Menší chaos v europarlamente? Aj keď väčšina slovenských europoslancov podporila júlovú rezolúciu, ktorej súčasťou bola i výzva na bojkot zimnej olympiády v Pekingu, nie všetci sa dnes s bojkotom stotožňujú. Inak to vidia aj niektoré politické strany.
Blížiace sa zimné olympijské hry v hlavnom meste Číny sa stali centrom politického boja. Všetko začalo už v júli tohto roku v Európskom parlamente, ktorý schválil rezolúciu o porušovaní ľudských práv v Hongkongu.
Súčasťou rezolúcie bola aj pasáž o bojkote olympiády v Pekingu. Tú podporilo dokopy 578 europoslancov, proti bolo 29 osôb. Zo slovenských europoslancov hlasoval proti len Milan Uhrík, zatiaľ čo Miroslav Radačovský a Miroslav Číž nehlasovali.
Niektorí europoslanci, ktorí súhlasili s rezolúciou, sú však teraz proti bojkotu olympiády v Číne. Napríklad nominant predsedníctva Smeru Robert Hajšel, ktorý tiež hlasoval za rezolúciu, je proti bojkotu zimných olympijských hier.
Jedna vec je Hongkong, druhá olympiáda
„Aj keď som za celkovú rezolúciu hlasoval, pretože sa netýkala iba problematiky bojkotu olympijských hier, ale oveľa širšieho rámca vzťahov medzi EÚ a Čínou, opakujem, nie som za bojkot olympiády v Číne,“ uviedol Hajšel pre portál Aktuality.
Strana Smer-SD ako taká sa rázne vyjadrila proti diplomatickému bojkotu zimných olympijských hier v Pekingu. Hlava strany Róbert Fico vyzval najvyšších slovenských predstaviteľov, aby „neopakovali po americkej vláde“. Europoslankyňa Monika Beňová zo Smeru si medzitým stojí za svojím hlasom a aj naďalej podporuje bojkot.
Proti je i strana Hlas-SD, ktorá diplomatický protest proti pekinskej olympiáde považuje za prázdne gesto, ktoré narúša ducha hier. Tak sa vyjadril Peter Kmec, zahraničný expert strany.
Zmiešané názory
Europoslanec za KDH Ivan Štefanec tiež nie je zásadne za bojkot, aj keď za spomenutú rezolúciu zahlasoval. „Rezolúciu som podporil, pretože je primárne o dodržiavaní ľudských práv v Hongkongu,“ vysvetlil. Spomínaný bojkot olympiády iniciovalo niekoľko europoslancov vrátane Slovenky Miriam Lexmann z KDH.
„Podarilo sa nám ho presadiť spoločne s niekoľkými kolegami, ktorým toto dianie rovnako leží na srdci. Európsky parlament tak dal veľkou väčšinou najavo jednoznačnú vôľu zahrnúť do rezolúcie diplomatický bojkot ako jednu z odpovedí na porušovanie ľudských práv v Číne a Hongkongu,“ povedala pre Aktuality europoslankyňa.
Na pripravovaných hrách v Pekingu sa nezúčastní napríklad slovenská prezidentka Zuzana Čaputová, ktorá však už predtým avizovala svoju neúčasť aj mimo bojkotu. Do Pekingu nevycestuje ani predseda parlamentu Boris Kollár, ktorý chcel diplomatický tlak koordinovať s ostatnými členskými štátmi Únie.