Podrezávanie a ničenie hrobov. Toto je Karabach pod Baku

Azerbajdžanskí vojaci znesväcujú arménske náhrobky v Náhornom Karabachu. Zdroj: YouTube

Nádej na ukončenie storočného cyklu násilia v Náhornom Karabachu, ktorú prinieslo ukončenie nedávnej vojny, vyprcháva. Množia sa dôkazy o mimoriadne brutálnych zločinoch, ktoré na zajatcoch, civilistoch, padlých vojakoch, ale aj dávno zosnulých, údajne pácha najmä azerbajdžanská armáda.

Azerbajdžan nebude milostivým víťazom. Podľa dostupných informácií si azerbajdžanskí vojaci plnými dúškami vychutnávajú možnosť pomstiť sa za ponižujúcu porážku v prvej vojne o Náhorný Karabach, ktorú sprevádzalo masové vyháňanie miestneho azerbajdžanského obyvateľstva. Sejú tak vietor, ktorý sa na Kaukaze dokáže zmeniť na uragán. Takémuto vývoju by mohlo zabrániť len spravodlivé vyšetrovanie vojnových zločinov a potrestanie ich páchateľov ako na strane Azerbajdžanu, tak aj Arménska. Skúsenosti z minulosti však naznačujú, že takýto scenár bez medzinárodného tlaku sám od seba nenastane.

O Genadim, ktorý pred Azerbajdžancami neušiel

Starý arménsky muž leží na chrbte a rezignovane sa snaží svojimi stareckými rukami vymaniť spod paží mladého príslušníka azerbajdžanských špeciálnych síl. Prosí po azerbajdžansky o zľutovanie v mene Boha. Mladý Azerbajdžanec mu bez väčších problémov kolenom fixuje jednu ruku a druhou nariekajúcemu starcovi vojenským nožom pomaly odrezáva hlavu. Svoju „trofej“ následne naráža na zdochlinu zvieraťa a s hrdosťou v hlase na kameru vyhlasuje: „Toto je, ako sa mstíme, odrezávaním hláv.“

Podľa svedectva dedinčanov z karabašskej osady Madatašen, o ktorom informoval britský denník Guardian, sa starec volal Genadij Petrosjan. Šesťdesiatdeväťročný muž prišiel na Náhorný Karabach na konci 80. rokov, z mesta Sumgait, ktoré sa stalo dejiskom pogromu, pri ktorom azerbajdžanský dav v roku 1988 vyvraždil niekoľko miestnych arménskych rodín. Zámienkou pre vraždenie, rabovanie a hromadné znásilňovanie miestneho arménskeho obyvateľstva sa stalo skoršie vyhnanie skupiny Azerbajdžancov z Arménska.

Autorov printscreen videa, na ktorom údajný azerbajdžanský vojak odrezáva hlavu arménskemu starcovi (pravdepodobne Gennadimu) počas nedávnej vojny o Náhorný Karabach. Zdroj videa: Telegram.

O 32 rokov neskôr, v čase, keď miestni Arméni utekali pred približujúcou sa azerbajdžanskou armádou, Genadij odmietol opustiť svoj domov. Susedovi, ktorý sa ho pokúsil odviesť preč, vyskočil tvrdohlavo z auta a vrátil sa do svojho domu.

Starosta dediny Madatašen Eduard Hajrapetjan pre Guardian povedal, že Genadij bol jeho priateľ. Ten mu naposledy zavolal 28. októbra a do telefónu povedal, že sa blížia Azerbajdžanci. Následne sa po niekoľkých týždňoch ticha objavilo až video jeho vraždy. Okrem Petrosjana sa v telegrame nachádza ešte jedno podobné video, kde údajne Azerbajdžanci odrezávajú zaživa hlavu inému arménskemu starcovi.

Pri vraždení civilistov nemá relativizmus miesto

Po skončení vojny v Náhornom Karabachu sa spolu s návratom vojakov z frontu začali na sociálnych sieťach šíriť videá vojnových zločinov, páchaných podľa dostupných dôkazov vo výrazne väčšej miere Azerbajdžancami. Šíria sa najmä na sociálnej sieti Telegram, kde sa niektoré kanály špecializujú výhradne na ich dokumentovanie. Na prvých videách, ktoré sa začali objavovať ešte na začiatku vojny, bolo často zobrazované najmä ponižovanie zajatých vojakov. Situáciu už od začiatku podrobne monitoroval aj autor tohto článku, pričom môže potvrdiť, že podľa dostupných materiálov sa podobných činov dopúšťali v podobnej miere Arméni aj Azerbajdžanci.

