V akej fáze pandémie teraz sme?
Musím povedať, že by bolo trochu zradné zameriavať sa len na Českú republiku. Keď idú čísla hore tak ako doteraz, máme ľudskú tendenciu niekoho viniť: vláda niečo skazila. Ale s odstupom vidíme, že túto jeseň je koronavírus silno stredoeurópsky fenomén. Zo zatiaľ neznámych dôvodov sa variant delta rozhodol zvoliť si strednú Európu. V poslednej dobe sa to síce trochu začína meniť, čísla rastú napríklad v Holandsku, ale aj naďalej máme veľké časti Európy, kde sa akoby takmer nič nedialo, hoci tam v porovnaní s kontinentálnou Európou fakticky žiadne opatrenia nie sú – Škandinávia, Pyrenejský polostrov. Stredná Európa je epicentrum a hranice epicentra takmer priezračne sledujú hranice bývalého Rakúska-Uhorska, s presahmi do Bavorska a Saska: Maďarsko, Slovensko, Česko, Rakúsko, Slovinsko, Chorvátsko. Začína sa to aj v Rumunsku, predovšetkým v Transylvánii, ktorá tiež bola súčasťou habsburského súštátia. Inými slovami: nemajme zlé svedomie, že my sme národ švejkov, ktorý nejako unikátne nedodržiava opatrenia, ako sa často hovorí. Jednoducho, teraz sú aj v Spojených štátoch čísla nižšie ako u nás v strednej Európe. Avšak celosvetovo platí, že to, čo ide rýchlo hore, má tendenciu ísť potom rýchlo dole. Ja stále verím, že hnacou silou je skôr biológia než politická akcia tej či onej vlády.
Fakt je, že vy ste pôvodne pre túto jeseň prorokovali menší nárast.
To musím uznať. Ale tiež si myslím, že pokiaľ platí, že keď idú čísla výrazne hore, rýchlejšie sa to otočí, takže my sme už najskôr v momente tej otočky. Tak ako v Pelíškach dával Jiří Kodet boľševikovi rok, maximálne dva, tak ja tejto epidémii dávam týždeň, maximálne dva, než začne ustupovať. Takto to šlo v Južnej Afrike aj v Indii, kde pritom žiadna významná zaočkovanosť nie je. Aj ľudia ako Jan Konvalinka, Marián Hajdúch alebo Jaroslav Flegr počítajú s tým, že incidencia pôjde dole. Avšak obávajú sa, že to nepôjde dole úplne, ale podobne ako v Británii sa pokles zastaví v polovici svahu. Hovorí sa tomu stolová hora. V Anglicku počnúc júlom, keď opatrenia zrušili, po krátkom náraste infekcie klesali, avšak neklesali tak rýchlo ako povedzme na Floride.
A očakávate v Českej republike stolovú horu alebo zostup do nížiny?
Stolová hora v Británii je pre mňa trochu záhada, vo väčšine iných krajín po tom prudkom výstupe skutočne nasleduje prudký zostup. Ja stolovú horu beriem ako nepríjemný scenár a dúfam, že to tak nebude, že v Českej republike zostúpime pekne do nížiny. Z biologického hľadiska sa na túto epidémiu môžeme pozerať ako na interakciu medzi patogénom a obyvateľstvom. Historicky ľudstvo niečím takým prešlo mnohokrát, tentoraz sa to veľmi dramatizuje. Pritom vždy, keď príde epidémia, nastane najprv istý stav nerovnováhy, obe entity sa oťukávajú. Z toho mi vyplýva, že budúcnosť je optimistická. V záujme vírusu nie je nás vyhubiť, vírus potrebuje materiál, v ktorom sa bude množiť. A ako dosiahne čo najväčšie množenie? Že bude čo najnákazlivejší a pritom nám bude spôsobovať čo najmenšie ťažkosti.
To by mohol byť ten slávny omikron?
