Etický argument kňaza Kuffu o vakcínach nesedí

Po dvoch rokoch pandémie, vyše 16-tisíc obetiach pandémie na Slovensku a piatich miliónoch celosvetovo, diskutujeme o etických a neetických vakcínach. Tešíme sa z toho, že počet hospitalizovaných sa už týždeň drží pod 3 000. Lenže ak sa pozrieme do zahraničia, kde sa už variant omikron šíri naplno, pochopíme, že úľava bude len dočasná.

O to viac, že v miere zaočkovanosti sme v EÚ na chvoste a pri otvorených hraniciach sa jednoducho ďalšej vlne nevyhneme. Podľa najnovších údajov polovica neočkovaných Slovákov – milión ľudí nemá protilátky proti covidu, takže spoľah na premorenosť populácie nás nespasí.

V tejto situácii získava na popularite názor známeho kňaza Mariána Kuffu, ktorý odmieta očkovanie neetickými vakcínami. Prekáža mu, že pri ich vývoji boli použité kmeňové bunky z potratených detí. To je pravda, ale len čiastočne. Pri tvorbe vakcín vedci pracujú s bunkovými líniami odvodenými z ľudských embryonálnych buniek. Tie odobrali v 60. až 80. rokoch minulého storočia napríklad z obličiek či pľúc potrateného dieťaťa a odvtedy sa umelo množia. Na ich získanie nebol zámerne vykonaný potrat a nerobia sa žiadne ďalšie potraty potrebné na vývoj moderných vakcín.

Dané bunkové línie boli použité pri všetkých doteraz dostupných covidových vakcínach, ktorými sa na Slovensku očkovalo. Za zmienku stojí, že táto technológia je v niektorých prípadoch nenahraditeľná a poslúžila aj na vývoj vakcín proti osýpkam, mumpsu, rubeole (ružienke), varicelle a vírusu hepatitídy A. Už pred desiatimi rokmi, dávno pred covidovou pandémiou, na to poukazovali vedci.

Proti prvým trom ochoreniam sa používa vakcína, ktorá je na zozname povinných detských očkovaní. Tam kňazovi Kuffovi neetickosť vakcíny neprekáža? Alebo chce nebodaj otvoriť aj zoznam momentálne aktuálnych povinných očkovaní a začať posudzovať ich etickosť?

K Mariánovi Kuffovi len krátko. Nikto mu neupiera pomoc, ktorú v Žakovciach poskytol mnohým bezdomovcom, narkomanom a chudobným. Zároveň však vieme, že sa zapája do politického života a pamätáme si jeho podporu Štefanovi Harabinovi a Marošovi Šefčovičovi. Aj jeho momentálne konanie má politický nádych, vyjadril sa proti povinnému očkovaniu aktuálne dostupnými vakcínami v otvorenom liste, ktorý adresoval premiérovi.

V stanovisku Kongregácie pre náuku viery sa síce píše o tom, že očkovanie by malo byť dobrovoľné, ale v prípade, že nie sú dostupné „eticky bezchybné vakcíny“, je „morálne akceptovateľné použiť vakcíny proti COVID-19, u ktorých sa použili bunkové línie z umelo potratených plodov v ich výskumnom a výrobnom procese“. Také vakcíny sú na Slovensku dostupné už viac ako rok, rovnako ako iné členské štáty (s výnimkou Maďarska) sme si ich obstarali centrálne cez EÚ.

„Neetickou“ vakcínou Pfizer sa očkuje aj vo Vatikáne, dostal ju pápež František aj emeritný pápež Benedikt XVI. František pohrozil prepustením zamestnancom, ktorí sa nechcú nechať zaštepiť a nie je to zo zdravotných dôvodov.

Kuffa aj ďalší odporcovia takzvaných neetických vakcín na Slovensku vidia spasenie v čínskom Sinopharme, ktorý bol vyvinutý pomocou opičích, nie ľudských kmeňových buniek. Má to dvojnásobný zádrh.

Jednak táto vakcína na Slovensku nie je dostupná, najbližšie je dostupná v Maďarsku. Cestovanie za vakcínou (celkovo do zahraničia) pre neočkovaných v časoch lockdownu a počas nástupu veľmi nákazlivého variantu omikron nie je dobrý nápad.

Druhým argumentom je efektivita. Ukázalo sa, že Sinopharm u maďarských dôchodcov nevyvolával ani po dvoch dávkach dostatočnú imunitnú odozvu. Natoľko, že sa maďarskí dôchodcovia chodili preočkovať do susedného Rumunska vakcínou od Pfizeru. Postupne sa ukazuje, že aj maďarskí experti mali pri schvaľovaní Sinopharmu a Sputniku vážne výhrady. Ak sme boli kritickí, sčasti oprávnene, k účinnosti a vedľajším účinkom vakcíny AstraZeneca, pristupujme rovnako aj k Sinopharmu.

Zároveň si uvedomme, že Sinopharm vyrába čínska firma spoluvlastnená štátom a je to vakcína na čínsky vírus, ktorý sa rozšíril z Wuchanu. Etický a morálny rozmer by sme nemali vzťahovať len na proces výroby, ale aj výrobcu. Ten čínsky je jedna ruka s vládou, ktorá sa snažila šírenie nebezpečného vírusu utajiť, neváhala pri tom zneškodniť lekárov, čo o epidémii hovorili. Stále nie je vylúčené, či vírus neunikol z wuchanského laboratória, ale vieme, že Peking robil vyšetrovateľom WHO prekážky, ničil dôkazy a neposkytol im potrebné údaje. Pravdu sa už asi nikdy nedozvieme.

Napokon tu máme argument s novými vakcínami od spoločností Novavax a Valneva, ktoré sú z etického hľadiska prijateľné aj pre kritikov používania bunkových kultúr z kmeňovým buniek aj odporcov mRNA technológie. Obe sú vyrobené klasickou metódou, podobne ako očkovacie látky proti chrípke, Novavax používa vo vakcíne proteín získaný z hmyzu.

Má to však háčik. Čas, ktorý je pri pandémii tým najväčším nepriateľom. Kým pred rokom sme čakali, kedy bude k dispozícii dostatok vakcín, teraz ich je dostatok. Dokonca tak veľa, že 200-tisíc dávok pošleme omnoho zaočkovanejšiemu Dánsku. Pandemická situácia je vážna a puristi napriek oficiálnym odporúčaniam vedcov aj Vatikánu dišputujú o etickosti vakcín.

Isteže, nové očkovacie látky môžu byť alternatívou. Lenže kým prvú už aspoň schválila Európska lieková agentúra (EMA) a začne sa distribuovať budúci polrok, pri látke od Valnevy to bude najskôr v druhom kvartáli 2022. K tomu pripočítajme čas nevyhnutný na logistiku, registráciu očkovancov a v neposlednom rade minimálne niekoľko týždňov až mesiacov trvajúci proces zaočkovania dvoma dávkami a vytvárania dostatočnej imunity.

Pri optimistickom scenári to bude na jar, pri realistickom v lete. Dovtedy bude obetí na covid, aj z radov stúpencov etických vakcín, pribúdať, štatistika a zotrvačnosť vývoja pandémie nepustia. Nehovoriac o tom, že nezaočkovaný človek ľahšie nakazí seba aj ostatných ako zaočkovaný.

Žiada sa mi na záver pripomenúť druhé najdôležitejšie prikázanie: Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého!