Navaľného otrava sa do stredobodu záujmu médií dostala znova v polovici decembra, keď spravodajská stanica CNN napísala, že v spolupráci so spravodajským portálom Bellingcat, nemeckým magazínom Der Spiegel a ruským spravodajským portálom Insider sa jej podarilo identifikovať agentov ruskej civilnej tajnej služby FSB, ktorí sa na otrave mali podieľať.
Samotný Navaľnyj krátko na to zverejnil prepis údajného rozhovoru s jedným z údajných operatívcov zodpovedných za útok, podľa ktorého stopy taktiež vedú na najvyššie poschodia ruskej mocenskej vertikály. FSB označila vo svojom vyhlásení prepis údajného rozhovoru za "falzifikát a provokáciu". Čo teda vieme povedať o rôznych verziách útoku takmer pol roka po tom, ako sa odohral, a čo nám v tomto smere vedia napovedať vedci?
Sprisahanie cudzej moci?
Pozrime sa najskôr na jednu z ruských verzií udalosti. Moskva sa snažila otravu novičokom spochybniť tvrdením, že testy uskutočnené lekármi v omskej nemocnici prítomnosť daného jedu nepotvrdili, pričom paralelne poukazovala na skutočnosť, že daný nerovoparalytický agent bol vyrábaný aj v iných krajinách. Kremeľ odkazoval na vyhlásenia miestnych vedcov, podľa ktorých nebola prítomnosť inhibítorov cholínesterázy v krvi a moči Navaľneho spôsobená novičokom, ale zdravotníckymi postupmi pri uvádzaní pacienta v kóme na pľúcnu ventiláciu.
Otravu konkrétne týmto nervovoparalytickým agentom však potvrdili nezávisle na sebe laboratória v Nemecku, Švédsku, Francúzsku a nakoniec aj Organizácia pre zákaz chemických zbraní. Je preto takmer isté, že k otrave skutočne došlo. Ako pre ruský spravodajský portál Meduza poukázal Biochemik Marc-Michael Blum, existuje niekoľko spôsobov, ako pacienta testovať na otravu, pričom nie všetky dokážu odhaliť novičok. Ruskí lekári tak podľa jeho slov vôbec nemuseli vo svojich tvrdeniach klamať, stačilo, že použili nesprávnu metódu.
Čo sa produkcie v zahraničí týka, je pravda, že novičok bol vyrábaný aj v Česku a Iráne, pričom dokázať, kde bol konkrétny jed vytvorený, nie je podľa Bluma možné. Napriek tomu neboli doteraz prezentované žiadne dôkazy, ktoré by naznačovali, že opozičného politika sa pokúsila otráviť nejaká zahraničná moc s cieľom destabilizovať Rusko. Ak by aj skupina zahraničných operatívcov dokázala otráviť známeho predstaviteľa ruskej opozície priamo na území Ruska, nešlo by o dobrú vizitku pre ruskú kontrarozviedku.
Snaha o zastrašenie?
Stále pomerne rozšírené je aj tvrdenie, že niekto sa Navaľneho pokúsil len zastrašiť, prípadne zdravotne „vyradiť“. Špecialisti na chemické zbrane ju však odmietajú ako nepravdepodobnú. „Novičok nie je niečo, čím by ste človeka zastrašovali,“ uviedol jeden z vývojárov tohto agenta Vladimir Uglev s tým, že na daný účel by sa viac hodil atropín alebo skopolamín. S jeho názorom súhlasí aj profesor Kalifornskej univerzity v San Diegu Zoran Radic. Ten uviedol, že Novičok je „jednou z najjedovatejších látok, akú kedy človek vytvoril“.
Vedci pritom podľa Meduzy zdôrazňujú, že tento jed skutočne nemusí obeť nutne zabiť, ale môže ju zdravotne dlhodobo poznačiť. Je síce potenciálne veľmi smrtiaci, ale zároveň nepredvídateľný. Nebol totiž vyvinutý pre účely atentátov, ale na plošnú likvidáciu nepriateľských vojsk. Novičok je podľa Bluma smrtiaci pre veľké množstvo osôb už v malej kvantite, ostáva stabilný vo voľnej prírode aj pri zmenách počasia a prekonáva osobné ochranné prostriedky, no nezaručuje smrť každého zasiahnutého jednotlivca. V prípade preživších zároveň nespôsobuje väčšinou vážne poškodenia mozgu, keďže primárne nenapáda centrálnu nervovú sústavu, ale má za následok svalovú slabosť, straty pamäte, nočné mory a depresie.
Nepredvídateľnosť účinkov tohto jedu v kombinácii s vysokou pravdepodobnosťou smrti však nerobí novičok dobrým kandidátom na dlhodobé a vážne poškodenie zdravia obete. Podľa Bluma je použitie nervovoparalytických látok „vždy pokusom o vraždu“. Téza o snahe vystrašiť prípadne trvalo zdravotne poškodiť Navaľneho preto napriek svojej rozšírenosti nie je veľmi pravdepodobná.
Príkaz z Kremľa či svojvôľa miestnych elít?
Ďalšie dve verzie predpokladajú, že opozičníka sa pokúsil zabiť buď priamo Kremeľ alebo lokálne skorumpované elity z niektorého regiónu Ruskej federácie.
Navaľnyj by nebol prvým oponentom ruskej vládnej moci, ktorý sa stal obeťou atentátu. V roku 2004 bola v lietadle otrávená známa ruská novinárka Anna Politkovská. Útok vtedy prežila, len aby bola o dva roky neskôr zastrelená vo výťahu svojho domu v Moskve. O deväť rokov neskôr zomrel rukou vraha neďaleko od Kremľa aj známy ruský opozičný politik a niekdajší korunný princ Borisa Jeľcina, Boris Nemcov. Je preto pochopiteľné, že mnohé západné médiá a politici ukázali v prípade Navaľneho prstom priamo na Kremeľ. Mnohí analytici, ktorí sa regiónu venujú dlhodobo, však upozorňujú, že v tomto prípade nie je všetko také jednoznačné.