Už delta sa vyznačuje oveľa väčšou nákazlivosťou ako predchádzajúce varianty a viac ako predchádzajúce varianty preniká do mladších kategórií. Skutočne sú dnes na JIS-kách aj štyridsiatnici, to vôbec nepopieram a nechcem bagatelizovať. Omikron, zdá sa, bude ešte prenosnejší ako delta, ale zatiaľ aspoň pani prezidentka juhoafrického zdravotného ústavu hovorí, že príznaky sú iné ako pri predchádzajúcom variante, totiž oveľa ľahšie. Aj z hľadiska vírusu by to bol vytúžený stav, aj vírus potrebuje, aby sme my, jeho nositelia, nijako netrpeli, maximálne si zakýchali, čím ho rozšírime. Vôbec respiračné vírusy sú oproti HIV alebo ebole evolučnou vymoženosťou. Našli mechanizmus, ako "poškrabkať" vašu sliznicu v nose, nato začnete kýchať a produkovať hlieny, čo je skutočne veľmi účinný spôsob šírenia. Koronavírus sa na rozdiel od HIV alebo eboly zaobíde bez fyzického kontaktu, stačí mu aerosól. Stále ešte sme v nevyváženej fáze, keď si nový patogén s nami hľadá modus vivendi. Ten nastane, keď z neho bude vírus, ktorý nás prinúti párkrát si kýchnuť, a tak ho poslať ďalej. Omikron je svetielko nádeje, ale je príliš skoro ho hodnotiť, zatiaľ o ňom vieme málo. Aj Flegr [Jaroslav Flegr, český biológ, pozn. red.] hovorí, že teraz vidí dva scenáre. Buď príde jeho obľúbená katastrofa a omikron nás začne vyhladzovať, alebo bude evolučne pokročilejší, vytesní deltu, dostanú ho skoro všetci a nikomu nič moc nebude.
Kde sa v nás berie tá slabosť pre prvý variant, ako to, že v omikrone automaticky vidíme apokalypsu?
Pamätám si na epidémiu AIDS v 80. rokoch, to som bol v Spojených štátoch. Vtedy sa šírili predpovede, ako sa polovica subsaharskej Afriky vyľudní, čiže ako sa vtedy hovorilo, samý "doom and gloom" [záhuba a temnota, pozn. prekl.]. Medzitým však prišli terapie, významnú úlohu v nich zohral aj náš Antonín Holý. Naživo si pamätám, ako aj mňa vtedy zaujala predstava, že polovica Afriky bude vyľudnená a uvoľneným priestorom sa budú zase voľne preháňať levy, slony a nosorožce. Je to psychologický aspekt, človeka jednoducho apokalyptické predstavy chtiac nechtiac fascinujú.
Veľkou témou tohtoročnej jesene je účinnosť vakcín. Bohužiaľ, nie sú také skvelé, ako nám výrobcovia tvrdili na začiatku. Dnes nás pripravujú na tretiu a ďalšiu dávku, riaditeľ Pfizeru nás chce očkovať každý rok a pokiaľ možno navždy. Je to vedecky obhájiteľné?
Akokoľvek som proti lockdownom a povinným rúškam, proti zatváraniu škôl a podobne, som tiež veľkým zástancom jednak vakcinácie všeobecne a súčasne aj vakcín proti covidu. Tieto vakcíny považujem za triumf vedy – výsledok prepojenia vládnej intervencie a súkromného sektora za Trumpovej administratívy. Americká vláda si vytipovala šesť spoločností, ktorým dala veľa peňazí, a v piatich prípadoch zo šiestich sa trafila dobre. Predovšetkým s Pfizerom a Modernou. Pokiaľ mám nejakú expertízu, je to hlavne výskum a vývoj nových liekov a vakcín. Teraz sme v prvej generácii vakcín, budú prichádzať lepšie a lepšie.