Arméni vykopávajú hroby svojich predkov, aby mohli evakuovať ich telá ešte pred tým, ako má byť ich okres na základe dohody o prímerí vrátený Azerbajdžanu. Zdroj: YouTube.

Úplne nová etapa však nastala po tom, ako armáda Azerbajdžanu dokázala prelomiť južný front a obsadiť Arménmi osídlené oblasti priamo v srdci Náhornom Karabachu a jej vojaci sa po uzavretí prímeria začali vracať domov. Telegram následne zaplavili videá, na ktorých sily Azerbajdžancov ničia arménske hroby, odrezávajú uši padlým vojakom aj živým zajatcom. Pre úplnosť treba povedať, že koluje aj pomerne vierohodné video, na ktorom údajný arménsky ozbrojenec prerezáva hrdlo mladého Azerbajdžanca, ktorého identitu sa aj podarilo potvrdiť. Nemožno preto v žiadnom prípade tvrdiť, že podobné zločiny pácha len jedna strana. Avšak už samotná kvantita dostupného materiálu naznačuje, že podobný teror má v prípade armády Azerbajdžanu systematický charakter.

Niektoré z najstrašnejších prípadov zdokumentoval Neil Hauer, analytik pôsobiaci momentálne priamo v Náhornom Karabachu. Jedno z najhorších videí sa podľa jeho slov objavilo v polovici novembra. „Zadržaný arménsky vojak je na ňom prinútený opakovať „Karabach je Azerbajdžan“. Video je následne prestrihnuté a pokračuje záberom na toho istého arménskeho vojaka narazeného na kôl,“ napísal Hauer vo svojom článku. Preživší vo svojich svedectvách podľa analytika hovoria aj o dedine, v ktorej azerbajdžanskí vojaci zastrelili päť starcov. Jedného, ktorý prvý výstrel prežil a začal utekať, dobehli, a následne strelili do hlavy z krátkej vzdialenosti. Hoci väčšina videí zatiaľ čaká na verifikáciu, investigatívny portál Bellingcat už dokázal zrekonštruovať a potvrdiť popravu dvoch arménskych zajatcov v meste Hadrut.

Keď zabitie Arména nie je trestným činom

Vláda v Baku už sľúbila, že všetky podozrenia zo zločinov preskúma. Azerbajdžanská prokuratúra ešte 21. novembra vyhlásila, že začala vyšetrovať „hanobenie tiel arménskych vojakov, ktorí padli počas oslobodzovania zeme, ako aj nehumánne zachádzanie s arménskymi zajatcami“. Prokuratúra ďalej dodala, že väčšina videí je podľa jej informácií nepravdivých. Nateraz boli zadržaní štyria príslušníci azerbajdžanských ozbrojených síl. Dvaja z nich boli obvinení z hanobenia tiel padlých Arménov a dvaja z ničenia arménskych náhrobkov.

Azerbajdžanskí vojaci znesväcujú arménsky cintorín v Náhornom Karabachu. Zdroj: YouTube

Nádej, že dôjde k plošnému potrestaniu páchateľov podobných skutkov je však v prípade Azerbajdžanu malá. Ako v tejto súvislosti zdôraznil nezávislý vojenský analytik Ryan O’Farrell, zločiny azerbajdžanskej armády na Arménoch sú „rozšírené, konzistentné, systematické“, pričom velitelia ich podľa experta podporujú. „Pri pohľade na množstvo videí, frekvenciu ich zverejňovania a množstvo účastníkov sa nedá než predpokladať, že azerbajdžanská vláda tieto činy schvaľuje. Toto nie sú pochybenia jednotlivcov. Má to systematický charakter,“ napísal O’Farrell. K dehumanizácii Arménov napomáhali aj vyhlásenia azerbajdžanského lídra Ilhama Alijeva, ktorý ich počas vojny neraz verejne označoval za „psov“ a „potkanov“.

Symbolom prístupu mnohých Azerbajdžancov k zabíjaniu Arménov je prípad Ramila Safarova. Tento dôstojník azerbajdžanskej armády sa v roku 2004 počas jazykového kurzu NATO v Budapešti v noci vlámal do izby svojho arménskeho spolužiaka a v spánku ho rozsekal sekerou. Safarova nakoniec maďarský súd aj napriek argumentu jeho právneho zástupcu, že „zabitie Arména nie je v Azerbajdžane trestným činom“, v roku 2006 odsúdil na doživotie.

