Rád by som si pozrel hraný film o Antonovi Neuwirthovi, lekárovi, politickom väzňovi komunizmu, po roku 1989 poslancovi slovenského parlamentu a slovenskom veľvyslancovi vo Vatikáne. Pre jeho postoj k moderným slovenským dejinám aj pre jeho osobnosť.
Na Slovensku máme stále nevysporiadaný vzťah s naším 20. storočím. Postoje k Slovenskej republike z rokov 1939 – 1945 na jednej strane a ku komunistickému režimu na strane druhej často vedú k hlbokým sporom aj 30 rokov po Nežnej revolúcii. Časť verejnosti démonizuje jednu stranu, pritom si až tak nevšíma zločiny tej druhej, iná časť má prístup presne opačný a podobne nekorektný. Verejná diskusia sa tak často utápa v niečom, čo sa viac podobá na ideologické vojny než na snahu o celistvé pochopenie samých seba.
Naproti tomu autobiografické dielo Antona Neuwirtha Liečiť zlo láskou na to ide inak. Podľa mňa je najkrajšou knihou pamätí o slovenskom 20. storočí. Neuwirth vie na jednej strane s pochopením vysvetliť príklon verejnosti k potrebe vlastného štátu, a to aj na príklade svojho vlastného nadšenia, a na druhej strane vie veľmi korektne opísať aj vytriezvenie, aké neskôr (aspoň u niektorých) postupne prichádzalo, keď nachádzali pohanský charakter nacizmu a fašizmu. Jemu samému v koncentračných táboroch zomreli židovskí príbuzní.
Jeho cieľom však nie je démonizovanie ani prihlásenie sa k niektorému politickému postoju, ale snaha o pochopenie a o pomenovanie pravdy. Vidieť to napríklad pri jeho kritickom prístupe k Povstaniu, ktoré opisuje ako bratovražedný boj. Napriek všetkým negatívam si samostatný slovenský štát naďalej ctil a pritom aj na strane povstalcov nachádzal morálnych účastníkov. Človek s Neuwirthovým pohľadom môže súhlasiť aj nesúhlasiť, ale v spôsobe argumentácie je viditeľný jeho netriviálny záujem o pravdu a o celistvé pochopenie.