Súhlasím, že napríklad vakcína od Pfizeru vyzerala ako dlhodobé riešenie. Klinické štúdie neboli oklamané, robili sa paralelne s výrobou, pretože americká vláda si už predplatila milióny dávok bez toho, aby čakala na výsledok štúdií. Preto bola vakcína vyvinutá tak rýchlo. Normálne farmaceutická firma urobí prvú fázu, potom sa ešte len zamýšľa, či sa jej oplatí investovať do štúdie ďalšie veľké peniaze. Aj preto štandardná štúdia trvá tri či štyri roky. V tomto prípade doba vyčlenená na úvahy odpadla preto, že mali zaručený odbyt a mohli rovno začať masívnu výrobu. V klinickej štúdii mal Pfizer asi 40-tisíc ľudí, čo dostali skutočnú vakcínu, 40 tisíc-ľudí placebo. Keď po niekoľkých týždňoch porovnali výsledky, zistili veľký rozdiel v prospech vakcinovanej skupiny, z čoho jednoducho vypočítali účinnosť 94,5 percenta.
Ale vakcína by si zaslúžila schváliť, aj keby účinnosť bola len päťdesiatpercentná. Prejsť infekciou koronavírusu bez vakcíny je tak trochu ako ruská ruleta, teda s reálnym rizikom, hoci štatisticky nízkym. Okolo piatich percent ľudí má ťažký priebeh a dve percentá umrú. Preto nemôžeme zodpovedne propagovať cestu prostého premorenia. Vakcína je úžasná odpoveď. Takže ja odporúčam: Čo najviac vakcinujme a otvorme sa normálnemu životu bez reštrikcií, otvorme sa životu vrátane toho vírusu. Náš imunitný systém ho s pomocou vakcíny dobre zvládne.
Čo tretia dávka, je správna? Vy do nej pôjdete?
Ľudia v mojej vekovej kategórii a starší, ktorí chorobou neprešli a sú naočkovaní, by si tretiu dávku určite mali dať. Ja som chorobou prešiel a potom som si dal obe dávky, čiže to počítam, ako že tie tri už mám. Ale hlavne – opakujem, že súčasťou úspešnej vakcinačnej kampane je ochota sa vírusu vystaviť. Aj zástanca povinného očkovania mikrobiológ Peter Šebo tvrdí, že kombinácia vakcíny a prirodzenej infekcie je to najlepšie, čo môžete pre svoju imunitnú ochranu urobiť. Vakcína vám umožní, aby stretnutie s vírusom bolo mierne. Všetky lockdowny sa len snažia toto nevyhnutné stretnutie odsunúť o pár mesiacov, za cenu nesmiernych ekonomických i spoločenských strát. Navyše, je to márna snaha. Vírus si tvárou v tvár lockdownu nepovie: Aha, oni sa zavreli, tak ja idem niekam inam, keď ma tu nechcú.
A kto sa má posilňovať ďalšou a ďalšou dávkou?
Hlavne tie rizikové skupiny. Tie by určite mali dostať tretiu dávku. Ale nútiť tretiu dávku strednej generácii? Asi nie. A školákom už vôbec nie.
Pfizer vykonal aj štúdiu pre deti, potom regulátori rýchlo schválili vakcínu pre deti od piatich rokov vyššie. Lenže tá štúdia budí pochybnosti, napríklad malými vzorkami a tým, že pokiaľ je u detí aj tak riziko z covidu štatisticky zanedbateľné, nemôže vlastne štúdia ani vyčísliť prínos vakcíny.
