Boje v Gaze vyvolali v židovskej diaspóre politické spory týkajúce sa Izraela, ktoré rozdelili dokonca aj rodiny. Židovské organizácie si musia položiť otázku, koho vlastne zastupujú: Židov v Izraeli, tých vo svojich vlastných krajinách alebo všetkých Židov? Zdá sa, že diaspóra stratila rovnováhu. Ako však môže znovu nájsť pevnú pôdu pod nohami v tomto neistom svete? V muzikáli Fidlikant na streche má Tovje, židovský mliekar z fiktívnej dediny Anatevka vo vtedajšom cárskom Rusku, odpoveď: tradícia.

Zvyky, náboženstvo a uvedomenie si vlastnej histórie poskytujú pocit stability. Avšak v príbehu Šoloma Alejchema aj Tovje vidí, ako je jeho známy svet otrasený politikou, prenasledovaním a pogromami, až kým sa nakoniec úplne nerozpadne.

Čo teda dnes túto rovnováhu narúša? Kritika premiéra Benjamina Netanjahua nemusí nutne znamenať odmietanie Izraela. Solidarita s Izraelom neznamená súhlas s každým vojenským rozhodnutím. Ľudia sa môžu obávať o svojich izraelských príbuzných a rukojemníkov a zároveň ľutovať utrpenie palestínskych civilistov. Odpoveďou je politika, terorizmus a vojna.

Zem zasľúbená

Izrael je zasľúbenou zemou Písma a po holokauste krehkým prísľubom bezpečného života pre každého Žida. Od svojho vzniku čelí štát neustálej potrebe brániť sa, niekedy aj proti bezprostredným hrozbám.