Môže za to hlavne Johnsonov štýl vládnutia. Nikto nemôže spochybniť, že je najlepší politik svojej generácie, čo sa týka vedenia kampane. Dvakrát vyhral ako konzervatívec v ľavicovom Londýne, úspešne vyviedol Spojené kráľovstvo z Európskej únie, v parlamentných voľbách získal najväčšiu konzervatívnu väčšinu od roku 1983.
Johnson je však tragický ako politik pri moci. Zvlášť v prípade, keď už nad sebou nemá žiadnu inú autoritu. Jeho vláde nemožno uprieť veľké úspechy. Dokázala vyjednať dohodu o odchode z EÚ, britský vakcinačný program je pôsobivý a krajina, na rozdiel od zvyšku Európy, neplánuje lockdowny. Úspech sa väčšinou dostaví, keď Johnson určí smer a potom nechá svojich podriadených konať. Problém nastáva, pokiaľ je nastavený smer zlý alebo sa sám premiér príliš mieša do detailov jeho prevedenia.
Súčasné Johnsonove problémy sa začali v októbri. Na konzervatívneho poslanca a bývalého ministra Owena Patersona prasklo, že pôsobil ako lobista pre zdravotnícku spoločnosť Randox a pomáhal jej získať zákazku na covidové testy. Paterson síce neporušil zákon, ale parlamentný etický kódex. Britská obdoba mandátového výboru odporučila, aby bol Paterson na 30 dní suspendovaný z parlamentu. Ak by to Dolná komora schválila, znamenalo by to začiatok procesu, ktorý by mohol viesť až k odvolaniu z parlamentu.
Mediálny lov
Johnson sa rozhodol Patersona zachrániť. Pretlačil odloženie suspendácie Patersona a zriadenie novej parlamentnej komisie, ktorá by preverila Patersonove etické priestupky a navrhla nové etické pravidlá. Tento krok bol však nepopulárny aj medzi konzervatívcami, 13 hlasovalo proti a 97 sa zdržalo. Komisia však nikdy nevznikla, opozičné strany sa na nej odmietli zúčastniť. Johnson otočil a oznámil, že o suspendácii sa predsa len bude hlasovať. Paterson potom agóniu ukončil a sám rezignoval.
Neobratné manévrovanie zbytočne strápnilo celú vládu. Médiá začali lov na poslancov a začali vo veľkom preverovať ich strety záujmov. Z veľkej časti to dopadlo hlavne na konzervatívcov, pretože sú už vyše desať rokov pri moci, logicky sa na nich tak médiá sústredia a tiež mali viac príležitostí nejaký stret záujmov mať. Na konzervatívcov tak padlo podozrenie zo všeobecnej korupcie a „špinavosti“.
Vláda potom urobila niekoľko ďalších nevynútených prešľapov. Z časti sa prejavuje pnutie medzi poslancami z tradičných konzervatívnych oblastí na juhu Anglicka a novými poslancami zo severu. Tam po desaťročia kraľovala Labour Party, jej spoločenský progresivizmus a odpor k brexitu tradičných labouristických voličov odohnal v posledných voľbách ku konzervatívcom. Záujmy juhu a severu sa rozchádzajú.
Johnsonove prešľapy
Ako upozorňuje napríklad Patrick O'Flynn v magazíne The Spectator, Johnson tlačí zelenú ekonomiku a šialenstvo okolo klimatického summitu v Glasgowe sa nedalo už vydržať. Klímaskeptici sú však medzi konzervatívcami významnou silou. Navyše, zelená premena by najviac dopadla predovšetkým na chudobnejší sever.
Potom je tu oznámená zmena v dôchodkovom systéme, ktorá znova viac dopadne na tých chudobnejších, teda na sever, než na bohatších Angličanov na juhu.
Premiér tiež všade, kde chodí, vyhlasuje záujem o rozvoj severu. Teraz však oznámil zrušenie časti vysokorýchlostnej železnice známej ako HS2. V Británii ide o vysoko kontroverzný projekt, ktorý zatiaľ len naberá oneskorenie a predražuje sa. Jeho odporcovia tvrdia, že nedáva ekonomický zmysel. Pre zástancov je to kľúč k revitalizácii severu, pretože HS2 by zabezpečila rýchle a relatívne lacné spojenie severného Anglicka s Londýnom. Zrušenie je tak vysvetľované ako porušenie sľubu investovať do severu.