Americká schvaľovacia komisia FDA nebola v tomto ohľade jednohlasná a nakoniec v nej prevážilo stanovisko, že benefity vakcíny sú vyššie ako riziká. Deťom sa naočkovaním nič nestane, z tohto hľadiska by som nemal problém vlastné deti zaočkovať. Ale riešiť teraz deti nie je, myslím si, ani nutné, máme iné priority. Ide nám o zníženie počtu ľudí v nemocniciach a v ťažkom stave, preto apelujem na tretiu dávku pre seniorov. A ak je moja hlavná téza: "Očkujme sa, zrušme všetky opatrenia a vystavme sa vírusu," téza číslo dva znie takto: "Prídu malé molekuly, tabletky," Pfizer bude mať tabletku snáď v januári, čoskoro bude aj molnupiravir od Mercku, ktorý teraz, pravda, vyzerá menej nádejne ako zo začiatku. Otvára sa vám možnosť, že pokiaľ ste očkovaný a stretnete sa s vírusom, tak aj pre prípad nepríjemného priebehu choroby počas prvých troch až piatich dní od príznakov si dáte preventívne tú tabletku, čím vírus zastavíte ešte predtým, ako sa rozbehne. Podobne ako špecifické monoklonálne protilátky, napríklad od firmy Regeneron. Tie fungujú dobre, lenže sa musia podávať v lekárskej ordinácii formou infúzie. Už čoskoro ale prídu špecifické antivirotiká, ktoré budete brať doma.
Podľa niektorých lekárov sa dá covid často dosť dobre liečiť aj úplne normálnymi liekmi.
Známy lekár Martin Balík mi už pred rokom hovoril, že úplne zázračné sú antikoagulačné látky. Starý dobrý heparín, ktorý zabráni krvným zrazeninám. Aj aspirín zabraňuje zrážaniu krvi, preto si ho napokon berú starší ľudia kvôli infarktu a takzvane si ním riedia krv. Používajú sa aj osvedčené lieky ako napríklad dexametazón, ktorý utlmí prehnanú reakciu imunitného systému. Avšak tie normálne lieky spravidla odstraňujú symptómy choroby, zatiaľ čo špecifické antivirotiká pôjdu po prvotnej príčine choroby a budú cieliť na replikáciu vírusu. Budú mu zabraňovať, aby sa množil ešte predtým, než sa dostane do pľúc a iných orgánov, kde môže škodiť. Antivírusovú pilulku si vezmete sám doma. To, že bude dostupná orálne a nebude potrebná infúzia, vidím ako obrovské zlepšenie. Tabletka bude ďalší dôvod prestať sa strachovať. Aj preto to celkom sledujem, na konci októbra som bol v Pfizeri, mám tam ešte kolegov, ktorí pracovali na niektorých aspektoch tejto pilulky. Nazýva sa Paxlovid a oni sú na ňu, samozrejme, veľmi pyšní.
Kedy myslíte, že môže do našej republiky reálne doraziť?
V USA ju budú schvaľovať tuším do konca roka a záleží potom na našej vláde, kedy si Paxlovid objedná. Myslím ale, že v januári, vo februári bude už aj u nás. Doktor potom povie: Máte nadváhu, srdcové problémy, vek – a môže vám to predpísať aj po telefóne. Kúra je dvakrát denne po päť dní. Vyzdvihnete si desať tabletiek a hotovo. A nemusíme už mať lockdowny. To je môj optimistický scenár. Tiež som bol v Gileade, s ktorými má náš ústav partnerstvo, tí zase pracujú na orálnom variante remdesiviru, aby sa nemusel dávať infúziou, ale tiež v tabletkách.
Remdesivir sa veľmi neosvedčil, keď si spomenieme na prvotné očakávania.
Máte pravdu, ten liek nie je dokonalý. Každopádne v Gileade teraz tvrdia, že orálny remdesivir bude lepší ako molnupiravir, ktorý už je schválený v Británii. Jednoducho antivirotiká prichádzajú, budú stále lepšie a bude to poistka pre ťažší priebeh choroby.
Ako sa za tie dva roky osvedčila veda a hlavne politika verejného zdravia?
