Ako je to naozaj s ivermektínom?

Scott Alexander je populárny americký bloger. Politicky je tradičný liberál, až libertarián. Na rozdiel od väčšiny svojich ideologických súputníkov sa snaží pristupovať k problémom a kontroverziám bez predsudkov. Vďaka tomu občas lezie na nervy progresívnym aktivistom.

Blog od roku 2013 do júna 2020 prevádzkoval pod názvom Slate Star Codex. Vtedy ho kontaktoval denník The New York Times s tým, že by o ňom rád napísal článok. Alexandrovou podmienkou bolo zachovanie anonymity, Scott Alexander je iba pseudonym. Argumentoval tým, že v normálnom živote je psychiater a bol by nerád, keby sa jeho pacienti dozvedeli niečo viac o jeho živote.

The New York Times mu dali najavo, že článok vyjde tak či tak s jeho pravým menom. Alexander v snahe tomu zabrániť radšej blog zmazal. Domnieval sa, že pokiaľ nebude blog, nebude ani článok. Tým len kauza nabrala na obrátkach.

Nejde o zázračný liek, ale...

K Alexandrovým čitateľom patrili aj vplyvní myslitelia ako Steven Pinker, Jonathan Haidt alebo Peter Singer. V rámci tejto kontroverzie jeho pravé meno predsa len vyplávalo na verejnosť. Volá sa Scott Siskind, požiadal však svojich čitateľov, aby mu stále hovorili Scott Alexander.

Nakoniec svoj blog v januári 2021 obnovil pod názvom Astral Codex Ten. Je to teda ostatným názorom otvorený liberál, ktorý má dôvod nedôverovať liberálnym médiám, a zároveň vyštudovaný lekár. Teraz sa v dlhom príspevku zaoberá práve otázkou ivermektínu.

Alexander si dal tú prácu a prešiel 29 štúdií zaoberajúcich sa práve účinnosťou ivermektínu proti covidu. Pristupuje k nim síce skepticky, ale s možnosťou, že niečo nájde. Osemnásť z 29 vylúčil z najrôznejších dôvodov. Dve sa ukázali, že sú priamy podvod, niekoľko ďalších malo pochybnú metodológiu či príliš malú vzorku skúmaných. Avšak z jedenástich podľa Alexandra kvalitných štúdií osem ukázalo, že ivermektín proti covidu pomáha. Síce nie natoľko, že by išlo o nejaký zázračný liek, ale má jasný a merateľný účinok.

Krajiny s veľkým výskytom parazitov

Znamená to, že tí, ktorí sa smiali požieračom konskej pasty, sú za hlupákov a nezávislí googleri prekabátili doktorov a farmaceutický priemysel? Nie tak celkom. Alexander upozorňuje, že všetky štúdie, ktoré ukázali dobré výsledky pre ivermektín, sú z krajín s veľkým výskytom parazitov, ako je Bangladéš, India alebo Kolumbia. V rozvojovom svete má štvrtina až polovica ľudí v sebe nejakého parazitického červa. Tieto červy môžu zhoršovať priebeh covidu a zmenšovať účinnosť vakcín, pretože za tisícročia parazitovania na ľuďoch sa naučili oslabovať ľudskú imunitu, čo potom logicky vedie k horšiemu priebehu.

Súvislosť je podľa Alexandra ešte znásobená v prípade jedného druhu parazita škrkavky s latinským názvom Strongyloides stercoralis. Súčasťou bežnej liečby proti covidu sa stalo podávanie kortikosteroidov, ktoré potláčajú určitý druh imunity a bránia telu, aby si v rámci boja proti koronavírusu ešte viac ublížilo. Problém je, že tento druh imunity potláča škrkavky. Tie sa tak môžu premnožiť a dokonca človeka zabiť. WHO preto odporúča v rozvojových krajinách kombinovať podávanie kortikosteroidov v kombinácii s ivermektínom.

Takže sa zdá, že odpoveď na otázku, či ivermektín pomáha proti covidu, je, že tento liek pomáha proti červom, teda presne proti tomu druhu nebezpečenstva, proti ktorému má. V určitých prípadoch tak môže nepriamo pomôcť proti covidu, pretože červy ako komorbidita priebeh covidu zhoršujú.

Alexander priznáva, že na to neprišiel sám. K podobnému záveru dospeli aj ďalší vedci a lekári.

Ani jedna strana nemusí mať pravdu

Alexander nazýva ivermektínovú ságu dokonalým, aj keď neúmyselným trollovaním. „Dôverujte vede“ sa stalo akýmsi univerzálnym pokrikom bojovníkov proti tmárstvu, ľudí, ktorí si klopali na čelo pri zmienení ivermektínu. Problém je, že používatelia ivermektínu v podstate vede dôverovali. Našli si kvalitné vedecké štúdie, ktoré dokazovali, že ivermektín funguje, a mávali nimi ivermektínoskeptikom pred tvárou. Tí zase mali vlastné štúdie, ktoré ukazovali opak. Nezostávalo im nič iné, než tvrdiť, že všetky štúdie, poukazujúce na účinnosť ivermektínu, sú podvod. Lenže to jednoducho nie je pravda.

V určitých situáciách tak nemusí mať pravdu ani jedna strana, ale mýliť sa môžu úplne všetci. To je asi jediné poučenie z kauzy ivermektín.

Text vyšiel na portáli Echo. Vychádza so súhlasom redakcie.