Niektorí chcú niečím byť, iní zasa radšej niečo urobiť, tvrdia tvorcovia projektu Kresťan v politike

Myslíte si, že politika je miesto, kde by sa mali kresťania angažovať?

Eduard Filo: Nazdávam sa, že politika je jedna z mnohých oblastí verejno-spoločenskej pôsobnosti, nie je to niečo, čo by bolo vyhradené pre akúsi elitu. V každej oblasti sa angažujú rôzni ľudia a myslím si, že politika nie je výnimkou. Samotná náuka cirkvi pozýva k tomu, aby sme sa angažovali v politike a aby sme pre spoločné dobro vstupovali do oblastí, ktoré majú dosah na našu spoločnosť a všeobecne na ľudí, aby sme im slúžili aj takýmto spôsobom. Aj Ján Pavol II. zdôrazňoval, že máme vstupovaním do politiky zmierňovať zlo. Terajší pápež František hovorí, že je povinnosťou kresťana zaujímať sa o politiku. Či už tým spôsobom, že pristupujeme k voľbám a vyberáme si konkrétneho voleného zástupcu, alebo samotným kandidovaním.

Lukáš Valach: Je naozaj zaujímavé, že samotný pápež František sa tejto téme vo svojich homíliách opakovane venuje. Vyvracia tvrdenia, že kresťania sa nemajú miešať do politiky, naopak, tvrdí, že politika je najvyššou formou činorodej lásky. Myslím si, že politikou vieme zasiahnuť obrovské množstvo ľudí, ak ju robíme správne. Nie som politik, ani nie som v žiadnej podobnej funkcii, ani to neplánujem. Ale chcem pomôcť a povzbudzovať kresťanov, aby sa nebáli vstupovať do týchto funkcií, chcem im radiť, ako vstúpiť do tohto sveta, ktorý je veľakrát odstrašujúci. Lebo naše kresťanské učenie nás povzbudzuje, aby sme sa zaujímali o verejné veci.

Čo je kľúčovou úlohou kresťana v politike? Aké je jeho poslanie?

L.V.: Verím, že kresťan má v politike takú istú úlohu ako v každej inej oblasti v spoločnosti. Evanjelium hovorí o tom, že sme svetlo sveta. Znamená to, že máme prinášať evanjelium a zmenu tam, kde sme. Evanjelium hovorí, že sme kvasom a soľou zeme. Tak ako aj v spoločnosti majú byť kresťania iní v tom, že nesú kresťanské hodnoty, sú láskavejší, trpezlivejší, znesú nepríjemné veci, aj v politike by mali byť kresťania tí, ktorí sú iní. Nekorumpovateľní, pravdiví, tí ktorí hľadajú spravodlivosť…

Nie vždy to kresťania v politike dokážu. Veľakrát sa na nich ukazuje prstom, aha, veď si kresťan a toto a toto si urobil…, ale nemalo by nás to odrádzať. Projekt Kresťan v politike nie je o tom, že si myslíme, že kresťania v politike sú čosi viac než tí ostatní. Nechceme sa povyšovať, to vôbec nie. Chceme úprimne veriacich kresťanov povzbudzovať, aby sa nebáli. Roky cítime v tejto oblasti strach. Kresťania sa už dlho boja ozvať, boja sa vstúpiť do verejných záležitostí a nevedia, ako to robiť. Chceme učiť profesionalite, aby boli títo kandidáti, starostovia, primátori či poslanci vo svojom odbore profesionálmi. Profesionalita, odbornosť a komunikácia. To je to, čo chceme komunikovať.

E.F.: Neviem, či je to len jedna úloha. Súhlasím s Lukášom, ak už je kresťan v politike, mal by niesť súbor hodnôt a cností, ktoré sú v čomsi príťažlivé aj pre neveriacich a jeho správanie by malo niesť akúsi kultúru úcty a ľudskosti. Zároveň by mal byť odvážny a presadzovať zákony, ktoré sú naozaj pre spoločné dobro a posun danej krajiny, miesta či mesta.

Dajú sa aplikovať kresťanské princípy v politike bez kompromisov a vyjednávaní? Majú byť kresťania nekompromisní?

L.V.: To je veľmi ťažká otázka. Aj to, čo sa niekedy zdá ako nekompromisné, je výsledkom kompromisu, ale to už väčšina ľudí nevníma a nevidí. Aj médiá vedia mnoho vecí skresliť. Politika je však umením nájsť kompromis a aj keď sa to niekedy zdá, kompromis nemusí byť v mnohých otázkach niečo nesprávne ani zlé. Sú však témy, v ktorých by kresťan podľa môjho názoru mal byť nekompromisný. Sú to veci, ktoré sa týkajú jeho svedomia. Nemal by hlasovať za veci, ktoré sú proti jeho svedomiu ani robiť veci proti svojmu svedomiu. To znamená: Ako je financovaná jeho kampaň? Aké sú motívy toho, čo robí? Mnoho ľudí v politike robí svoje rozhodnutia na základe toho, že z toho niečo má. Kresťan v politike by mal byť iný v tom, že hľadá spoločné dobro, čo veľakrát v politike chýba a ide skôr o súboj subjektívnych osobných záujmov.