Môj laický dojem je, že sa príliš ľahko nechala spolitizovať. V Amerike nedávno CDC, Centrum pre kontrolu a prevenciu chorôb, vydalo štúdiu, ktorá v priamom rozpore s dátami v teréne tvrdí, že imunita daná vakcínou pred novou infekciou chráni päťkrát lepšie ako prekonaná choroba. Určite len náhodou s tým prišli vo chvíli, keď Biely dom tlačí na čo najvyššiu zaočkovanosť. CDC sa dopustilo niekoľkých prešľapov, ktoré mu teda nepridali. Niekedy je to dané vývojom poznania. Ale vo veci, ktorú spomínate, CDC naozaj na začiatku hovorilo, a hovorili to po ňom niektorí vedci u nás, že vakcína nám poskytne oveľa lepšiu a výraznejšiu imunitnú odpoveď ako prekonaný covid. S tým, ako účinnosť vakcíny klesá a súbežne vyšli štúdie o kvalite a výdrži prirodzene získanej imunity, v CDC sami seba čiastočne korigujú. Avšak musia to vybalansovať, aby to nevyznelo, ako že vakcíny sú na nič. Čo by samozrejme nebola pravda. Ale áno, skutočne existuje podozrenie, že CDC je príliš vo vleku politických tlakov Bidenovej administratívy.
Tvárou amerického a v podstate svetového boja s koronavírusom je Anthony Fauci. Nie je on taký Frankenstein modernej vedy? Jeho inštitút posielal granty do Wu-chanu, kde sa celkom riskantne hrali s vírusmi z netopiera.
Najprv v Kongrese na priamu otázku poprel, že by takýto výskum financovali. A potom sa ukázalo, že financovali, respektíve, že peniaze amerických daňových poplatníkov na prieskum gain of function – po slovensky zisk novej funkcionality – do Wu-chanu prevádzala neziskovka EcoHealth Alliance. Tento typ výskumu má svoje opodstatnenie, len sa musí robiť za oveľa prísnejších podmienok. Z vedeckého hľadiska by ma ten výskum tiež zaujímal: máte netopierí vírus, ktorý sa množí v netopierích bunkách – a teraz ho dáte do ľudských buniek, a on sa nemnoží. Aj pôvodný vírus SARS bol z netopierov, takže vyvstáva otázka, čo ten netopierí vírus potrebuje na to, aby sa v ľudských bunkách mohol replikovať? Keby sme to vedeli, tak budeme vedieť, na čo si dávať pozor, ako zacieliť lieky. Pokiaľ ten vírus raz preskočí na človeka, tak hneď vieme, že musel získať túto funkciu, a môžeme mať nachystané protilátky alebo iné preparáty. Toto skúmať je legitímne. Pri génovej terapii tiež nepoviete, že sa vôbec nesmie robiť. Potenciálne je veľmi užitočná, hoci sa môže objaviť šialený vedec, ktorý bude implantovať žiabre deťom, aby mohli dýchať pod vodou. Tieto veci sa dajú strašne zneužiť, a preto ich treba prísne regulovať. Problém Číny nebol, že s gain of function pracovali, ale že to neustrážili. Fauci sa zdiskreditoval tým, ako v tomto ohľade zatĺkal.
Nie je to na väzenie?
Klamstvo Kongresu je v USA zločin, avšak Fauci požíva politickú ochranu a nestane sa to. Každopádne, on je dobrý príklad politizácie vedy. Bohužiaľ, sa vytvorilo čosi ako oficiálne stanovená vedecká línia: vírus vznikol prirodzeným prenosom zo zvieraťa. Akákoľvek úvaha, že by mohol uniknúť z laboratória, je nesprávna a ani nemá cenu o tom bádať. Basta. Triumf západnej vedy kedysi spočíval v borení dogmy, ale to bolo kedysi.
Občas aj u nás mainstreamoví vedci tvrdia veci, nad ktorými zostáva rozum stáť. Krikľavé je napríklad ignorovanie protilátok po prekonanej chorobe.
