Pokiaľ ide o rovnosť pohlaví, Švédsko patrí nielen medzi európskych, ale aj svetových premiantov. O to viac prekvapuje, že práve z tejto škandinávskej krajiny prichádza štúdia, ktorá opäť potvrdzuje aj negatívne vplyvy snáh o jej samoúčelné dosiahnutie.
Reč je o vedeckej práci, v ktorej sa výskumníci zo Štokholmskej univerzity zamerali na to, aký vplyv má povýšenie v zamestnaní na rozvodovosť žien a mužov. Inými slovami na zodpovedanie otázky, ktoré pohlavie je náchylnejšie zaplatiť za svoj kariérny postup rozpadom partnerského vzťahu.
Obrovský rozdiel
Z výsledkov vyplynulo, že u žien existuje až dvakrát väčšie riziko rozvodu do troch rokov po povýšení než u mužských náprotivkov. Platí to nielen pri generálnych riaditeľkách podnikov, ale napríklad aj pre lekárky, političky či policajtky, ktoré si v zamestnaní značne polepšili.
„Kým kariérny postup na vysoké miesta v politike aj v súkromnej sfére u žien zvyšuje pravdepodobnosť rozvodu, u mužov to tak nie je,“ zhŕňa výsledky spoluautorka štúdie z vlaňajška a profesorka Štokholmskej univerzity Johanna Rickneová pre spravodajský portál BBC.
Rickneová spolu so svojím kolegom Ollem Folkem analyzovala životy heterosexuálnych mužov a žien pracujúcich pre súkromné spoločnosti so sto a viac zamestnancami.
Rickneová výsledky štúdie ďalej komentuje slovami, že hoci má táto krajina zákony, ktoré si kladú za cieľ vytvoriť podmienky, keď si jedinec nebude musieť vyberať medzi rodinou a kariérou, vedecké zistenia ukazujú, že realita je iná.
Tento jav môže údajne súvisieť s tým, že počas zmien v sociálnych a ekonomických roliach v rodine narastá miera stresu a pnutia. To sa odráža na množstve voľného času, ktorý spolu partneri trávia či na rozdelení domácich prác.
„Vysoko postavené ženy si nevezmú muža s nízkym platom, ktorý sa chce starať o domácnosť. Majú tendenciu nájsť si partnera s ešte vyšším príjmom, než majú ony samy. Možno je riešením nájsť si už od začiatku rovnocennejší vzťah,“ hovorí Rickneová o ďalších možných príčinách.
Nejde o jediné úskalie
Vtláčanie takzvanej genderovej rovnosti do reálií pracovného trhu má aj ďalšie negatívne dôsledky, o ktorých Štandard informoval v marci odvolávajúc sa na zistenia, ktoré takisto pochádzajú zo Švédska.
Spoločná štúdia univerzity v Linköpingu a kalifornskej univerzity v meste Irvine totiž vtedy preukázala, že muži sú v prístupe k prevažne ženským zamestnaniam (napríklad zdravotné sestry či učiteľky) diskriminovaní, pričom naopak toto tvrdenie už neplatí.
Výskumníci vtedy zamestnávateľom rozposlali približne 3 200 fiktívnych žiadostí o prácu v pätnástich rôznych oblastiach od prevažne ženských cez zmiešané až po prevažne mužské. Následne zaznamenávali, či vymyslený žiadateľ o džob obdržal odpoveď, a ak áno, aká tá odpoveď bola. Nezameriavali sa pritom na celý svet, ale výskum izolovali na svoj štát.
„Nenašli sme žiadny dôkaz o diskriminácii v mužských a zmiešaných zamestnaniach; odhady sa významne nelíšili od nuly. V povolaniach, v ktorých dominujú ženy, však bola zjavná, dôsledná a veľká diskriminácia mužov,“ uvádzajú autori.
Štúdiu, ktorá je vraj v súlade s predchádzajúcimi zisteniami z iných vyspelých štátov (Británia, Austrália či Francúzsko), analytici vypracovali s finančnou podporou Švédskej rady pre výskum. Na prelome januára a februára roka 2021 bola uverejnená aj vo vedeckom časopise PLOS One a úspešne prešla odborným posudkom. Viac v samostatnom článku.