Nedávny klimatický samit v Glasgowe sa skončil fiaskom. V prijatom uznesení sa účastníci nedokázali dohodnúť ani na záväzku úplného ukončenia spaľovania uhlia, ale len na postupnom odklone od tohto neekologického paliva. Podobne to dopadlo aj s metánom, keď sa niektorí jeho veľkí producenti nepripojili k dohode o znižovaní jeho tvorby.
Málokedy súhlasím s marketingovou hviezdičkou, zelenou aktivistkou Gretou Thumbergovou, ktorá vyhlásila, že samit nič nedosiahol. „COP26 sa skončil. Tu je stručné zhrnutie: Bla, bla, bla,“ napísala na Twitteri. Vyzerá to tak, že dosiahnutie globálnej dohody na výraznom znižovaní skleníkových plynov je skôr v nedohľadne. Ak vôbec.
Obmedzenie tých necelých desiatich percent tvorby uhlíkovej stopy, ktoré majú na svedomí krajiny Európskej únie, síce pomôže, celosvetovo až tak veľmi nezaváži. Treba však priznať, že prepiate plány prijaté v Green New Deale sú skôr dôsledkom aktivistickej polohy „jadra“ európskeho spoločenstva. A pritom ich ekonomické a sociálne dôsledky zatiaľ nemajú žiadnu oporu v komplexnej štúdii uskutočniteľnosti, takže sa to celé viac podobá na zelené náboženstvo opreté o vieru ako na vedu podloženú faktami.
Dôležité bude najmä to, aký postoj zaujmú jednotlivé členské štáty Únie. Ich názory na zelenú očistu planéty, najmä na reálnosť stanovených cieľov a ich časový harmonogram, nie sú až také jednoznačné, ako stanoviská euroúradníkov a europoslancov, z ktorých mnohí žijú akoby zatvorení v slonovinovej veži. A vplyvom zdražovania energetických zdrojov a následne aj tovarov a služieb, čo určite vyvolá zvýšenú nespokojnosť medzi obyvateľmi, môžu národní politici svoje postoje ešte prehodnocovať.
Aj malé kroky môžu priniesť efekt pre životné prostredie
Jedno riešenie, na ktoré nie je potrebná akákoľvek dohoda politikov, sa však ponúka. Ale nie je práve populárne, pretože by znížilo daňové príjmy štátov, oklieštilo zisky korporácií a tiež o niečo limitovalo životnú úroveň obyvateľov. Navyše sa priamo dotýka súčasnej podstaty kapitalistickej ekonomiky, ktorou je mantra o trvalom raste hrubého domáceho produktu. Ale pomohlo by planéte, a to nielen v súvislosti so znižovaním tvorby skleníkových plynov, ale napríklad aj s čistotou ovzdušia, zlepšením ľudského zdravia, zníženou tvorbou odpadu či úsporou zdrojov.
Tým riešením je zníženie individuálnej uhlíkovej stopy tých jedincov, ktorí si to môžu dovoliť. V konečnom dôsledku by to súviselo s určitým znížením často zbytočného konzumu, teda spotreby.
Na tvorbe uhlíkovej stopy sa totiž výrazne podieľajú energetika, priemysel, poľnohospodárstvo či doprava. Uvedomujem si, že všetci nedokážu žiť ako minimalisti alebo zerowasteri. Ale ak by dostatok ľudí na planéte aspoň mierne oklieštil svoj konzumný spôsob života a začal sa správať efektívnejšie, nebolo by potrebné míňať toľko zdrojov na výrobu, podniky by nepotrebovali toľko vyprodukovanej energie a znížilo by sa aj množstvo tovarov, ktoré sa prepravujú krížom krážom po svete. To všetko by znižovalo uhlíkovú stopu.
Príkladom by nám mohli ísť obe skupiny ľudí, ktoré sa dva týždne producírovali v Glasgowe. Či už ide o pánov a dámy v drahých oblekoch, slušivých kostýmoch a šatách, z ktorých mnohí prileteli na samit v „ekologických“ súkromných tryskáčoch a zúčastňovali sa na nabubralých banketoch. Rovnako však aj o mladých zelených ľavicových nadšencov, pochádzajúcich prevažne z prostredia rodín, ktoré zrejme netrpia núdzou. A rozhodne im vo „výzbroji“ nechýbajú najmodernejšie mobily či notebooky, ktoré treba pravidelne vymieňať za nové typy. Veď inak by neboli cool.
Najlepšou alternatívou je úspora
V súvislosti s energiou je tu navyše ešte jeden vážny problém, že ju okrem batérií zatiaľ nevieme efektívne skladovať. Takže najlepším čistým, alebo ak chcete, alternatívnym zdrojom energie, sú jej úspory. Teda pokiaľ sa nevyvinú nové, prírode neškodiace, dostatočne lacné a výkonné zdroje energie. Môže ísť napríklad o „zelený“ vodík, ten je však zatiaľ príliš drahý, alebo o jadrovú fúziu, ktorá je zatiaľ skôr hudbou budúcnosti. Nádeje sa vkladajú aj do využitia chemického prvku tórium ako jadrového paliva.
Ale späť na Zem. V tejto súvislosti sa nedávny hyperbolický výrok šéfa liberálov Richarda Sulíka, že ak jeho deti nechajú v izbe zažaté svetlo, tak najprv to bude dvihnutý prst, potom pár teplých slov a keď si nedajú povedať, žiarovku im vymontuje, javí ako naozaj racionálny. Aj keď ho priamo nevyslovil v súvislosti s úsporami energií, ale s jej zdražovaním.