Zatiaľ najčitateľnejším aktom prvej časti klimatického samitu COP26, ktorý sa koná v týchto dňoch v Glasgowe, je vydanie vyhlásenia o globálnom prechode na čistú energiu. V ňom sa 45 štátov sveta hlási predovšetkým k odstaveniu výroby elektrickej energie z uhlia najneskôr do roku 2040.
Tomuto vyhláseniu venovali svetové i slovenské médiá významnú pozornosť. Skutočne, na prvý pohľad nabáda na úvahu, že ide o významný krok k odmietnutiu uhlia ako bezpochyby špinavého zdroja na výrobu elektrickej energie. Avšak, ako to v takýchto situáciách býva, lacná publicita sa spája skôr s prianiami aktivistických environmentalistov ako s reálnymi dosahmi na odbúranie tejto komodity z energetických mixov najvýznamnejších svetových hráčov.
Za všetko hovoria čísla. Z 25 najväčších svetových využívateľov uhlia na energetické účely sa do listiny dostalo len desať. Čína, ktorá v minulom roku spotrebovala 53 percent všetkého uhlia na svete, tam chýba. Rovnako traja ďalší najvýznamnejší spotrebitelia – India, Spojené štáty americké a Japonsko. Keď ich priradíme k Číne, spoločne sa na svetovej spotrebe uhlia podieľajú troma štvrtinami.
Ak to poviem ešte výstižnejšie, ku klimatickým záväzkom v prípade uhlia sa v Glasgowe prihlásili štáty, ktoré spotrebujú zhruba iba jednu desatinu uhlia. Aj to nie úplne, napríklad Indonézia, ktorá je vo svetovej spotrebe na siedmom mieste, sa odmietla prihlásiť k jednej zo štyroch klauzúl deklarácie, ktorá zaväzuje signatárov v nasledujúcich rokoch už vôbec neotvárať nové elektrárne na báze uhlia.
