Po vlaňajšom ročníku, keď sa na koncerte nemohli stretnúť chlapci a dievčatá z centier pre deti a rodiny, sa to tento rok podarilo aspoň trom centrám. Ich počet sa musel skresať pre zhoršujúcu sa pandemickú situáciu. Napriek tomu organizátorov potešilo, že sa to umožnilo aspoň trom. Veď ide o podujatie, na ktoré sa deti tešia celý rok. Mnohé z nich sa už navzájom poznajú, lebo sa pravidelne stretávajú buď na letných táboroch, alebo na tomto benefičnom koncerte.
"Organizácia takého podujatia je náročná, no pre event manažéra je to radosťou, hlavne v dnešnej dobe. Som rada, že sa nám to podarilo a je to jedna z posledných výrob tohto roka. Bolo mi cťou mať za sebou tím ľudí, bez ktorých by takéto podujatie nebolo možné," opisuje Kristína Móriová, event manažérka Úsmev ako dar.
Pred začiatkom podujatia vládla medzi deťmi dobrá atmosféra. „Teším sa na koncert. Minulý rok na ňom vystúpili aj moji obľúbení speváci, takže mám radosť, že niektorých budem môcť vidieť naživo. Smutná som len z toho, že sa na koncert nedostali aj iné centrá,“ povedala pre Štandard mladá slečna z Centra pre deti a rodiny Štúrovo. Pred pandémiou sa na koncerte bežne stretlo skoro tisíc detí, ktoré po koncerte čakala diskotéka. Tento rok to bolo však iné.
Na podujatie sa dostali aj deti z Detského domova svätého Klementa Hofbauera v Podolínci. „Benefičného koncertu sme sa mohli zúčastniť už pätnásťkrát. Sme radi, že sme tu aj tento rok, pretože naše deti už dlhšiu dobu nechodia skoro nikde, takže boli radi aj oni aj my,“ hovorí vychovávateľ Eduard Ferencko z Podolínca.
Priviezol so sebou aj najmladšiu účastníčku, ktorá mala len päť rokov. Bol to pre ňu prvý koncert a zároveň aj prvá dlhšia cesta autom. Bol to pre ňu nesmierny zážitok.
Celý koncert sa niesol v znamení toho, aby mohli chlapci a dievčatá ostať v rodine. „Chceme, aby sa deti do detských domov nemuseli dostať, a ak sa aj dostanú, tak nech sa rýchlo vrátia späť. O tom boli aj svedectvá a príbehy, ktoré sme mohli vidieť počas benefičného koncertu,“ zdôrazňuje predseda neziskovky Úsmev ako dar Jozef Mikloško.
Tento rok sa tvorcovia so scenárom vyhrali a do programu čiastočne zapojili aj detské publikum. Medzi vystúpeniami boli živé jingle, o ktoré sa postarali Credance s Lacom Cmorejom a For You Acapella. „Páčilo sa mi, že sme sa mohli zapojiť do programu, i keď som sa zo začiatku hanbila, keď ma snímala kamera. Najviac sa mi páčila vankúšová vojna, ktorú sme mali počas natáčania,“ vraví diváčka z publika.
Ocenenie Milana Rúfusa si odniesli terénni sociálni pracovníci
Každý rok sa na benefičnom koncerte odovzdá ocenenie Milana Rúfusa. Tento rok ju za všetkých terénnych sociálnych pracovníkov prevzala Michaela Brunclíková z Prievidze. „Priznám sa, že prevziať túto cenu bolo pre mňa veľmi ťažké, pretože ja to nerobím preto, aby som bola ocenená. Pre mňa je lepšie, keď vidím, že to má efekt v rodinách.“
Dodáva, že pri výkone svojej práce toho zažije naozaj veľa. Pri rozhovore si zaspomínala na prípad, keď im zavolala jedna pani, ktorá chcela pomôcť žene, ktorej deti skončili v centre pre deti a rodiny. „Pri dlhom rozhovore som sa spýtala aj na ňu, ako to má ona v rodine, keďže je pandémia a rodiny to majú počas nej náročné. No ona mi povedala: Je nám tiež ťažko, ale pomoc chcem pre niekoho iného.“
Sociálna pracovníčka jej povedala, že sa posnažia pomôcť aj danej rodine, ale že najprv chce pomôcť jej. Vtedy sa pani na druhej strane telefónu rozplakala. „Keď sme ich prvýkrát navštívili, žili v malom prenajatom domčeku niekde na poli. Nemali ani stabilnú elektrinu a vodu. My v Prievidzi máme niekoľko bytov pre rodiny, ktorým hrozí, že ich deti môžu skončiť v detskom domove.“ Presťahovali ich do malej garsónky, ale rodina bola vďačná za maličkosti, ktoré už my berieme ako samozrejmosť. „Keď videli tečúcu vodu a zasvietili svetlo, boli šťastní. Neskôr sa ich podarilo presťahovať do trochu väčšieho bytu.“
Takýchto príbehov zažila M. Brunclíková oveľa viac a vždy je rada, ak sa konkrétnej rodine v núdzi podarí pomôcť. „Keď rodina pochopí, že ju nemienime riadiť, ale jej pomôcť a chcete pre ňu len to najlepšie, tak to môže vyjsť. Len musia chcieť, aj preto sa to v tomto prípade podarilo,“ dodáva Michaela Brunclíková.
Deti sa snažia nechať v rodine
Pomedzi vystúpenia účinkujúcich sa prehrávali aj príbehy detí a rodín, ktorým Úsmev ako dar pomáha. Šťastne sa skončil príbeh Milky Bezákovej, ktorá vyrastala v detskom domove. Dnes je mamou, študuje na druhej vysokej škole a rada by sa stala rodinnou sudkyňou. Podobne ako Milka vyrastala v detskom domove aj Marta Šarkóziová, ktorá sa dostala z drogovej závislosti a dnes žije usporiadaný život so svojou adoptívnou dcérou Máriou. Príbehy oboch žien predstavil aj Štandard v rubrike Dá sa to.
Srdcervúci príbeh, ktorý odznel počas koncertu bol o štyroch chlapcoch, ktorí po smrti otca a odchode mamy do zahraničia skončili v detskom domove. Napriek tomu, že žijú v domove, stretávajú sa so svojimi starými rodičmi. Tí by sa o deti radi postarali, no zdravie im to nedovoľuje. No deti sú radi, keď sa s nimi môžu aspoň občas vidieť.
Počas koncertu vystúpili na pódiu mnohé známe osobnosti, napríklad Peter Cmorík, skupina S hudbou vesmírnou, Robo Opatovský či Ondrej Kandráč. „Je skvelé, že speváci, ktorí vystupujú na koncerte, sú s týmto projektom prepojení a dýchalo to atmosférou,“ hodnotí Jozef Mikloško.
Moderátormi programu boli Katarína Brychtová, Barbora Krajčírová, Simona Simanová, Karin Majtánová a Juraj Bača. „Tieto koncerty som moderoval zo začiatku dlhé roky na regionálnej úrovni. Neskôr to boli väčšie koncerty a až dospelo na ten najväčší. Mám k tejto téme blízko. Dokonca som krstným otcom jedného detského domova, takže vždy, keď môžem, tak veľmi rád pomôžem,“ povedal pre Štandard Juraj Bača.
Rodiny môžete podporiť aj zaslaním esemesky v tvare DMS USMEV na číslo 877. Cena jednej SMS je 2 eurá. Zaslať SMS je možné zo všetkých mobilných sietí.
