Za Miroslavom Cipárom. Spomína Ivan Šulík

Čo viac si môže vydavateľ želať, ako mať dvorného ilustrátora a maliara takéhoto kalibru, na ktorého sa môže vždy absolútne spoľahnúť? A navyše, ak sa z tohto umelca stane aj priateľ?

S Miroslavom Cipárom sme začali spolupracovať v roku 2010, keď som viedol redakciu Katolíckych novín. Najskôr sme ho oslovili na rozhovor, neskôr pre nás urobil viaceré ilustrácie. Pokračovali sme aj po tom, ako som začal pôsobiť v knižnom vydavateľstve Spolok svätého Vojtecha.

Mojím snom bolo vydať niektoré diela klasickej svetovej literatúry a len s malou dušičkou som sa majstra spýtal, či by bol ochotný ilustrovať Exupéryho Citadelu. Po čase len tak mimochodom poznamenal, že jeho túžbou by ešte bolo ilustrovať Goetheho Fausta, a tým sa dokorán otvorili dvere k veľkému knižnému projektu.

Po veľkoformátovom Faustovi nasledovala Danteho Božská komédia a jedinečný cyklus uzatvorí o niekoľko dní Cervantesov Don Quijote, ktorého vydania sa už majster, žiaľ, nedožil.

No nešlo vždy len o veľké diela. Miroslav Cipár pripravoval – a nielen pre nás – aj množstvo „drobných“ ilustrácií, pričom sa ku každej jednej postavil s rovnakou vážnosťou ako k veľkému plátnu. 

Spolupráca s Miroslavom Cipárom bola nielen vysoko profesionálna, ale aj ľudsky nesmierne krásna. Nech nám prezentoval čokoľvek, vždy zaznela otázka, či to prijímame. Vždy bol pripravený obraz či ilustráciu prerobiť a nikdy ju nepustil z rúk, ak sám nebol s výsledkom spokojný. Spôsob, akým pracoval, nás všetkých učil pokore, poctivosti, pracovitosti.

Základom jeho práce bolo štúdium, uvažovanie, skúmanie. Robil si skice a makety, až potom vznikol výsledný obraz. Nikdy nepracoval na počítači, vždy všetko tvoril vlastnými rukami.

Miroslav Cipár bol pre mňa vzor ukotveného veriaceho človeka s jasnou hodnotovou orientáciou. Obdivoval som jeho vzťah k manželke Vilme, ale predovšetkým jeho skromnosť, múdrosť a pokoru.

Som veľmi rád, že jeho diela sa stanú ďalším vzácnym pokladom najväčšieho katolíckeho vydavateľstva. A som vďačný, že mu prepožičal kus krásy, ktorú vytvoril.