Príbeh jednej veže v národnom parku. Ako fungujú stavebné praktiky na Slovensku

Pôvodný názov znel náučno-vyhliadková veža. Nastali vášnivé diskusie a spory, či môže stáť podobná veža priamo pri Štrbskom plese. Formálne sa ukázalo, že áno. Pozemok je v treťom stupni ochrany, ale v intraviláne obce Štrba a v minulosti tam bolo ihrisko. Ochranári zo Správy TANAP-u teda mali pripomienky len k výške veže, jednako sú ich právomoci veľmi oklieštené.

Druhá vec je vkus. Proti investorovej predstave sa vyjadrilo 8-tisíc ľudí v petícii. Iste, rozhodujúce sú stanoviská úradov, ale tisíce odporcov majú výpovednú hodnotu. Okolo Štrbského plesa nájdeme budovy rôznej estetickej kvality, boli sme svedkami člnkovania aj konského póla na zamrznutej vodnej ploche. Ďalší kus do divokej kombinácie socialistického a novodobého nevkusu však nebolo treba.

V každom prípade, investor dostal povolenie stavať vyhliadkovú vežu s kombinovanou funkciou. Vyhliadkovou, ktorá však veľmi nedáva zmysel – okolie plesa ponúka tie isté výhľady a 53-metrová veža je učupená na rovine, obklopená stromami. Z fotky vidíte štíty rovnako ako od plesa.

Vyvážením mala byť náučná funkcia s múzeami, ktoré spolu s vizualizáciou presvedčili aj riaditeľa Správy TANAP-u Pavla Majka, hoci jeho vyjadrenie v tomto prípade záväzné nebolo.

Projekt sa opakovane menil a náučná funkcia z neho úplne vypadla. Zrušilo sa múzeum TANAP-u, nahradila ho rozšírená reštaurácia. Zišlo aj z prestížneho múzea svetoznámeho horolezca Reinholda Messnera, ktorý ako prvý človek vystúpil na všetky osemtisícovky bez kyslíka.

Najprv projekt podporoval, pretože bol v zastavanom území, nie priamo v horách. Bolo mu sympatické, že nejde len o atrakciu. V múzeu sa chcel venovať histórii horolezectva v Karpatoch. Teraz si už asi uvedomil, že sa stal PR nástrojom investora. Aktuality informovali, že staviteľ s Messnerom už dva roky neprehovoril. Horolezec to berie ako jasný signál a s investorom spolupracovať nechce.

Messner, ktorý sa opakovane vyjadril proti atrakciám v horách, teraz vidí, ako ho obabrali. Rovnako TANAP. Z veže sa stala čistá atrakcia s toboganom, adrenalínovou sieťou a sklenenou podlahou, aj keď investor ďalej múti vodu tvrdiac, že „náučná funkcia zostane zachovaná“ a je naďalej nosným prvkom.

Samostatnou kapitolou je spôsob výstavby. Začala sa v júni 2019. Stavebný úrad v Štrbe zistil tri zmeny oproti pôvodnému projektu. Rozšírila sa dispozícia na prízemí, namiesto múzea sa rozrástla reštaurácia a kaviareň, zmenil sa vstup aj plochy v okolí veže.

Veža bola postavená v rozpore so stavebným povolením, ale Štrba ju aj tak skolaudovala.

Ako? Úrad všetky zmeny schválil v dodatočnom povolení. Nepomohli sťažnosti občianskeho združenia ani petícia. Povolenia odobril aj Okresný úrad Poprad.

Poukázal na to popradský prednosta a o stavbu sa dokonca začal zaujímať generálny prokurátor. Popradský prokurátor potom skutočne zistil, že pri stavbe bol viackrát porušený zákon, ale obec Štrbu len pokarhal.

Prípad ilustruje, ako sa mnohokrát na Slovensku stavia. Buď úplne bez, alebo so stavebným povolením, ktoré sa poľahky upraví, aj keď ide o zásadné zmeny. Prinajhoršom investor počíta s pokutou, prípadne dostane pokarhanie. Napokon bez problémov postaví vežu v chránenom území, ktorá je úplne iná, ako uvádzal na začiatku. Od apríla na ňu prúdia návštevníci a ide sa ďalej.