Slovensku zúfalo chýbajú historické veľkofilmy. Napríklad o hrdinstve pri Vozokanoch (anketa)

Dovolím si v krátkosti zalamentovať nad smutným stavom celovečerných filmov o slovenských dejinách. Verím totiž, že naša tisícpäťstoročná plavba časom na rodnej hrude, ktorú zveme Slovensko, je plná zaujímavých inšpirácií pre desiatky až stovky snímok. Stačí len chcieť.

Súčasne ale treba povedať, že na Slovensku nemáme núdzu o dobré snímky. Pre mňa sú to síce hlavne filmy, ktoré boli natočené v minulom storočí, ale aj v dnešnej dobe sa občas ešte tvorí kvalitná produkcia. Prirodzene, názory na filmy sú v mnohom subjektívne, čo treba mať na pamäti.

Dá sa však povedať, že nám chýbajú (dobré) celovečerné historické veľkofilmy. Nehovorím teraz o rôznych dokumentoch, televíznych produkciách či výpravných seriáloch, tie majú svoje vlastné kvality i úskalia.

O poriadnom dejinnom filme u nás už dlhšie nikto nechyroval. Nehovoriac, ak sa bavíme o období spred 18. storočia. Na myseľ sa mi tisne akurát tak Bátorička od Jakubiska, ktorá dodnes budí zmiešané názory – kladné i záporné. Avšak je to asi stále to najbližšie, čo máme k poriadnej filmovej bitke s Turkom.

Slovenské dejiny sú pritom preplnené zaujímavými príbehmi a udalosťami, ktoré si doslova pýtajú (kvalitné) filmové spracovanie. A veru nehovorím ani zďaleka len o SNP, Jurajovi Jánošíkovi či Veľkej Morave. Dovolím si preskočiť tieto takpovediac klišé, na ktoré sa niekedy redukuje história Slovákov.

Od počiatku

Začnime v počiatkoch Uhorského kráľovstva, v období tesne pred 11. storočím. Isto si mnohí zo školy pamätajú Kopáňovu vzburu proti Štefanovi. Vtedy Štefan – ešte len uhorské knieža – vládol v Nitriansku (v zásade na Slovensku) a opieral sa prevažne o naše územie pri porazení Kopáňa i celého pohanského povstania.

O slovenskom pričinení k založeniu a budovaniu uhorského kráľovstva by sa dalo natočiť hneď niekoľko filmov, avšak boj Štefana s Kopáňom patrí asi k najznámejším príbehom z tohto skorého obdobia. Pre väčších gurmánov by bolo možno zaujímavé sfilmovať udalosti, ktoré viedli k bitke pri Mogyoróde (1074), po ktorej na uhorský kráľovský stolec zasadla nitrianska vetva Arpádovcov.

Nemali by sme obísť ani pohnuté dejiny polovice 13. storočia. Mongolský vpád do Uhorska bol krutou ranou pre celú krajinu, pričom následný vývoj priniesol zásadné zmeny doterajšej uhorskej spoločnosti. Hrdinská obrana kamenných hradov ako Nitra, Spiš či Trenčín, prípadne bitka pri rieke Slaná, to všetko je priam recept na strhujúci (aj keď tragický) veľkofilm.

U bitiek môžeme aj ostať. Na um sa mi tisne cesta Matúša Čáka Trenčianskeho k moci a výsledný boj pri Rozhanovciach, ktorý zastavil jeho samovládu, alebo husitské vpády na Slovensko. Film by si zaslúžila napríklad bitka pri Trnave či na Rudom poli (pri Ilave), kde dlho neporaziteľní husiti utrpeli značné porážky.

Boje so psohlavcami

Najviac ma však zrejme trápi absencia poriadnych snímok z obdobia protitureckých vojen, kedy Slováci spolu s ďalšími národmi niesli na svojich pleciach nielen obranu Slovenska či zvyškov Uhorska, ale v praxi aj celej Európy.

Bitka pri Plášťovciach, hrdinská obrana hradu Drégeľ Juraja Šuchu, obliehanie Jágru, ale i ďalšie udalosti vojny s Turkom, ktoré dali vzniknúť aj prvým známym hrdinským spevom v slovenčine. Obrana Fiľakova, Nových Zámkov, Šurian, Nitry a mnohých ďalších, víťazstvo pri Veľkých Vozokanoch či slovenská pomoc (bojová i materiálna, napríklad od Juraja Pohronca-Slepšianskeho) v rozhodujúcej bitke pri Viedni. O tom všetkom si dnes slovenský celovečerný film nepozrieme. A to je podľa mňa veľká chyba.

Tu sa aj zastavím, keďže princíp je už zrejme každému jasný. Je jedno, či ešte spomeniem stavovské a banské povstania, slovenské povstanie rokov meruôsmych alebo dobrodružstvá Mórica Beňovského.

Môžem si akurát tak popriať, že sa slovenský filmový priemysel raz vzchopí a obdarí nás nejedným kvalitným celovečerným filmom o našich starších dejinách. Tie majú koniec koncov obrovský potenciál pre medzinárodnú spoluprácu. Tak prečo to nevyužiť?