Pandémia s nami bude navždy. Pre niektorých je mentálne prospešná

Zdalo by sa, že zlaté časy gangstrov sú dávno preč. Spomínané slova Al Caponeho si najčastejšie pamätáme ako vtip (hoci ich autor zrejme nežartoval). Ale pripomeniem aj iný citát: „Vietor sa vo svojom kolobehu opätovne vracia.“ (Kaz 1, 6). Táto starobylá myšlienka je opäť aktuálna.

Zbraň, vďaka Bohu, nie je potrebná

Skutočne, ak chceme niečo v spoločnosti zmeniť, skôr či neskôr budeme čeliť dileme: dosiahneme to iba presviedčaním alebo k tomu pridáme aj donucovanie? Vďaka Bohu, nie vždy na to potrebujeme doslova zbraň. V tejto dobe môže byť legislatívny alebo ekonomicky tlak účinnejší ako revolver.

Môže sa nám zdať, že sa dnes ľudia dajú ľahko presvedčiť o čomkoľvek. Internet a sociálne siete, televízia, tradičné noviny a časopisy efektívne pôsobia na auditórium. Ak investujeme do média dostatok času a peňazí, čoskoro uvidíme, ako sa podľa nášho návrhu zmení postoj ľudí k určitým udalostiam a ich spoločenské správanie.

Sú však aj prípady, keď to nefunguje, keď tomu bránia príliš hlboké vnútorné regulátory. No hlavný problém je iný. Presviedčanie je dlhé a drahé. Politici sa vždy ponáhľajú, veď ďalšie voľby sú už za rohom. Ale kto ich vlastne naháňa? Sme to my, voliči. Žiadame od moci rozhodnosť: menej slov, viac činov. Nepodporujeme pochybnosti a dlhé hľadanie optimálnych riešení. Preferujeme energické a silné kroky, ktoré majú rýchly účinok…

Keď odmietame akékoľvek alternatívy

Americký spisovateľ a novinár Henry Mencken kedysi poznamenal, že na každý komplikovaný problém je jasné, jednoduché a nesprávne riešenie. Vieme ho rýchlo nájsť. A v tej chvíli odmietame akékoľvek alternatívy a nestrpíme tých, čo ich vidia, pretože iba brzdia náš pohyb smerom k falošnému cieľu a k nevyhnutnému debaklu. A to až do takej miery, že sú hotoví ich zničiť aj fyzicky.

LGBT aktivisti útočia na slávnu spisovateľku Joanne Rowlingovú a vyhrážajú sa jej smrťou len preto, že s nimi v niečom nesúhlasila. Menšina si je istá, že ľudia, čo majú odlišné názory, by azda nemali ani žiť.

Na Slovensku je dnes vakcinovaná na covid menej ako polovica obyvateľstva, aj to len čiastočne. Ale táto menšina žiada ostatných, aby okamžite nasledovali jej príklad. A keď nie, aby boli donútení a potrestaní. Na sociálnych sieťach znejú aj priame vyhrážky voči neočkovaným.

Používatelia týchto sietí, ktorí už dostali tri dávky vakcíny, sa hnevajú na tých, ktorí dostali len dve a neponáhľajú sa pokračovať. A tiež sa im vyhrážajú smrťou. Keď prídeme k piatej a šiestej dávke, vášne neutíchnu. Ľudia si vždy nájdu niečo, čo by vyčítali ostatným.

Takéto správanie nevyzerá ako odpoveď na bezprostredné ohrozenia. Rowlingová ničím neohrozuje LGBT komunitu. Nezaočkovaní ľudia sú oveľa menej nebezpeční zdraviu vakcinovaných, teda chránených vakcínami najmä od ťažkého priebehu koronavírusu, ako je to naopak. No logika nikoho nezastavuje.

Mentálne prospešná pandémia

Nehovoríme tu o pandémii preto, že priniesla niečo nové, ale len preto, že zdôraznila a zdôvodnila aj pred ňou dosť typický trend. Kedysi nebolo slušné o ňom nahlas diskutovať: sloboda výberu sa považovala za absolútnu hodnotu, nátlak, aj keď s výhradami, bol odsúdený. Teraz sa všetko obrátilo naopak.

Ako sa má správať politická moc pri takomto stave verejnej mienky? Pud sebazáchovy jej nedovolí ignorovať radikálne nálady aktívnej časti elektorátu. Okrem toho orgány a úrady sú zo svojej podstaty zamerané na obmedzenia a nátlak. Bez toho z ich pohľadu štát ani neexistuje.

Dnes úrady dostali nečakanú inšpiráciu a podporu od tej istej verejnosti, ktorá predtým ohraničovala ich administratívne impulzy. Môžeme povedať, že duch Al Caponeho ožil.

Preto vo mne rastie podozrenie, že pandémia s nami bude navždy. Nikdy a nikam neodíde, pretože je pre mnohých mentálne prospešná. Nehovoríme tu o nových kmeňoch vírusu, len o mutácii nášho vedomia a vnímania, systémov hodnôt a postojov. Keď uznávame, že láskavé slovo a zbraň sú spolu naozaj účinnejšie ako iba presvedčenie, prečo by sme to mali znova odmietnuť?

Pandémia na to dáva dobré odôvodnenie motivované takpovediac starosťou o človeka. Takže určite „dostaneme“ dlhodobé obmedzenia občianskych práv a slobôd, povinné viacnásobné očkovania a testovania a s tým spojený ďalší systém zákazov a intervencií orgánov do nášho súkromia. Aj keď už nebude vírus, budú zákazy, aby sa nevrátil – prevencia regulujúca správanie každého. Tak znie moja obava.

Výsledky stoviek rokov demokratického vývoja neprežili v celom svete kolíziu s tvrdou realitou. Videli sme, ako ľahko sa dajú zrušiť ústavné záruky ľudských práv, a to bez akejkoľvek účasti väčšiny obyvateľstva. Kto teraz uverí v nedotknuteľnosť ideálov ľudovej moci a humanizmu? Kto za ne pôjde opäť bojovať?

V novej historickej etape sa vraciame k tomu, že ľudská spoločnosť prostredníctvom jej orgánov sa bude čoraz menej spoliehať na to, aby informovala, vysvetľovala a presviedčala svojich členov, ako na to, aby ich obmedzovala, zakazovala im a prinucovala, čo robiť. Alcaponizmus sa vracia na čelo verejnej politiky za potlesku obdivujúceho publika.