Jaroslav Daniška

Ach, tí Nóri. Najskôr nás všetkých milo pobavili, keď v štúdiu nórskej televízie po česky spievali ústrednú pieseň Karla Gotta k Popoluške, a potom príde toto. Nový remake filmu, ktorý urobí presne to, čomu sa stará československá Popoluška z roku 1973 vyhla.

Všimnite si to, ten film je z hlbokej normalizácie, a predsa tam nie je ani stopy po komunizme a ideológii.

Film bol vždy slúžkou moci a vládnucej ideológie, a neplatilo to len pre Triumf vôle Leni Reifenstahlovej, ako sa zvykne pripomínať, platilo to aj počas komunizmu, ako to dokazujú filmy Otakara Vávru, ale v nuansovanej podobe aj pre Vesničku či S tebou mě baví svět. Platilo to aj pre americké filmy – až na to, že v tomto prípade slovo ideológia nahradil koncept soft power, pretože Amerika do roku 1989 sovietskej ideológii najmä čelila, americké filmy boli teda zrážkou dvoch ideologických svetov.

Nuž a platí to aj dnes, stačí počítať farebných ľudí umiestnených za každú cenu do deja kriminálky či historického filmu, alebo dúhový motív zmienený tak, ako sa povinne spomínal odkaz na závery ÚV KSČ v dizertácii, ktorá s tým inak nemala nič spoločné.