Ako pre britský denník The Guardian napísala analytička Jana Gorchovskaia, ruský prezident Vladimir Putin, napriek tomu, že je hlavným arbitrom v značne centralizovanom štáte, neriadi celé Rusko manuálne. V krajine funguje množstvo operatívnych princípov, medzi ktoré patrí aj slabý právny štát a malá vymožiteľnosť práva, čo má za následok kroky niektorých funkcionárov a členov elity, ktoré môžu byť škodlivé pre Kremeľ. Ako príklad uviedla vraždu Borisa Nemcova, stopy ktorej vedú skôr k čečenskému lídrovi Ramzanovi Kadyrovovi než do Kremľa. Táto situácia robí podľa jej slov Rusko ešte viac nebezpečné pre kritikov vlády, pričom Kremeľ, ako verí, často nestojí za vraždami oponentov, ale nesie zodpovednosť za vytvorenie stavu, keď k podobným vraždám a útokom opakovanie dochádza.
Podobné stanovisko zaujala aj komentátorka britského denníka The Independent Mary Dejevská, podľa ktorej môže byť mnoho argumentov poukazujúcich priamo na Kremeľ spochybnených. Napríklad, Navaľnyj je síce ako opozičný politik pre ruský režim problematický, avšak nepredstavuje pre neho existenčnú hrozbu. Naopak, v roli antikorupčného aktivistu je existenčnou hrozbou pre nejedného skorumpovaného miestneho politika.
Mnohí experti sa zhodujú, že smrť Navaľneho nie je v záujme Kremľa. Ten sa podľa Dejevskej obáva, že takáto udalosť by mohla mobilizovať ruskú spoločnosť a vyvolať vlnu protivládnych demonštrácií v čase, keď vláda paralelne rieši množstvo ekonomických, epidemiologických aj zahraničnopolitických problémov.
Tézu o tom, že motivácia odstrániť opozičného politika bola silnejšia na úrovni lokálnych elít než na vrchole ruskej mocenskej pyramídy, podporuje aj fakt, že tesne pres svojím otrávením poukázal Navaľnyj na previazanosť dodávateľov vody a elektriny v meste Tomsk na miestnu samosprávu z vládnej strany Jednotné Rusko a najmä na jej miestneho šéfa Vladimira Reznikova.
Navaľneho Fond boja proti korupcii v tejto súvislosti tiež ukázal Reznikovovu luxusnú trojposchodovú vilu v lesoch neďaleko Tomska. Zdá sa preto, že motív bol skutočne silnejší u miestnych elít než u Putina samotného. Zjavný motív však nestačí. Pre uskutočnenie otravy pomocou mimoriadne exotického a vzácneho novičoku sú nutné aj prostriedky, ktoré by miestne elity, na rozdiel od Kremľa, k dispozícii mať nemali.
Blum aj Radic sa zhodujú, že novičok nie je za normálnych okolností možné vytvoriť ani v dobre vybavenom univerzitnom laboratóriu, pričom na celom svete je len málo ľudí, ktorí to dokážu. Podobné laboratória a experti sú takmer výlučne pod kontrolou centrálnej vlády. K miestnym elitám by sa podľa oboch expertov mohol dostať len novičok, ktorý by bol ukradnutý z prísne strážených zásob, alebo by im ho mohol za peniaze vytvoriť vedec pracujúci pre vládu. Ten by na to však potreboval mimoriadne dobre vybavené laboratórium. Je preto otázne, prečo by si podobní ľudia dávali toľkú námahu, aby získali nervovoparalytický agent, ktorý navyše nezaručuje smrť obete útoku.
Nejasný páchateľ a opodstatnené obavy
Nachádzame sa tak v situácii, keď u jedného z dvoch hlavných podozrivých chýba zdanlivo racionálny motív, avšak má prostriedky, zatiaľ čo ten druhý má len motív. Kto stál za útokom na Navaľneho, sa možno nikdy nedozvieme, avšak oba vyššie spomenuté najpravdepodobnejšie scenáre sú podobne znepokojujúce vo svojich možných ďalších následkoch.
Ak by zabitie hlavného opozičného politika v krajine prikázal priamo Putin, naznačovalo by to pokročilú úroveň vnútornej degenerácie a paranoje zo strany Kremľa. Ochota riskovať sankcie zo strany Západu likvidáciou Navaľneho, ktorý pre ruský režim zatiaľ nepredstavuje reálnu hroznu, pomocou tohto veľmi symbolického prostriedku, by tiež znamenala, že Moskva úplne rezignovala na akékoľvek budovanie konštruktívnych vzťahov s Európou a volí si cestu systematickej konfrontácie.
Ak dal povel niekto z Putinovho užšieho kruhu bez vedomia prezidenta, išlo by o indíciu toho, že ruský líder začína strácať kontrolu nad vzájomne súperiacimi klanmi a silovými štruktúrami v krajine. Bol by to indikátor rozkladu systému zvrchu.
Najznepokojivejší je však práve scenár, podľa ktorého sa k prísne stráženému nervovoparalytickému agentovi v Rusku dokázali dostať regionálne elity alebo podsvetie mimo užšieho Putinovho kruhu. Korupcia v Rusku by v takom prípade dosiahla úrovne, pri ktorej by sa ruský režim mohol začať rúcať zospodu.