Zuckerberg je väčšia hrozba pre slobodu slova ako Trump

Dokázali by ste našim čitateľom, ktorí nemajú ešte toľko skúseností s pojmom nenávisť a nenávistný prejav, vysvetliť, prečo by im mali venovať náležitú pozornosť?

Už preto, že to za veľmi dôležitú tému považuje mnoho vlád po svete, OSN aj veľa jednotlivcov. V rámci boja s nenávistným prejavom sa dnes koná asi najviac cenzúry, čo sa týka predovšetkým spoločenstva demokratických krajín. Takzvané prejavy z nenávisti sú chápané ako niečo tak protikladné k ľudským právam a demokracii, rovnosti a slobode, že sa považuje za legitímne ich cenzurovať. Pritom nenávistný prejav býva definovaný vágne, často tak široko, že do neho spadne aj legitímna politická kritika.

Keď sa povie nenávistný prejav, predstavíme si niekoho, kto útočí na tú či onú menšinu: národnostnú, náboženskú, sexuálnu. Ako sa vám odpovedá na tvrdenie, že vy akoby obhajujete nenávistný prejav?

Áno, ľudia sa ma často pýtajú: Prečo sa, preboha zastávaš, hate speech? Prečo máš potrebu zastávať sa pornografie? Odpovedám: No preto, že sú napadnuté. Necítim nutnosť zastávať sa prejavov populárnych. U nás v USA, kde sa ľudia naprieč názorovým spektrom v abstraktnej rovine k slobode prejavu veľmi hlásia, je dnes v spoločnosti enormná podpora pre cenzúru nenávistného prejavu. Obzvlášť medzi mladými ľuďmi, ktorí sú proti hate speech na internete a sociálnych sieťach akoby všetci. A proti dezinformáciám. Čo sú dnes dva spojené druhy stigmatizácie. Niekedy sa nenávistný prejav a dezinformácia skutočne prekrývajú: keď vyhlásite, že všetci Mexičania sú sexuálni násilníci a všetci ľudia z Blízkeho východu teroristi, tak je to jednak dezinformácia a jednak nenávistný prejav. To áno.