Ukážte tvorivosť a nenechajte nezaočkovaných pred kostolmi

Bolo skoré ráno, všade tma, omša len pri sviečkach, voláme to roráty. Pred ústami sa nám parilo aj napriek rúškam, neviem, či je krajšia príprava na Božie narodenie. Tento typ omše, ktorá končí ráno pred svitaním, je niekoľko storočí starý český dar katolíkom celého sveta. Čistá krása. Zabudnutá tradícia sa, chvalabohu, obnovuje stále viac aj u nás.

A predsa mi bolo v to ráno smutno.

Po omši pri odchode z kostola som stretol pani Inku, ktorá je u nás v dedine vždy ochotná a vždy nápomocná. Našu cirkev si bez nej neviem predstaviť. Prišla na prijímanie, ale až po omši, sama a ticho, nie je totiž očkovaná.

Pichlo ma pri srdci.

Koľko je takých ako Inka, nie sú očkovaní a nemajú papier o prekonaní choroby. Nebúria sa proti nariadeniam, nikomu nenadávajú, nebojujú, len ticho znášajú osud. Možno stoja vedľa kostola, pod oknami, v zime. Keby si mali robiť test pred vstupom do chrámu, robili by si ho. Keby mali omšu pre neočkovaných, prišli by na ňu. Viacero takých ľudí je z hnutia pro-life, ktorí pre cirkev urobili tak veľa. Iní sú aktívni v charite, okolo kostola, v živote cirkvi.

A my sme pred nimi zabuchli dvere.

Vedieme teraz opäť debatu o etickosti očkovania a tá debata má zmysel. Ale jej výsledok je menej dôležitý ako to, aby títo ľudia – neočkovaní a pokojní – tí, ktorí sa nikdy nebudú búriť proti zákonom ani proti cirkvi, mohli chodiť na omše.

Tieto Vianoce nebudú smutné len kvôli malému počtu z nás, ktorí budeme v kostoloch. Oveľa smutnejšie budú kvôli bratom a sestrám, ktorých do kostolov nepustíme.

Keď nechceli komunisti dovoliť poľským kresťanom na krakovskom sídlisku postaviť si kostol, Karol Wojtyla tam omše slúžil pod holým nebom. Vonku, bez ohľadu na počasie a ročné obdobie. Keď bol pred pár mesiacmi u nás pápež, hovoril, že cirkev nie je pevnosť, ale spoločenstvo a kňazi majú usilovať o tvorivosť. Toľkí tlieskali.

Prešlo pár mesiacov a na tvorivosť sa zabudlo.

Kňazi ani biskupi by sa nemali zmieriť s tým, že časť ľudí nesmie chodiť na omše. Nejde len o to, že cirkev sa predsa nikdy nebála chorôb ani nákaz, naopak, milosrdenstvom tie kruté hranice prekonávala. Cirkev nemá rozdeľovať podľa chorôb ani očkovania. A dá sa to predsa urobiť bez porušovania pravidiel či bez vystavovania sa riziku. Treba len ukázať tvorivosť, ale najmä vôľu.

Ak sa o to nepokúsite, otcovia biskupi a kňazi, ak sa o to všetci spoločne nepokúsime, bude to naše zlyhanie.