Prepustil politických väzňov a všetkých väznených novinárov. Do vlády priviedol ženy. V Etiópii zaviedol program výsadby miliónov stromov. A predovšetkým pomohol vyriešiť pohraničný konflikt so susednou Eritreou.
Opis týchto a mnohých ďalších záslužných činov zaplavoval mediálny priestor bezprostredne po tom, ako predseda etiópskej vlády Abiy Ahmed Ali pred dvomi rokmi dostal Nobelovu cenu za mier a vyfúkol ju dovtedy favorizovanej Grete Thunbergovej.
Predsedníčka Nobelovho výboru Berit Reissová-Andersenová vtedy uviedla, že niektorým ľuďom sa síce môže zdať ocenenie najmladšieho premiéra v Afrike predčasné, podľa výboru však „úsilie Abiya Ahmeda práve teraz potrebuje uznanie a zaslúži si povzbudenie“.
Oní niektorí ľudia, o ktorých Reissová-Andersenová hovorila, však zrejme mali pri svojich pochybnostiach o osobe Ahmeda Aliho pravdu. Vyplýva to z textu, ktorý minulý týždeň publikoval americký denník New York Times.
Mier pre vojnu so spoločným nepriateľom
Periodikum totiž potvrdzuje informácie, ktoré laureáta prestížneho ocenenia nestavajú do pozície mierotvorcu, ale, naopak, iniciátora ťažkého ozbrojeného konfliktu s regiónom Tigraj, ktorý sa nachádza v severnej časti jeho krajiny.
Hoci premiér trvá na tom, že vojna s Tigrajcami mu bola vnútená a že to boli práve oni, kto konflikt vyprovokoval, podľa New York Times sa po ceste násilia vydal ako prvý. Nešiel po nej pritom sám, ale spolu s eritrejským autoritárskym prezidentom Isaiasom Afwerkim, s ktorým vojnu pripravovali.
„Pred minuloročným novembrom Ahmed presunul armádne oddiely k Tigraju a poslal vojenské nákladné lietadlá do Eritrei. S generálmi preberal zmysel útoku na Tigraj a tí, ktorí nesúhlasili, boli prepustení,“ opisuje Mladá fronta Dnes.
Ahmed sa s Afwerkim stretol najmenej štrnásťkrát, pričom nezvyčajné nemali byť podľa nemenovaných etiópskych predstaviteľov ani stretnutia vo formáte jeden na jedného bez asistentov a zapisovateľov.
Stretli sa tiež tajne: Pri najmenej troch ďalších príležitostiach v rokoch 2019 a 2020 priletel Afwerki do Addis Abeby neohlásený, čo potvrdil jeden bývalý funkcionár. Letecké úrady vraj vtedy dostali pokyn, aby boli o celej veci ticho a poslali neoznačené auto, ktoré by politika odviezlo do Ahmedovho areálu.
„Približne v tom čase eritrejskí predstavitelia pravidelne navštevovali aj región Amhara, ktorý má dlhú históriu rivality s Tigrajom,“ všíma si New York Times. Pripomína tiež vystúpenie Ahmeda na Svetovom ekonomickom fóre v Davose vo februári 2019, kde obhajoval efektívne spojenie Etiópie, Eritrey a Džibutska, čo je Afwerkiho agenda.
Rýchle víťazstvo sa ale nekonalo. Tigrajci sa dokonca v lete 2021 prebojovali na relatívne blízku vzdialenosť od metropoly Addis Abeba. Neskôr sa situácia otočila a etiópska armáda dobila späť dve strategické mestá. Pri bojoch s tisíckami obetí padajú slová o genocíde či o porušovaní ľudských práv civilistov.
Rýchly dopyt po hrdinovi z Afriky
Západ zaslepený obrazom Ahmeda v pozícii mierotvorcu varovné signály nerozoznal. „Abiy získal dojem, že sa stal jednou z najvplyvnejších osobností na svete. Cítil, že má za sebou medzinárodnú podporu, a že keď napadne Tigraj, nič sa nestane. A mal pravdu,“ povedal bývalý poradca Ahmedovej vlády Gebremeskel Kassa, ktorý teraz žije v európskom exile.
Podľa analytikov je Ahmedov prerod z mierotvorcu vo vojnového veliteľa príbehom o tom, ako Západ túžil nájsť afrického hrdinu a ťažko sa zmýlil. „Západ zle odhadol Abiyho, posilnil Isaiasa a teraz ide o to, či sa dá predísť rozpadu krajiny so 110 miliónmi obyvateľov,“ povedal bývalý európsky diplomat v oblasti Afrického rohu Alex Rondos.
Henrik Urdal z Inštitútu pre výskum mieru v Osle, ktorý analyzuje rozhodnutia Nobelovho výboru, uviedol, že výbor si bol vedomý toho, že riskuje. Rozsiahle reformy vraj boli ľahko zvrátiteľné a mier s Eritreou, za ktorý ho ocenili, sa sústredil najmä okolo jeho osobného vzťahu s autokratom Afwerkim, ktorého na boj proti Tigrajcom potreboval.
Tigrajskí povstalci tento pondelok oznámili, že sa sťahujú z niekoľkých nimi obsadeným oblastí Etiópie a ustupujú do svojho domovského štátu. Podľa vlastných slov chcú otvoriť dvere humanitárnej pomoci.
Boje trvajú už vyše roka
Boje v Tigraji vypukli vlani v novembri po tom, čo Abiy Ahmed vyslal vojenské jednotky, aby zvrhli tamojšiu vládu vedenú Tigrajským ľudovým oslobodzovacím frontom (TPLF). Boje podľa odhadov OSN vyhnali z domovov viac ako dva milióny ľudí a státisíce sa ocitli v životných podmienkach podobných hladomoru, pričom obe strany hlásia masakre a masové znásilňovanie.
Rada OSN pre ľudské práva v piatok na svojom zasadnutí v Ženeve schválila vyslanie medzinárodných vyšetrovateľov do Etiópie, druhej najľudnatejšej krajiny Afriky, aby tam preverili podozrenia zo spáchania zločinov proti ľudskosti, a to všetkými aktérmi konfliktu. Vláda v Addis Abebe označila túto misiu za politicky motivovanú a kritizovala ju.
Diplomatické snahy o dosiahnutie prímeria vedené Africkou úniou zatiaľ nepriniesli žiadny viditeľný prielom.