A predsa sa ešte v tejto energetickej kríze nemecký regulátor rozhodne odložiť spustenie nového plynovodu Severný prúd 2, ktorý je už od septembra zmontovaný, najskôr na júl 2022. Na to, aby sa urazil, sa ruský prezident nemusí volať Vladimir Putin.
Vraj teraz ide o osud Ukrajiny. Nešťastie tejto podmanivej krajiny je sčasti príbeh ruskej agresie, sčasti ruského porušenia medzinárodného práva a sčasti príbeh z roku 2013. Príbeh postrkovania prozápadných síl na Ukrajine, kde nikdy predtým nebola v obyvateľstve väčšina pre členstvo v NATO, aby išli do konfliktu s proruskou časťou Ukrajiny.
Angela Merkelová, ktorú nikto nebude podozrievať z uhranutia Putinom, svojho času snahu Ameriky dostať Ukrajinu (a Gruzínsko) do NATO vetovala. S nasledujúcim odôvodnením: "Členom NATO by sa mal nejaký záujemca stať len vtedy, ak si členstvo praje nielen aktuálne politické vedenie, ale pokiaľ pre členstvo existuje aj kvalitatívne významná podpora v obyvateľstve. Štáty zapletené do regionálnych alebo aj vnútroštátnych konfliktov nemôžu z môjho pohľadu byť členmi NATO.“
Jedno alebo druhé
Dnes je členstvo Ukrajiny v NATO na programe dňa, predovšetkým časť americkej vlády na to tlačí. Rusi chcú garanciu, že Ukrajina prijatá nebude, Západ taký záväzok vzhľadom na vlastnú dôstojnosť a predovšetkým na suverenitu nemôže poskytnúť.
Je zrejmé, že európske elity nemôžu súčasne hrať geopolitickú hru s Ruskom a ambicióznu klimatickú politiku pred celým svetom. Klimatická politika, aj v prípade, že sa problémy s Ruskom a plynom nejako zázračne vyriešia, je vec nesmierne nákladná a ten správny kandidát na zabíjačku.
Ak sa však presadí výklad, že prudký rast cien plynu, energií, elektriny v Európe je intrigou Putina a pokračovanie ruského imperializmu inými prostriedkami, budeme my a naše peňaženky trpieť zbytočne.
Text pôvodne vyšiel na portáli ECHO. Vychádza so súhlasom redakcie.