Vrásky konzervatívcom pôsobí aj migračná kríza. Zatiaľ sa tento rok cez kanál La Manche preplavilo do Británie 25-tisíc migrantov. Jednak to vyvoláva diplomatickú roztržku s Francúzskom, Londýn obviňuje Paríž, že neplní svoje záväzky a nebráni migrantom v plavbe. Po druhé konzervatívci sľubovali, že s nelegálnou migráciou zatočia, ale zatiaľ zlyhávajú.
Korunu svojim problémom Johnson nasadil pondelkovým príhovorom pred britskou obdobou zväzu obchodu a priemyslu. Obsah si nikto nepamätá. Časť prejavu strávil ospravedlňovaním, keď hľadal, kde mu prejav nadväzuje, pretože sa mu pomiešali stránky. Potom na zhromaždených kapitánov britského priemyslu vypálil otázku, či boli niekedy v zábavnom parku Peppa Pig World. Komentátori i širšia verejnosť sa začala pýtať, či predseda vlády už definitívne zošalel. Z kreslenej postavičky pre batoľatá sa na týždeň stala hlavná téma britskej politiky.
Strana proti Johnsonovi
Zdá sa, že Johnson stratil svoje kúzlo. Chaotické príhovory s neočakávanými odbočkami bývali jeho značkou. Publikum odchádzalo dobre naladené a Johnson pôsobil ako neškodný excentrik. Aj v konzervatívnej strane však silnejú hlasy, že premiér by sa mal správať viac premiérsky.
Jedným z dôvodov Johnsonovej nevýkonnosti je jeho neochota obklopiť sa dobrými radcami. Ľudí, ktorí sú mu ochotní oponovať, odstavil na druhú koľaj, pretože ich vníma ako potencionálne nebezpečenstvo. Johnson je tak závislý na „kývačoch“, čo mu všetko odsúhlasia. Posledný, kto bol schopný sa s Johnsonom pohádať, bol Dominic Cummings, mozog brexitovej kampane a potom Johnsonov hlavný poradca. S ním sa však rozišiel v zlom a Cummings teraz predsedovi vlády verejne okopáva členky.
Konzervatívne problémy sa prejavili v prieskumoch. Labouristi ich vyrovnali. Johnsonova popularita je na – 35 percentách.
Médiami a Londýnom sa tak šíria zvesti o prípadnom odstavení Johnsona. Konzervatívna strana je politicky brutálna a úplne nesentimentálna organizácia, ktorej hlavným cieľom je vyhrávať voľby. Vďaka tomu sa radí medzi najúspešnejšie partaje na svete a od roku 1834 je hlavnou silou britskej politiky. Aj sebaúspešnejšieho lídra je schopná zarezať vo chvíli, keď dôjde k názoru, že sa vyčerpal, ako na svoju smolu zistila napríklad Margaret Thatcherová. Vnútrostranícke konzervatívne puče bývajú rýchle, neočakávané a účinné.
V podstate existujú dva spôsoby, ako to dosiahnuť. Buď na lídra zakľaknú vedúce osobnosti strany a presvedčia ho, aby rezignoval. To sa stalo napríklad Therese Mayovej.
Alebo možno vyvolať hlasovanie o nedôvere v lídra strany. Ak 15 percent konzervatívnych poslancov pošle predsedovi takzvanej komisie 1922, čo je v podstate konzervatívny poslanecký klub, list vyjadrujúci nespokojnosť s vodcom, je spustené hlasovanie o nedôvere, na ktorom sa zúčastňujú všetci poslanci. Niektorí vraj už svoj list poslali. Denník The Daily Telegraph hovorí o „niekoľkých“, bulvárny The Sun o dvanástich. Na spustenie hlasovania o nedôvere je ich potrebných 54. Počet momentálne odovzdaných listov je však tajný a pravý počet pozná iba predseda komisie Graham Brady.
Je zrejme nepravdepodobné, že k Johnsonovmu pádu by došlo v najbližších dňoch. Udalosti posledných týždňov však slúžia ako varovanie. Kolegovia s nabrúsenými nožmi čakajú. Ešte pár prešľapov a bodnú ho do chrbta.
Text vyšiel na portáli Echo. Vychádza so súhlasom redakcie.