Igor Matloň

Málokedy súhlasím s marketingovou hviezdičkou, zelenou aktivistkou Gretou Thumbergovou, ktorá vyhlásila, že samit nič nedosiahol. „COP26 sa skončil. Tu je stručné zhrnutie: Bla, bla, bla,“ napísala na Twitteri. Vyzerá to tak, že dosiahnutie globálnej dohody na výraznom znižovaní skleníkových plynov je skôr v nedohľadne. Ak vôbec.

Obmedzenie tých necelých desiatich percent tvorby uhlíkovej stopy, ktoré majú na svedomí krajiny Európskej únie, síce pomôže, celosvetovo až tak veľmi nezaváži. Treba však priznať, že prepiate plány prijaté v Green New Deale sú skôr dôsledkom aktivistickej polohy „jadra“ európskeho spoločenstva. A pritom ich ekonomické a sociálne dôsledky zatiaľ nemajú žiadnu oporu v komplexnej štúdii uskutočniteľnosti, takže sa to celé viac podobá na zelené náboženstvo opreté o vieru ako na vedu podloženú faktami.

Dôležité bude najmä to, aký postoj zaujmú jednotlivé členské štáty Únie. Ich názory na zelenú očistu planéty, najmä na reálnosť stanovených cieľov a ich časový harmonogram, nie sú až také jednoznačné, ako stanoviská euroúradníkov a europoslancov, z ktorých mnohí žijú akoby zatvorení v slonovinovej veži. A vplyvom zdražovania energetických zdrojov a následne aj tovarov a služieb, čo určite vyvolá zvýšenú nespokojnosť medzi obyvateľmi, môžu národní politici svoje postoje ešte prehodnocovať.

Aj malé kroky môžu priniesť efekt pre životné prostredie