Keď na jar 2020 prichádzali do Európy prvé zmienky o novom druhu koronavírusu, začínalo sa hovoriť o dvoch javoch: o celosvetovej pandémii novej choroby a o hospodárskej kríze. Oboje sa pritom prezentovalo ako dve strany tej istej mince: pandémia spomalí ekonomiku a prinesie hospodársku krízu.
Tí prezieravejší však v tom čase už vedeli, že o prichádzajúcej recesii sa dá hovoriť už dlhší čas. Už od roku 2019 bolo jasné, že svetová ekonomika do recesie smeruje. A keď sa pozrieme na vtedajšiu tlač, zistíme, že napríklad renomovaný Wall Street Journal priniesol už v októbri 2019 správy o tom, že veľké investičné fondy v USA zmenili svoje portfóliá a špekulujú nad prepadom akciových trhov, ku ktorému by malo podľa ich odhadov dôjsť zhruba v marci 2020.
Zlom nastal, ale inde, ako sa očakávalo
Ako dnes vieme, marec 2020 sa vážne stal zlomovým dátumom. Akciové trhy sa skutočne nakrátko prudko prepadli, ale potom zasa začali rásť. Zlom však nastal z iného dôvodu než kvôli zakolísaniu akciových trhov, vo svete začali štartovať prvé lockdowny a s nimi aj prepad produkcie. Nastúpila netypická hospodárska kríza.
Táto recesia sa od začiatku prezentovala ako dôsledok pandémie ochorenia COVID-19. Ja ale tvrdím, že táto recesia by bola prišla aj bez pandémie. Nasvedčovali tomu štatistiky predajov áut, výnosové krivky alebo predstihové indikátory ako ZEW a Ifo. Lockdowny, ktoré do celkového kokteilu primiešali ešte vlády, však drvivý charakter recesie viacej zvýraznili.
Mohlo by sa zdať, že je jedno, prečo recesia prišla. Jednoducho tu bola a my sme sa s ňou nejako museli vysporiadať. Ale jedno to nie je. V skutočnosti to je úplne zásadné. Charakter krízy, jej korene a príčiny totiž určujú niekoľko vecí: Ako dlho bude trvať, ako sa bude prelievať medzi odvetviami, či a ako je „liečiteľná“ a ako bude ekonomický svet vyzerať po jej odznení.