Buďme pobúrení von der Leyenovou v tryskáči. Dejú sa však aj veci, o ktorých nikto nevie

Predsedníčka Komisie pre cestu dlhú 50 kilometrov zvolila privat jet. Ale skok z Viedne do Bratislavy je len pikantéria, súkromným lietadlom absolvovala von der Leyenová od nástupu do funkcie viac ako polovicu svojich ciest.

Tri dôvody pre vstup do politiky

Václav Havel, ktorého predsedníčka EK kedysi tiež citovala, predniesol v roku 1991 v Kodani pozoruhodnú reč o dôvodoch, prečo idú ľudia do politiky a prečo vôbec túžia po moci. Bývalá česká hlava štátu vymenúva tri druhy dôvodov: 1. chuť vykonať niečo užitočné, 2. túžba po sebapotvrdení, snaha zanechať stopu, 3. pestrá paleta výhod, ktoré život politika – aj v tých najdemokratickejších pomeroch – nevyhnutne sprevádzajú.

V ľuďoch, ako sú von der Leyenová alebo jej zástupca, klimatický komisár Frans Timmermans, sú obsiahnuté takmer všetky tri dôvody.

Pre tretí druh dôvodov uvádza Havel anekdotickú situáciu: minister si nemôže pre akútny bolestivý zub dovoliť zmeškať zásadnú schôdzu vlády, preto využije služby zvláštneho zubára. Vtedajší československý prezident vymenoval štyri metódy zo sveta výhod: protekčný vodič, protekčný zubár, služobný kuchár a sekretárka vytáčajúca telefóny.

Miera pokrytectva von der Leyenovej

V každom zo spomínaných príkladov však chýba to, čo prípad von der Leyenovej robí takým výbušným. Je to miera pokrytectva, keď sa nasadzuje tryskáč v mene ľahšieho presadenia plánu, ako normálnym smrteľníkom skomplikovať a predražiť cestovanie lietadlom (Green New Deal). Až takáto miera pokrytectva vo svete klasickej politiky, keď do nej Havel pred 32 rokmi vstupoval, ešte nebola.

Oficiálny argument, že predsedníčke nezostávalo nič iné, ako tých 50 kilometrov prekonať tryskáčom, pretože mala plný program – sedem metropol za dva dni –, nedáva zmysel. Ak je Green New Deal taký zásadný pre záchranu planéty, ako nám to elity, a von der Leyenová obzvlášť, neustále opakujú, má si šéfka Komisie na prezentáciu revolučného plánu vyhradiť desaťkrát viac času.

O čom sa nevie

Príbeh s tryskáčom však predovšetkým nie je nejaká zanedbaná pastva pre bulvár z dnešného života politických elít, ktorá sa stala omylom. Pre nich je to nevyhnutná súčasť ich sveta. Dejú sa veci, o ktorých takmer nikto nevie, a keby vedel, tak by im neveril.

V rámci boja s pandémiou napríklad EÚ zaviedla dotačný program pre korporátne tryskáče, tzv. business jety. Miliardárom – podnikateľom prispieva na súkromné ​​(samozrejme služobné) poletovanie aspoň medzi tromi členskými krajinami. Má to dobré zdôvodnenie – aby sa v covidovej ére nespretrhala ekonomika. Ale hospodárstvo azda netvoria len tie najväčšie korporácie.

Alebo iný príklad. Keď tento rok v júli Komisia predstavila konkrétne kroky na ceste za uhlíkovou neutralitou, pripravila aj návrh európskej dane z leteckého paliva. Do pôvodného návrhu sa však zapracovali nasledujúce výnimky: nákladné lety, preprava biznismenov a zážitkové lety. Pre koho asi?

Kto kým opovrhuje

Niekto bude ohŕňať nos na tým, že poukazovať na výhody pre miliardárov a tiež na služobné lety von der Leyenovej, je podnecovanie triednej nenávisti a populizmu.

Je tu však opačné podozrenie. Totiž, že triednym opovrhovaním voči „plebsu“, ktorý si zvykol lacno lietať a vôbec veľmi veľa spotrebúva, sú vedení architekti klimatickej politiky. A že to najskôr bude populistická revolta, ktorá ešte môže zachrániť starý, slobodný spôsob života.

Text vyšiel na portáli Echo. Vychádza so súhlasom redakcie.