Lukáš Valach: Kompromis nemusí byť zlý. Sú však témy, v ktorých by kresťan mal byť nekompromisný. Týkajú sa jeho svedomia

Existujú strany, ktoré sa označujú ako kresťanské, iné nie, ale pôsobia v nich kresťanskí kandidáti. Ako to, že sa dvaja kresťanskí politici môžu prichádzať do názorových stretov v zásadných témach?

L.V.: Aj v cirkvi vidíme, že sme rôzni. Sme ľudia s rôznymi názormi na život, na to, ako vnímame vieru, svoj vzťah s Bohom. A tak je to aj v politike. Ľudia majú rôzne názory, a preto je tá politika mnohokrát taká roztrieštená. Táto roztrieštenosť mnoho ľudí znechutí a rozhodnú sa, že nepôjdu ani voliť. Načo? Nevedia si nájsť nikoho, kto by ich mohol zastupovať, nikoho, s kým by stopercentne súhlasili. Ale v živote asi nikdy nebudeme s nikým na 100 percent súhlasiť. Ani so svojou manželkou nesúhlasím na 100 percent, možno na 99 percent, ale to je okej. A tak isto aj v politike musím nájsť niekoho, s kým súhlasím čo najviac a budem mu dôverovať, že ma zastúpi dostatočne.

E.F.: Myslím si, že to má viac úrovní. Je úplne prirodzené, že sa niekedy nevieme zhodnúť v téme či oblasti, ak je to štýl ekonomiky či nejaká reforma. Je to normálne, každý máme svoje skúsenosti, odbornosti a pohľady na vec. Hlbšia úroveň je, že na hodnotových témach by mali mať kresťania rovnaké či aspoň podobné názory a mali by sa vedieť sústrediť na to, čo chceme presadiť. A to, kde sa to celé láme, je, že v politike nie je kresťan ako kresťan.

Ako to myslíte?

E.F.: Je rozdiel, či sa niekto len označí za kresťanskú stranu alebo politika. Dôležité je, čo pre neho znamená kresťanstvo. Či je to len akási nálepka, prídavné meno, alebo je to životné rozhodnutie a vie, čo znamená mať vzťah s Kristom. Často sa pýtam, v akého Boha ty veríš, keď máš napríklad antisemitské či rasistické názory, pretože Boh a učenie Cirkvi hovoria o týchto veciach jasne. Takýto človek, ktorý nerešpektuje biblického Boha alebo učenie cirkvi, tak si nálepku kresťan dáva len ako aspekt, ktorý mu prinesie body. Je to viac populistické než reálne rozhodnutie žiť s Kristom a správať sa podľa toho. Aj v politike.

Eduard Filo: Dôležité je, čo pre kresťanského politika znamená kresťanstvo. Či je to len akási nálepka, prídavné meno, alebo je to životné rozhodnutie a vie čo znamená mať vzťah s Kristom.

Podľa čoho kresťania volia svojich kandidátov? Záleží im na tom, aby bol ich kandidát veriaci?

L.V.: Je to rôzne, ale kresťanskí voliči potrebujú, aby sa aspoň čiastočne hodnotovo prekrývali s kandidátom, ktorého si volia. Tak isto, aby s ním súhlasili z hľadiska odbornosti či komunikácie. Ale podstatný aspekt je, že ľudia sa rozhodujú emocionálne. Polovica voličov sa rozhoduje, koho bude voliť, v týždeň volieb, na poslednú chvíľku. Kresťania aj nekresťania. A preto sa na kurze snažíme účastníkov učiť aj týmto veciam. Ako osloviť voliča.

E.F.: Zrejme nepoznám komplexnú štatistiku, ale myslím si, že na národnej úrovni sú kresťania naklonení voliť kresťanských kandidátov. Ale na komunálnej a regionálnej úrovni volia voliči skôr ľudí, ktorých poznajú a vedia, že daný kandidát sa nejakým spôsobom aktivizuje a niečo už pre svoje okolie reálne urobil. Nemusí byť kresťanom, ale poznajú jeho charakter a dôverujú mu.

Už niekoľko rokov organizujete seminár Kresťan v politike. Prečo ste ho začali robiť?

E.F.: Projekt vznikol v roku 2013, predchádzal mu však projekt Adoptuj si politika, ktorý v poslednom období opäť ožíva. Ide o projekt, v ktorom si „adoptujeme“ konkrétneho politika a modlíme sa za neho, aby sa pretváralo jeho srdce a aby bol citlivejší na pohnútky svedomia. Môže to byť ktokoľvek. Tento politik vie o tom, že sa za neho niekto modlí. Keď sme tento projekt spustili, dostávali sme do veľkej miery pozitívnu spätnú väzbu, ale potom sa ozvali hlasy, ktoré sa pýtali, prečo sa angažujeme v politike. Politika je predsa špinavá a kresťan by sa mal modliť za kňazov a biskupov, nie za politikov.