S neuznávaním protilátok tiež zápolím. Vedecký protiargument znie, že pri protilátkach sa nevie, či skutočne chránia, a že nie sú unifikované medzinárodné normy, aká hladina látok už človeka ochráni. Áno, protilátky skutočne môžu ísť hore a potom zas klesať, čiže hladina protilátok je povedzme akýsi snapshot, čiže záznam v danej chvíli. Vakcinovaní tiež budú mať každý hladinu protilátok inú, niektorí len malinkú. Pre mňa je prítomnosť protilátok kvalitatívny, nie kvantitatívny dôkaz, že ste infekciou prešli. Máte protilátky, gratulujem, výborná správa. Tu však ide o byrokraciu, ktorá vám vydáva preukaz bezinfekčnosti buď po dvojitom očkovaní, alebo po lekárskom potvrdení o prekonanej chorobe. Vedecky je to, samozrejme, neobhájiteľné.
Rovnakú pozíciu zaujal aj váš kamarát a, ako zdôrazňujete, skvelý vedec Jan Konvalinka. Poraďte mi, prečo by som mal jeho pohľad na pandémiu nejako extra rešpektovať?
Pozor, Konvalinka tuším odpovedal na otázku, či vás to, že máte protilátky, oprávňuje na získanie preukazu, aby ste mohli ísť do spoločnosti. Odpovedal, že pri protilátkach nie sú všeobecne prijaté jednotky a normy. Rôzne laboratóriá merajú hladinu protilátok rôzne. Naopak, u vakcín máte merateľné, že ste dostali dve dávky vakcíny schválené v nejakom rozpätí, že máte vakcináciu ukončenú a je to byrokraticky odškrtnuté. S vedou to má veľmi málo spoločného, ale je to tak nastavené. Z môjho hľadiska keď máte slušný titer [titer je spôsob vyjadrenia koncentrácie, pozn. prekl.] protilátok, tak ste evidentne infekciou prešli a ste asi z veľkej časti chránený, ale úrad to nepovažuje za lekárom potvrdené prekonanie choroby. Honza to komentoval z toho hľadiska, ako je nastavená byrokracia.
Keď odhliadnem od Jána Konvalinku a spýtam sa všeobecnejšie: Prečo by som ľuďom, ktorí tvrdia nezmyselné veci, mal odzerať z pier iba preto, že sú povolaním vedci?
To je, samozrejme, citlivá otázka. Podľa mňa si z diania posledných dvoch rokov laická verejnosť môže ako lekciu odniesť poznanie, že vedci nemajú posvätnú autoritu, že to, čo povie pán profesor alebo pán lekár, nemusí byť nutne pravda.
Pre farmaceutický priemysel je pandémia čínskeho koronavírusu asi zlatá baňa, nie?
Iste. Bol som zhodou okolností pri tom, keď Pfizer asi pred pätnástimi rokmi urobil fantastické obchodné rozhodnutie, že zavedú vakcíny. Hlavné centrum pre vakcíny bolo dokonca v našej časti firmy. Ale vakcínový biznis sa vždy považoval za Popolušku. Profit minimálny, predpoklad, že na vakcínach sa nikdy nezarobí. Teraz Trumpov Warp Speed [štátna podpora vývoju vakcíny na covid, pozn. red.], keď im vláda zaplatila miliardy dolárov – napríklad Pfizeru poslala päť miliárd na vybudovanie výrobnej linky – tak iba za jeden rok vyniesol iba Pfizeru predaj vakcín tuším 17 miliárd dolárov. Za bežných čias vo farmaceutickom priemysle platí pravidlo, že keď sa jeden konkrétny liek predá za jednu miliardu dolárov, je to blockbuster, trhák. A teraz ešte prichádza tá pilulka. Molnupiravir, ktorý nefunguje až tak dobre, už Mercku priniesol päť miliárd. A ešte sa to ani poriadne nerozbehlo. Skutočne sa pre farmaceutický priemysel otvorila zlatá baňa, ohromne sa tým pozdvihol.
Bol predtým v kríze?
