Čo sme mali z toho, že Angela prišla z Východu?

Scholzova vláda sociálnych demokratov, Zelených a liberálov bude svojím zložením, ale hlavne programom, úplne západonemecká. O Merkelovej sa medzi našimi záujemcami o zahraničnú politiku vytvorila zhoda, že pre nás Stredo-východoeurópanov bola požehnaním, ako svojou znalosťou strednej Európy, tak aj schopnosťou sa do nás „postkomunistov“ vcítiť.

Angela Merkelová skutočne za mlada s ruksakom na chrbte precestovala východný blok vrátane Sovietskeho zväzu, dostala sa takto s priateľmi a napoly ilegálne aj do odľahlých oblastí Kaukazu. Dodnes hovorí lepšie po rusky ako po anglicky. Začiatkom 80. rokov strávila niekoľko mesiacov v Prahe na Akadémii vied, z tej doby jej uviazli v pamäti zlomky konverzačnej slovenčiny a obrázky z výletov na južnú Moravu.

Merkelová má slušný prehľad o dejinách vrátane tunajšej reformácie a husitstva. Ctí Václava Havla, v druhej polovici vládnutia používala ako svoje neoficiálne krédo Havlovu vetu: „Nádej nie je presvedčenie, že niečo dobre dopadne – ale že to má zmysel, bez ohľadu na to, ako to dopadne.“ Na tú vetu ju upozornil východonemecký evanjelický farár a politický väzeň Rainer Eppelmann.

A teraz prichádza reálpolitická otázka: čo sme z tej empatie v kancelárskom úrade mali?

Odpoveď je, že takmer nič. Merkelová možno vstupovala do vysokej politiky ako človek z Východu a tým aj outsider, ktorý svet vidí trochu inak, novo, s vyvinutejším citom pre slobodu a jej ohrozenie. Prejavovala sa ako väčšia atlantistka, než bol v nemeckej politike štandard, na rozdiel od jej veľkého predchodcu na čele CDU Helmuta Kohla u nej chýbala oddanosť Európskej únii. Nezdieľala západonemecký iracionálny strach z jadrovej energie, ktorý má priame dopady aj na našu súčasnosť a na naše dnešné ceny energie.

Ale už v roku 1998 – ako ministerka na vtedy nevýznamnom ministerstve pre životné prostredie – sa musela domestikovať. Vtedy išlo o domnelú aféru rádioaktivity kontajnerov, v ktorých sa z Nemecka vozil jadrový odpad do Francúzska na ďalšie spracovanie. Namerané hodnoty síce boli vyššie ako povolená norma, ale nižšie ako rádioaktivita, ktorá vyžaruje z trochu lepších ručných hodiniek. Merkelová spočiatku úprimne nechápala, prečo je toľko kriku, prečo dokonca niekto žiada jej demisiu.

Odtiaľ zrejme vedie priama linka k marcu 2011, keď sa po cunami, ktoré zničilo jadrovú elektráreň Fukušima v Japonsku, kancelárka na vlastnú päsť otočila v prístupe k jadrovým elektrárňam a rozhodla sa pre ich postupné odpájanie. Posledné nemecké reaktory odídu zo siete o rok v tejto dobe a je to jeden z hlavných dôvodov toho, prečo dnes máme v Európe stále drahšie energie a prečo v strednej Európe rastie riziko výpadku.

O dramatickej zmene kurzu energetickej politiky sa Merkelová poriadne neporadila ani s patričnými grémiami vo vlastnej strane, nieto ešte s vládami susedných krajín. Od istého českého ministra pochádza postreh, že nemecké rozhodnutia majú na nás priamy vplyv, považujeme sa za partnerov, ale veci sa dozvedáme až z novín.

To sa týka predovšetkým migračnej krízy, ďalšej etapy v adaptácii Angely Merkelovej na priority západonemeckého mediálno-politického komplexu. Od septembra 2015 jej kabinet tlačil v európskych inštitúciách na takzvané utečenecké kvóty po tom, čo kancelárka nemala nervy urobiť na hraniciach to, čo v uplynulých týždňoch praktizovalo na svojej východnej hranici Poľsko. V októbri 2015 nasledovala doteraz jediná úspešná vzbura východného zázemia Nemecka, známeho aj ako Vyšehradská štvorka.

Po vzbure nasledovalo šesť rokov démonizovania vyšehradských krajín, predovšetkým Maďarska a Poľska. Politizáciu ústavného súdnictva v oboch krajinách kritizujú z Nemecka, kde je pritom vplyv politiky na vymenovanie sudcov v praxi rovnaký alebo vyšší a kde ústavný súd riadil donedávna významný poslanec CDU Stephan Harbarth. Kancelárka sa – v lepšom prípade – tej démonizácii pasívne prizerala.

Scholzova koalícia sa na rozdiel od vlád Angely Merkelovej vyznačuje tým, že vlády Vyšehradu sekíruje už dosť priamo. Vraj na uspokojivom vyriešení sporných bodov, ktoré má Európska komisia s Varšavou a Budapešťou, závisí aj vyplácanie peňazí z pandemického fondu obnovy. Fakt je, že takto brutálne sa kancelárka, ktorej starý otec bol mimochodom Poliak a ku koncu prvej svetovej vojny bojoval proti Nemecku v radoch poľských légií, nikdy nesprávala.

Možno to od nej bola jednoduchá slušnosť, možno historický cit, najskôr kombinácia oboch. Ale to, čo bolo za ňou, malo rovnaký cieľ ako to, čo vidíme dnes – zastrašiť politicky odlišné vlády v EÚ a silou presadzovať také projekty, akou je uhlíková neutralita, bez ohľadu na náklady a bez ohľadu na cesty chudobnejších členských krajín na východe Únie.

Keď teraz Angela Merkelová odchádza, je to ako keby sa na bojovom poli zdvihla hmla. Bude lepšie vidieť.

Vyšlo na stránke Echo24, vychádza so súhlasom redakcie.