„Ľutujem, že som nikdy nezabil Arména predtým. Armáda ma poslala na tento tréning a ja som zistil, že sa tu so mnou učia aj dvaja Arméni. Nenávisť voči nim vo mne rástla. Spočiatku sme sa zdravili. Teda oni mi hovorili ahoj a ja som im neodpovedal. Dôvodom, pre ktorý som sa ich rozhodol zabiť, bolo to, že prešli okolo mňa a usmiali sa mi do tváre. Vtedy som sa ich rozhodol zabiť, aby som im potom mohol odrezať hlavy,“ uviedol Safarov pred súdom.

V roku 2012 sa azerbajdžanskej vláde podarilo presvedčiť Maďarsko, aby Safarovi umožnilo odsedieť si trest v Azerbajdžane. Safarov bol po prílete do domoviny na letisku privítaný davom Azerbajdžancov ako hrdina. Alijev ho omilostil, povýšil na majora. Dôstojník tiež dostal byt a náhradu ôsmich rokov výplaty a stala sa z neho celebrita.

Špirála nenávisti sa znova roztáča

Arménsko-azerbajdžanský konflikt nie je mýtickým bojom dobra proti zlu. Korene zverstiev, ktoré dnes azerbajdžanská armáda podľa dostupných informácií s najväčšou pravdepodobnosťou pácha na Arménoch, sú hlboké a živené nepomstenými skutočnými aj domnelými krivdami z minulosti.

JB 4 Baku – Azerbajdžanský prezident Ilham Alijev (vpravo) pózuje s tureckým prezidentom RAzerbajdžanský prezident Ilham Alijev (vpravo) pózuje s tureckým prezidentom Recepom Tayyipom Erdoganom počas vojenskej prehliadky v rámci ich stretnutia v Baku 10. decembra 2020. Foto: TASR/AP

Keď som bol pred niekoľkými rokmi v Náhornom Karabachu, miestny Armén, veterán prvej vojny z rokov 1988 až 1994, mi pri jednej príležitosti s opovrhnutím siahodlho rozprával o tom, ako v roku 1920 „zverskí“ Azerbajdžanci vyhnali alebo povraždili Arménov v meste Šuša. O pár okamihov neskôr mi už s hrdosťou v hlase rozprával o tom, ako sa oni v roku 1992 mstili za Šušu a Sumgaitský pogrom tým, že v mestečku Chodžali zmasakrovali vyše 200 azerbajdžanských civilistov vrátane žien a malých detí.

Zločiny Arménov, či už z prvej alebo druhej vojny nesmú byť ignorované, musia byť odsúdené a mali by byť tiež potrestané. Ak sa však potvrdia správy o systematickom terore zo strany azerbajdžanskej armády v nedávnom konflikte a nedôjde k ich potrestaniu, kolobeh nenávisti a násilia medzi oboma národmi sa bude točiť aj v ďalších desaťročiach. Mierová koexistencia Arménov a Azerbajdžancov v Gruzínsku je pritom dôkazom, že nenávisť medzi nimi nie je prirodzeným stavom vecí. Je však nutné zmierniť pocity krivdy spravodlivým potrestaním čo najväčšieho množstva vinníkov.

Potenciálny rozsah zločinov spáchaných azerbajdžanskou armádou, ako aj doterajší postoj Baku, žiaľ, naznačujú, že bez dostatočného medzinárodného tlaku zostanú ich páchatelia nepotrestaní. Európa by sa o tieto zločiny mala zaujímať o to viac, že Azerbajdžan v jeho ofenzíve a celkovej politike voči Arménom aktívne podporuje aj náš spojenec zo Severoatlantickej aliancie – Turecko.

Ďalšie články od Tomáš Baranec
Ďalšie články
„Veci sa menia a napravujú.“ Pri mobilizácii Rusov nebuďme ako Putin, ktorý uveril vlastnej propagande, varuje analytik

„Veci sa menia a napravujú.“ Pri mobilizácii Rusov nebuďme ako Putin, ktorý uveril vlastnej propagande, varuje analytik

Po tom, čo šéf Kremľa Vladimir Putin spustil čiastočnú mobilizáciu, objavili sa na internete vtipné videá s opitými odvedencami, ale aj správy o nedostatočnom výcviku mužov. Zaznievali slová ako fiasko či fraška. Český bezpečnostný expert Jan Ludvík však varuje, aby sme neboli ako Putin, ktorý uveril vlastnej propagande.