, no píše sa v ňom, že takýto politici by sa mali „zdržať“ pristupovania k prijímaniu.
Stretnutie Bidena s pápežom Františkom môže celú situáciu trochu zdramatizovať, keďže táto udalosť, ako sme už mohli vidieť, mnohých amerických katolíkov a aj biskupov vyrušila a nabudila k tomu, aby zaujali jasnejší postoj ako pápež František. Portál National Catholic Register už napríklad informuje o tom, že biskup Paprocki zo Springfieldu chce navrhnúť, aby dokument prijatý americkými biskupmi citoval aj dokument generálnej konferencie latinskoamerických biskupov v brazílskom meste Aparecida z roku 2007, v ktorom sa používa pojem eucharistická súdržnosť. Konkrétne chce, aby sa do dokumentu dostala pasáž, v ktorej sa píše: „Musíme sa držať ,eucharistickej súdržnosti‘, čo znamená byť si vedomí toho, že (politici a zdravotníci) nemôžu pristupovať k svätému prijímaniu a zároveň konať skutkami alebo slovami proti prikázaniam, najmä ak ide o podporu potratov, eutanázie a iných závažných zločinov proti životu a rodine.“ Silným argumentom biskupa určite bude to, že hlavným autorom dokumentu z Aparecidy bol kardinál Bergoglio, teda súčasný pápež František. Podobné iniciatívy sa očakávajú aj od ďalších amerických biskupov, ktorí môžu navrhovať rôzne úpravy tohto dokumentu.
Na druhej strane však treba dodať, že nejaké prehnané očakávania tu nie sú na mieste, keďže medzi americkými biskupmi je stále pomerne veľa vplyvných biskupov (Cupich z Chicaga, Gregory z Washingtonu), ktorí s jasným vyjadrením sa v tejto otázke pravdepodobne nebudú súhlasiť a ktorí ostro protestovali už aj proti tomu, aby sa dokument o eucharistii vôbec pripravil.
Aj tak sa však zdá, že stretnutia pápeža Františka s Bidenom, ako aj Pelosiovou, prominentnými podporovateľmi potratov z radov katolíkov budú mať na americkú cirkev opačný efekt, ako sa pôvodne zdalo. A v spore s cirkvou oboch v konečnom dôsledku oslabia.