Bol v latentnej kríze, pretože stojí v podstate na neudržateľnom biznis modeli. Vývoj liekov je stále drahší a drahší. Je to pravý opak vývoja v elektrotechnickom priemysle, kde máte časom stále viac kvalitnejších čipov, ktoré sú stále lacnejšie. Vo farmaceutickom priemysle aby ste ponúkli jeden nový liek ročne, musíte na vývoj vynaložiť tri až štyri miliardy dolárov. Pred desiatimi rokmi stačila jedna miliarda. Rastú nároky regulačných orgánov, vy musíte kvôli vylúčeniu vedľajších účinkov vykonať toľko a toľko testov, čo vývoj nesmierne predražuje. A keď sa vám liek konečne podarí dostať na trh a vy si chcete naúčtovať peniaze, aby ste spätne pokryli náklady, vstúpi do toho vláda, že liek je veľmi drahý.
Niektoré vlády v Európe, ale napríklad aj tá kanadská, povedia: My to od vás nekúpime, respektíve len za nižšiu cenu. USA boli jednou z mála krajín, kde si farmaceutické spoločnosti mohli naúčtovať vysokú cenu, čím Amerika subvencuje výskum v iných častiach sveta. V tomto ohľade je pandémia koronavírusu, kedy na peniazoch zrazu prestalo záležať, pre tie firmy vykúpenie. A my, svet, sme Pfizeru vďační za vakcínu, takže on si konečne môže prísť na slušné peniaze.
Nefungujú dnes politici ako díleri Pfizeru? Pretože tlak napichať vakcínu aj do detí pôsobí naozaj zvláštne.
Asi to k tomu zvádza, ale to by bola konšpirácia, do ktorej by muselo byť zatiahnuté strašne veľa ľudí a potom by bolo otázkou času, kedy sa to prevalí. Konšpirácia, do ktorej potrebujete zasvätiť sto a viac ľudí, je neuskutočniteľná. Keď som bol v Pfizeri, bolo to zreglementované tak, že sme nikomu nemohli ani darovať perá s názvom Pfizer, aby sa to náhodou nemohlo vykladať ako úplatok. Viete, že nedávno rezignovalo niekoľko členov americkej liekovej agentúry FDA, ktorým sa nepáčil tlak na schválenie vakcíny Pfizeru pre deti. Lenže Pfizer by si takýto tlak vôbec nemohol dovoliť. Áno, oni rezignovali preto, že sa vôbec vynoril náznak nejakého nátlaku – ale nie od Pfizeru. Od Bidenovej vlády.
Čo ste v Pfizere presne robili?
Najprv som pracoval vo výskume menšej firmy a keďže sme boli úspešní, kúpil našu firmu Pfizer. A nás mal tak rád, že sme neskôr konsolidovali farmaceutický výskum rakoviny pre celý Pfizer. Bol som vo vedení Pfizer Oncology Center a robili sme výskum v laboratóriu, viedol som veľký výskumný tím na identifikovanie terapeutických cieľov a vyhľadávanie liekov, väčšinou buď chemických malých molekúl, alebo práve monoklonálnych protilátok. Niektoré z nich išli do klinických štúdií a potom boli aj schválené. Mám na konte pár liečiv, ktoré sú na trhu. Takže mojou expertízou je biochémia a molekulárna biológia, ale mám aj priamu skúsenosť s objavovaním a vývojom nových liečiv, proti vírusom a proti rakovine.
Zdeněk Hostomský
Narodil sa v Bratislave. Vyštudoval biochémiu a neskôr dejiny filozofie na pražskej Univerzite Karlovej. Po škole pokračoval vo vedeckom výskume, špecializoval sa na sekvencovanie DNA. V roku 1987 emigroval do Spojených štátov, v rokoch 2000 – 2010 viedol výskumné centrum rakoviny koncernu Pfizer. Od roku 2012 je riaditeľom Ústavu organickej chémie a biochémie AV ČR v Prahe, mandát sa mu končí na budúci rok.
Rozhovor vyšiel na portáli Echo. Vychádza so súhlasom redakcie.