Inflácia v Európe bude mať ešte dlhú bradu

Prezidentka Európskej centrálnej banky (ECB) Christine Lagardová pred výborom Európskeho parlamentu pre hospodárske a menové záležitosti v pondelok vyhlásila, že „…vyššia inflácia sa udrží dlhšie, než sa predpokladalo, pretože rast eurozóny naďalej spomaľujú narušené dodávateľské reťazce a vysoké ceny energií“. Zároveň odmietla akékoľvek úvahy o sprísnení menovej politiky ECB.

Tu je chybné snáď úplne všetko vrátane bodky nad „i“ a pani Lagardovú by som vyhodila aj z bakalárskej skúšky z ekonómie, nieto ešte zo štátnice. Isteže, narušené dodávateľské reťazce obmedzujú ponukovú stranu v ekonomike, ale to by ešte až tak veľmi z pohľadu inflácie nemuselo prekážať, ak by obmedzenej ponuke zodpovedal rovnako obmedzený dopyt.

Lenže dopytovú stranu podporuje tlačenie peňazí, ktoré praktikuje práve ECB. „Štandardná“ hospodárska kríza je spôsobená tým, že sa citeľne scvrkne dopyt. V reakcii na nižší dopyt sa utlmí aj ponuka – keď ľudia nenakupujú, nemajú podniky pre koho vyrábať. A pokiaľ sa menej vyrába aj menej nakupuje, nemajú ani ceny sklon rásť. Tentoraz to však nie celkom tak.

Dopyt získava podporu jednak tlačou peňazí z dielne centrálnych bánk, jednak aj nezmyselnými a ešte nezmyselnejšími „záchrannými balíčkami“ z dielní vlád. Dopyt teda má apetít, ľudia by nakupovali – keby však bolo čo. Ono však nie je čo, pretože ponuka je paralyzovaná tým, ako vlády berú lockdownami podnikom pracovnú silu, ako likvidujú uzáverami dopravu, ako zelená politika predražuje nielen energie. Toto je teda kríza naruby – namiesto dopytu nestíha ponuka. A keď sa mnoho ľudí, ktorí majú veľa peňazí, bije o málo výrobkov, nutne z toho musí byť rast cien.

Po druhé, vysoké ceny energií, o ktorých hovorí pani Lagardová a ktoré ovplyvňujú aj ďalšie ceny, nespadli z neba, vysoké ceny energií si Európa do značnej miery vykúzlila sama a ECB má na tom tiež svoj podiel. Bola a je to ECB, ktorá – hoci má v stanovách povinnosť obhajovať menovú stabilitu – propaguje bizarný koncept, že banky by mali akosi zvláštne „riešiť“ globálne otepľovanie tým, že priklepnú úvery len zeleným projektom. ECB tak napomáha šírenie obnoviteľných zdrojov na úkor tradičných zdrojov energie, a tým prispieva k rastu cien energií. ECB na jednej strane protestuje proti inflácii a drahým energiám, rovnakým dychom však skúša „zachrániť planétu“ a nainštalovať „zelenú energiu“ (ponechávam bez komentára naivnosť jej snaženia). Keď sa teda sťažuje na drahú energiu, mala by si zamiesť pred vlastným prahom a netváriť sa tak vyjavene.

Po tretie, na tlač peňazí sa stupňuje tlak už od roku 2007 a bolo veľmi naivné a nevzdelané predpokladať, že sa prvýkrát v histórii sveta takéto tlačenie peňazí skončí niečím iným ako infláciou. Tak to jednoducho je. Keď prší, je mokro, nie je sucho. Keď zapadne slnko, je tma, nie je svetlo. Keď sa tlačia peniaze, je inflácia, nie je deflácia. Diviť sa tomu či tváriť sa ukrivdene môže len hlupák alebo vedenie inštitúcie, ktorá má na starosti celý monetárny systém eurozóny!

Inflácia tu s nami však musí vydržať nielen preto, že ECB nevie, čo robí, ale aj preto, že ani politici nevedia, čo robia. Predstavitelia takmer 200 krajín sveta sa v sobotu na klimatickej konferencii v Glasgowe zhodli na spoločnej dohode o „boji“ s klimatickými zmenami. Dohoda trochu pripomína zaklínadlo dažďa, súčasne má ale jeden celkom hmatateľný efekt.

Štáty totiž podpísali postupný odklon od používania uhlia na výrobu elektriny. Krajiny pôvodne chceli podpísať, že uhlie úplne zavrhnú. Nakoniec však pod tlakom Číny a Indie uviedli len, že sa od neho budú „postupne odkláňať“. V preklade so znalosťami doterajších „zelených“ európskych praktík: Európa časom uhlie zakáže úplne, Čína sa nebude ostýchať. To, čo Európa na CO2 obmedzí svojím dvojročným úsilím, Čína hravo doplní počas – povedzme – týždňa? Mesiaca? Efekt na klímu: žiadna, celá nula, nula, nič. Efekt na rast cien energie v Európe: obrovský.

No áno, aj Glasgow nás odsúdil na to, že ceny energií budú ďalej rásť. Dnes energetickú krízu „zachraňujú“ hlavne tepelné elektrárne na uhlie, ktoré by sa mali naďalej odstavovať. Energia bez diskusie ešte zdražie, inflácia bude dlhodobým javom. A tuším, že možno 99 percent tých, ktorí dohodu podpisovali, o tomto fakte nemalo ani potuchy.

Text vyšiel na portáli Echo. Vychádza so súhlasom redakcie.