Líder maďarskej opozície sa stretol s Dzurindom a naším veľvyslancom. Szijjártó varuje USA, aby nezasahovali do volieb

Maďarské parlamentné voľby budú v apríli, ale predvolebná kampaň je už v plnom prúde. Minister zahraničných vecí Péter Szijjártó sa obáva využitia amerického zákona Magnitsky Act proti Maďarsku a poškodenia Fideszu sankciami.

V Maďarsku už tiká predvolebný čas. Spoločný kandidát šiestich maďarských opozičných strán na post premiéra Péter Márki-Zay sa v piatok stretol v Budapešti s veľvyslancami deviatich členských krajín Európskej únie vrátane nášho veľvyslanca Pavla Hamžíka.

Márki-Zay absolvuje verejné stretnutia, ktoré sa zväčša odohrávajú až po voľbách. Po nedávnej návšteve Bruselu, kde sľúbil prijatie eura, prijatie LGBT agendy a o Orbánovi povedal, že buduje fašistický štát, navštívil Bratislavu, kde sa stretol s bývalým premiérom Dzurindom. Minulý týždeň sa na pozvanie amerického chargé d’affaires v Budapešti Marca Dillarda zúčastnil na budapeštianskej schôdzke diplomatov, na čo dnes nadviazal stretnutím s veľvyslancami EÚ. Na schôdzke údajne hovorili najmä o boji proti korupcii.

Márki-Zay sa nielen predstavuje, ale zároveň vytvára mediálny tlak na Orbánovu vládu. Na stretnutí boli okrem slovenského ambasádora prítomní veľvyslanci Dánska, Grécka, Írska, Litvy, Lotyšska, Portugalska, Rumunska a Švédska. Márki-Zay hovoril o svojich obavách a zabránení volebným podvodom či záväzkoch Maďarska voči Európe. Stretnutie zorganizoval írsky veľvyslanec Ronan Gargan.

Slovenský veľvyslanec bol jediný z troch veľvyslancov V4, ktorý bol na stretnutí prítomný. Je to istý signál voči Orbánovej vláde.

Maďarsko začína čeliť aj tlaku z Washingtonu, Orbán nebol pozvaný na samit demokratických štátov, ktorý od 9. do 10. decembra organizuje prezident Biden. Pozvaných je 110 štátov vrátane Albánska, Argentíny, Indonézie, Kosova, Mongolska či Pakistanu, pozvaní sú všetci susedia Maďarska vrátane Slovenska, ale Maďarsko nie. Minister Péter Szijjártó na to pre Financial Times reagoval, že ide o trest za Orbánove dobré vzťahy s Donaldom Trumpom.

Bola to priama reakcia na nedávny výrok Hillary Clintonovej, ktorá pre MSNBC v stredu povedala, že: „Trump a jeho podporovatelia, ktorí napadli Capitol, nemajú radi svet, v ktorom žijeme a zdieľajú to videnie s lídrami od Ruska po Turecko, od Maďarska po Brazíliu.“ Ani jeden zo zástupcov týchto štátov nie je pozvaný na Demokratický samit do Washingtonu.

Szijjártó sa obáva, že americká vláda môže schváliť uplatňovanie Magnitského zákona na vybraných maďarských politikov či podnikateľov, ktorých viní z korupcie alebo porušovania ľudských práv. Tzv. Magnitského zákon bol podpísaný prezidentom Obamom v roku 2012, nazvaný je podľa ruského právnika Sergeja Magnitského, ktorý obvinil niektorých ruských miliardárov z obohacovania na úkor ruského štátneho rozpočtu. V roku 2009 zomrel po ťažkej väzbe.

Szijjártó sa obáva, že tieto prostriedky americkej legislatívy, ktoré môžu uvaliť sankcie proti konkrétnym osobám a tak ovplyvniť voľby, môžu byť využité aj proti Maďarsku: „Nežijeme na Mesiaci. Žijeme v strednej Európe. Samozrejme, že budú o to pokusy. Už sme odhalili prípravy (…) chcem preto uistiť Maďarov, že všetky relevantné inštitúcie si robia svoju prácu, aby odvrátili vonkajšie pokusy o ovplyvnenie volieb,“ citovali Szijjártove slová noviny Financial Times.

Podobne ako Poľsko, aj Maďarsko čelí tvrdému tlaku EÚ, najmä hrozbe, že krajina nebude môcť čerpať finančné zdroje z Fondu obnovy. Poľsko má ale nepomerne lepšiu pozíciu vo Washingtone, zvlášť pre svoj strategický význam a protiruskú politiku. Obidve vlády sa ale obávajú, že môžu čeliť takej kritike zo zahraničia, najmä zastavenia peňazí z EÚ, čo môže výraznejšie ovplyvniť voľby a nahradiť súčasné vlády opozíciou.