Macron odštartoval svoju pravicovú kampaň. Hovorí o jadre či bezpečnosti

Bilancia prezidentského mandátu, zostup do politického ringu, začiatok kampane, tak zneli reakcie na Macronov prejav k národu. Hoci mal byť prioritne o pandémii, napokon išlo o politické vyjadrenie.

Poďme sa najprv pozrieť na to, čo v polhodinovom vystúpení zaznelo.

Očkovanie a covidpasy

Macron ohlásil, že tretia dávka vakcíny bude pre seniorov nad 65 rokov povinná – bez nej si nepredĺžia platnosť covidpasov. Po prekáračke medzi dolnou a hornou komorou parlamentu napokon zákonodarcovia schválili možné používanie covidpasov až do júla 2022.

Od decembra bude prístupná aj pre päťdesiatnikov. Prezident opätovne vyzval nezaočkovaných občanov, aby sa šli dať zaštepiť. „Zaočkovaný má 11-krát menšiu šancu skončiť v nemocnici. Zaočkujte sa, aby ste mohli normálne žiť a nemuseli ste chodiť na PCR testy,“ uviedol Macron.

Rovnako avizoval, že sa od pondelka obnovia povinné rúška v školách, keďže počet nakazených stúpa. Vo Francúzsku je zaočkovaných aspoň jednou dávkou vyše 50 miliónov ľudí, teda viac ako tri štvrtiny obyvateľov. Pri pohľade na dospelú populáciu miera zaočkovanosti dosahuje takmer 90 percent.

Ekonomika, bezpečnosť, energetika

Pravica Macrona viní zo žmýkania štátnej pokladnice na účel kampane, prezident sa však stojí za ekonomickými výsledkami: „Ekonomika rastie 6-percentným tempom a nezamestnanosť máme najnižšiu za ostatných 20 rokov. Sme jedným z mála štátov, kde rastie kúpna sila obyvateľov.“

Napriek sérii teroristických útokov, vražde učiteľa Samuela Patyho a problémoch s drogovými gangmi v Marseille a Paríži je rovnako hrdý na počiny v bezpečnostnej oblasti.

„Od roku 2017 sme najali 10-tisíc nových policajtov, výrazne zvýšili rozpočet justície a máme výsledky. Odvrátili sme 36 teroristických útokov, o štvrtinu sme znížili počet ozbrojených lúpeží a krádeží áut, rekordný počet zatknutých v rámci boja proti drogám,“ pýšil sa prezident.

Apeloval na energetickú sebestačnosť. Podľa očakávaní podporil jadrovú energetiku a obnoviteľné zdroje. Do oblasti sľúbil investície za osem miliárd eur. „Potrebujeme šetrne používať elektrinu a investovať do bezuhlíkových zdrojov na našom území. Na energetickú sebestačnosť a uhlíkovú neutralitu do roku 2050 musíme po desiatkach rokov obnoviť výstavbu jadrových reaktorov a investovať do vývoja obnoviteľných zdrojov elektriny.“

Hoci ju dlho plánoval, dôchodkovej reformy sa napokon vzdal. Avizuje však nutnosť dlhšie pracovať, chce rušiť rôzne výnimky a sľubuje minimálny dôchodok tisíc eur. Namiesto toho sa zameral na mladých, pre ktorých vytvoril osobitný rekvalifikačný program. Spustí ho mesiac pred voľbami a umožní im získať až 500 eur mesačne, písali sme o tom tu.

„Práca by každému mala umožniť dôstojnejší život ako nečinnosť, reformujeme preto systém poistenia v nezamestnanosti. Už mesiac platia nové pravidlá, ktoré robia prácu atraktívnejšou,“ vysvetľoval v utorňajšom prejave. Celý si ho môžete vypočuť na Twitteri.

Adresse aux Français.https://t.co/HN0EMBg6K2

— Emmanuel Macron (@EmmanuelMacron) November 9, 2021

Médiá: Macron spustil pravicovú kampaň

Pri pohľade na titulky sa núka jasný obraz: Macron bilancuje, spúšťa kampaň a zameriava sa na pravicové témy. „Prezidentská kampaň sa začala,“ znie prvá veta komentára v denníku Le Monde. Noviny Le Figaro zas píšu, že prezident „spúšťa pravicovú kampaň“. Pravicový magazín Valeurs Actuelles si všíma, že Macron v prejave varoval pred „návratom k nacionalizmu“, čo je jasný odkaz na jeho pravicových súperov Marine Le Penovú a Érica Zemmoura.

Francúzsky elektorát je čoraz pravicovejší, o čom sme v Štandarde písali tu a tu. Vidno to na témach, ktorým sa Macron a jeho vláda okrem pandémie prioritne venujú: migrácia, politický islam, kriminalita. K tomu pripočítajme napríklad bezpečnostnú reformu, ťaženie ministra školstva proti „woke“ ideológii či intenzívne presadzovanie sekularizmu.

Prezident sa skrátka nakláňa doprava a naráža tam na viacerých súperov. Kým klasickí Republikáni strácajú a v aktuálnych prieskumoch sa ich šance znižujú, Le Penová sa drží a Zemmour sa stáva vážnym adeptom na postup do druhého kola.

S trochou nadsádzky by sa dalo povedať, že ohlásení kandidáti sú v tieni tých, čo sa ešte oficiálne o post neuchádzajú (Macron, Zemmour). Úradujúci francúzski prezidenti však spravidla s kandidatúrou otáľajú a do ostrej konfrontácie idú až v roku volieb. Tie sú naplánované na apríl 2022.