A my sme nadobudli mienku, že ľudia v cirkvi majú minimálne poznanie o tom, ako sa má kresťan stavať a ako pristupovať k politike. Začali sme preto študovať dokumenty cirkvi a postoje, ako má kresťan pristupovať k politike. To bol jeden z pilierov. Druhým bolo to, že sme začali trénovať kresťanov zo spoločenstiev a farností, ktorí sa chceli angažovať a zapájať do komunálnej alebo regionálnej politiky. Naše pohnútky sú jasné, chceli sme do politiky priniesť svetlo a porozumenie.

Čo sa tam účastníci môžu naučiť? Dozvedieť?

E.F.: Seminár sme postavili na troch pilieroch: biblické a cirkevné učenie kresťana voči politike, odbornosť (politologicko-ekonomická, základné kompetencie politika), kompetentnosť a trénovanie zručností, ako napríklad prezentácia a komunikácia. Chcem zdôrazniť, že projekt je nadstranícky, nebudujeme žiadnu konkrétnu stranu alebo hnutie. Ponúkame tieto základné zručnosti a vedomosti, je potom na jeho absolventoch, či vstúpia do niektorého z konkrétnych politických subjektov.

L.V.: Na seminároch sa snažíme, aby sa ľudia cítili komfortne, chceme tam vytvoriť priateľskú atmosféru a verím, že ľudia tam chodia radi, pretože je to priestor pre voľné diskusie o politike či o rôznych problémoch. Je to priestor stretnúť sa s podobne zmýšľajúcimi ľuďmi, ktorí riešia podobné problémy, ale možno v inom meste, a tak sa navzájom inšpirujú. Snažíme sa zároveň odovzdávať kvalitu. Mnoho súčasných poslancov, primátorov, starostov, ale aj politikov na národnej úrovni sú našimi absolventmi. Tretia vec je modlitba, chceme nachádzať čas spoločnej modlitby. Pre mnohých účastníkov je to zároveň duchovná obnova, ten duchovný rozmer je pre nás tiež naozaj dôležitý.

Kto vedie seminár? Máte nejakú konkrétnu tému?

L.V.: Mení sa to. Po komunálnych voľbách v roku 2018 sme robili seminár, kde sme ľudí učili kompetenciám. Zavolali sme tam kopec odborníkov na rôzne kompetencie: ako robiť rozpočet či ako vyjednávať. Teraz sa opäť blížia voľby, a preto chceme pomôcť súčasným alebo novým politikom (komunálnym, regionálnym) k tomu, ako sa stať poslancom, primátorom, starostom. Tému sa snažíme vždy prispôsobiť tomu, čo máme pocit, že je v danom období potrebné.

Sú medzi absolventmi seminára Kresťan v politike aj niektorí známi politici?

L.V.: Sú, ale nebudeme ich menovať. (Úsmev.) Zo zásady. Nechceme nikoho vyzdvihovať alebo robiť nejakú propagáciu. Celý projekt sa drží tejto zásady. Nepresadzujeme žiadnu stranu ani nijakého konkrétneho politika.

E.F.: Môžeme však prezradiť, že sú aj na národnej úrovni, v župách, na postoch starostov a primátorov. Veľké množstvo našich účastníkov je v komunálnej politike.

Ako sa vám darí organizovať tieto podujatia v súčasnej pandemicky zložitej situácii?

E.F.: Teraz pripravujeme semináre k voľbám 2022. Mali sa uskutočniť v tieto dni, ale kvôli lockdownu sme ich museli presunúť.

L.V.: Keď nám to dovolí pandémia, chceme pokračovať vo fyzických podujatiach. Ďalšie semináre plánujeme uskutočniť hneď, ako nám to dovolia opatrenia.

Ak by ste to mali definovať, aký by mal podľa vás byť ideálny profil kresťanského kandidáta?

L.V.: Raz sa jedného politika pýtali, či by si na ministerstvo vzal veľmi skúseného človeka, odborníka, ktorý by mal pokrivený charakter, alebo charakterného človeka s veľmi slabými odbornými skúsenosťami. Odpovedal, že bez akýchkoľvek úvah by vzal toho druhého, pretože odbornosť sa dá pri troche snahy naučiť za pár mesiacov, ale charakter sa buduje celý život. Charakter je teda podľa mňa najdôležitejší.

Pri všetkých tých tlakoch, konfliktoch a problémoch, práve tam sa ukazuje, čo je v srdci človeka. Ideálny politik má teda pevný charakter, silné rodinné zázemie, je súčasťou niečoho, kde ľudia môžu vidieť do jeho života, napríklad farnosť či spoločenstvo a zároveň je to profesionál a odborník, ktorý sa snaží stále zlepšovať. A posledná vec, je ochotný meniť svoj názor a priznať chybu.

E.F.: Súhlasím, napadli mi už len dve hodnoty, a to veľkodušnosť a pokora. Veľkodušnosť v zmysle robiť veci s dlhodobou perspektívou, nielen s vidinou krátkodobého zisku. Pokora – vedomosť, že to nie je o mojej značke a mojom mene. Jeden lektor, ktorý nám chodil na kempy prednášať, zvykol začínať vetou: „Niektorí chcú niečím byť a niektorí chcú niečo urobiť.“ Myslím, že tam sa to láme.