AKTUALIZÁCIA: Poslanci Národnej rady v piatkovom hlasovaní napokon nezvolili komisára pre deti. Voľba sa bude opakovať vo štvrtok, postupujú do nej kandidátky s najvyšším počtom hlasov, teda Katarína Hatráková (52 hlasov) a Anna Niku, nominantka Sme rodina (47 hlasov).
Čo konkrétne ste riešili v Trenčíne na sociálnom úrade v rámci poslaneckého prieskumu?
V lete na zasadnutí parlamentného výboru pre sociálne veci bolo schválené uznesenie o realizácii poslaneckého prieskumu a ja som avizovala, že ho realizujem na základe podnetov, ktoré som dostala od ľudí a súviseli s problematikou, ktorej sa venujem. Teda sociálno-právnej ochrany detí. Avizovala som tiež, že prieskum budem robiť na Úradoch práce, sociálnych vecí a rodiny ako výkonnom orgáne sociálno-právnej ochrany, pričom podnety mám na všetky úrady v krajine. Všetky. Do jedného. Ale nemám kapacitu, aby som ich všetky prešla. Preto som si témy rozdelila do štyroch celkov, pričom jednou bolo fungovanie samotných úradov vo vzťahu k ústrediu, ďalšou bolo kolízne opatrovníctvo, výchovné opatrenia a s tým súvisiace veci. Treťou sú deti v detských domovoch a poslednou medzinárodné únosy a sociálno-právna ochrana s medzinárodným prvkom.
Takto som si to rozdelila, vysvetlila som to výboru a podľa toho som si vybrala úrady, na ktorých som poslanecký prieskum realizovala. Bola som v Bratislave, Liptovskom Mikuláši, Lučenci a v Trenčíne. To bola prvá fáza, teraz bude aj druhá, v rámci ktorej pôjdem do Spišskej Novej Vsi a Košíc.
V Trenčíne ste teda konali rovnako, ako na ostatných úradoch?
Áno. Riešila som presne tieto témy. Ako úrad funguje v režime kolízneho opatrovníka, ako komunikuje s ústredím práce, aké témy ich trápia, čím úrad žije. V rámci toho som sa pýtala aj na konkrétne podnety, aby sme vedeli posúdiť, či systém pri riešení konkrétnych prípadov funguje v súlade s metodickými pokynmi, na základe ktorých má kolízny opatrovník konať.
Pýtali ste sa na úrade aj na konkrétne deti?
Na každom úrade sa pýtam na konkrétne deti. Vyplývalo to totiž z konkrétnych podnetov. Jedna rovina je pýtať sa na konkrétne podnety, a iná rovina je to, z čoho ma obvinili Hospodárske noviny, že som si pýtala spisy detí a nahliadala do nich. Za toto budem žiadať ospravedlnenie, keďže to nie je pravda. To si ako poslanec nemôžem dovoliť, to som mohla robiť predtým, keď som bola metodik ústredia. Obvinenie je krivé, účelové a nepravdivé. Ak sa ospravedlnenia nedočkám, budem ich žalovať.
Vy ste sa predtým stretli aj pánom Kuželom?
Áno, ale nielen s ním, stretla som sa s každým, kto mi poslal podnet, na základe ktorých som realizovala poslanecký prieskum.
Takže ste sa s ním nestretli ako psychologička v súkromnej praxi, ale ako poslankyňa?
Áno, ako poslankyňa, tie podnety som dostávala do mojej poslaneckej schránky.
Boli ste s ním teda v kontakte výlučne ako poslankyňa?
Nielen, pretože tie prípady sú staršie. Keď sa vám začne diať takáto vec, že sa vám rozpadá rodina, a dnes sa to stane, tak psychické problémy obvykle nastávajú až o niekoľko mesiacov či rokov neskôr. Medzitým som dostala mnohé takéto podnety. Väčšinou takéto podnety, týkajúce sa nespravodlivosti, ľudia riešia roky. Takže s týmito ľuďmi som sa stretla už predtým ako psychológ, respektíve metodik Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny.
Akej povahy boli informácie o konkrétnych prípadoch v Trenčíne, ku ktorým ste mali prístup?
Nielen v Trenčíne, ale na všetkých úradoch čerpám z informácií, ktoré mi poskytne človek, ktorý poslal podnet. Posielajú mi uznesenia súdov, podania na súdy, sťažnosti, ktoré písali a svoje vyjadrenia aj vyjadrenia úradov. Niekedy si dožiadam od klienta, čo potrebujem. Niekedy potrebujem vidieť podklady, ktoré mi klienti dopošlú. Informácie mám výlučne od týchto ľudí, ktorý posielajú podnety. Na úradoch som si dopĺňala iba informácie, ktoré mi dopĺňal kolízny opatrovník. A ten mi poskytoval svoj pohľad na problém a vysvetlenie svojich krokov.
Ide teda o metodiku k prípadom „cezhraničných“ sporov o deti?
Áno, ide o problémy s medzinárodným prvkom a túto problematiku teraz riešia akútne práve úrady v Trenčíne a v Košiciach. Preto pôjdem aj do Košíc. Ide o komunikáciu ústredia sociálnych vecí ako kolízneho opatrovníka detí so slovenským štátnym občianstvom a úradu medzinárodno-právnej ochrany detí, prípadne ministerstva zahraničných vecí. Práve na tento trojuholník som sa pýtala.
Ako si vysvetľujete, že sa v médiách vyskytla informácia, že pán Kužel je váš klient?
Je to dezinterpretácia. Ja som psychológ a človek, ktorý sa na mňa obráti, je logicky „môj klient“. Ale ja v mojej reči vnímam klienta ako človeka, s ktorým riešim poradenský alebo terapeutický proces. Hoci by som sa tomu chcela venovať, ale, žiaľ, nemám na to v súčasnosti čas. Poradenstvo a terapia si vyžadujú množstvo času, ktorý dnes nemám. V súčasnosti skôr v limitovanom čase konzultujem ich príbehy ad hoc.
Tvrdíte, že išlo o zámernú kampaň proti vám. Napokon, článok vyšiel deň pred voľbou detského ombudsmana. Ako si to vysvetľujete?
Keď sa človeku rozpadne rodina a príde o dieťa, je to tak šialená trauma, že ľudia začnú konať rôznym spôsobom. Tam nenájdete „dobrého a zlého“. Ten problém nerozseknete, to vieme už od čias Šalamúna, že spor o dieťa sa nedá vyriešiť rozseknutím na polovicu, vždy bude jeden z rodičov ukrivdený.
Tému teda mediálne iniciovala matka detí pána Kužela?
Áno, išlo o matku. V čase, keď túto tému spustila, žiaľ, nebola s deťmi v žiadnom kontakte. Myslím, že dnes už je.
Nevidíte v tom politický zápas?
Má to aj túto rovinu, keďže sú tam aj väzby na koaličné strany. Myslím, že ide o kampaň, aby vyhrala moja protikandidátka, ktorá dnes zrejme aj postúpi do druhého kola.
Aj vďaka podpore opozičných poslancov?
Aj vďaka nim.