Jadro a plyn dostali od Komisie zelenú pečať. Slovensko jasá, Viedeň sa chce obrátiť na európsky súd

S ambicióznym plánom uhlíkovej neutrality do roku 2050 vyvstala v EÚ nevyhnutne otázka, ako cieľ dosiahnuť, a ktoré riešenia sú environmentálne prijateľné. Jednou z odpovedí mala byť klasifikácia energetických zdrojov – určenie zelených alebo, ak chcete, udržateľných spôsobov výroby elektriny. Sporným sa stalo jadro a plyn.

Jadrovú energiu dlhodobo podporuje najmenej desiatka štátov, nositeľom témy je najmä Francúzsko, Slovensko, ďalšie postkomunistické štáty a Fínsko. Ešte v októbri adresovali EK spoločný list, v ktorom žiadali o zaradenie jadra do takzvanej „taxonómie EÚ“. Plyn je zasa dôležitý pre Nemecko, ktoré čaká spustenie plynovodu Severný prúd 2. Napriek protestom zelených sa bez neho pri vypínaní jadrových reaktorov nezaobíde. Vážne námietky má dlhodobo Rakúsko.

Európska komisia (EK) rozhodnutie o politicky citlivej téme odkladala, pôvodne malo zaznieť ešte pred Vianocami (22. decembra). V Štandarde sme informovali, ako český parlament loboval pred decembrovým samitom EÚ v Bruseli za jadro. EK posunula rozhodnutie až do konca roka a členským štátom napokon poslala návrh počas silvestrovského večera.

Jadro aj plyn áno, ale…

Oba zdroje energie boli zaradené medzi zelené, respektíve prechodné, ktoré je možné využívať v najbližších desaťročiach pri úsilí znižovať emisie. Taxonómia EÚ je hodnotiaci systém, v ktorom sú zahrnuté environmentálne udržateľné ekonomické činnosti. 

Na obe technológie tak po novom budú môcť ísť miliardy eur z európskej pokladnice určené na dekarbonizáciu. Ale len pri splnení podmienok. Z návrhu EK rozposlaného členských štátom cituje portál Politico.

Nové jadrové elektrárne budú musieť získať stavebné povolenie do roku 2045 a členský štát musí zaistiť, že nebudú výrazne nepriaznivo vplývať na životné prostredie. Za požiadavkou sa skrýva povinnosť bezpečného ukladania vyhoreného jadrového paliva a odpadu.

Pri plynových elektrárňach je zasa podmienkou získanie stavebného povolenia už do roku 2030 a produkcia maximálne 270 gramov emisií CO₂ na jeden kilowatt vyrobenej energie.

Dobrá správa pre Slovensko

Slovenský premiér Eduard Heger prijal návrh EK s nadšením. Považuje to za ovocie spoločného snaženia s Francúzskom a Českom.

„Komisia uznala, že na naplnenie cieľa, ktorým je klimatická neutralita, je potrebné prihliadnuť na energetický mix jednotlivých členských štátov, keďže tie majú rôzne štartovacie pozície,“ uviedol Heger.

Každý štát v EÚ si môže namiešať vlastný energetický mix, ale nový návrh je v prospech štátov, ktoré využívajú jadro. Po dostavbe Mochoviec bude Slovensko vyrábať takmer tri štvrtiny elektriny z jadra.

Slovensko je na tom z hľadiska energetiky dobre. Najškodlivejšie tepelné elektrárne čoskoro nadobro zatvorí. Elektráreň Nováky ukončí spaľovanie uhlia v roku 2023 a s prevádzkou sa už neráta ani v elektrárni Vojany na východe krajiny. Dobre si vedie aj v podiele obnoviteľných zdrojov energie (OZE). Zatiaľ bez problémov plní vytýčené európske ciele. V roku 2020 bol podiel OZE na energetickom mixe 17 percent. Aj keď kritici namietajú, že je to vďaka spaľovaniu biomasy, hoci existujú udržateľnejšie riešenia, napríklad výraznejšie využívanie geotermálnej energie.

Podobne správu privítala česká vláda a analytici.

Rakúsko zásadne proti

K najhlasnejším kritikom jadrovej energie v EÚ patrí Rakúsko. Malo výhrady k českej aj slovenským jadrovým elektrárňam a namieta, že je to environmentálne škodlivý spôsob výroby elektriny.

Rakúsku sa nepáči, že EK počíta s jadrom aj plynom. „Podrobne si návrh preštudujeme a dali sme právne preveriť zaradenie jadrovej energie do taxonómie. Ak bude návrh implementovaný v tejto podobe, podáme žalobu,“ vyhlásila cez víkend rakúska ministerka pre ochranu klímy Leonore Gewesslerová.

Die @EU_commission hat gestern in einer Nacht- und Nebelaktion mit ihrem Vorschlag für die #Taxonomie versucht, #Atomkraft & #Gas grün zu waschen. Alleine der Zeitpunkt der Veröffentlichung zeigt schon, dass sie offensichtlich selbst nicht von ihrer Entscheidung überzeugt ist.1/3

— Leonore Gewessler (@lgewessler) January 1, 2022

Návrh v súčasnosti posudzujú experti a potom ho čaká schvaľovanie v Európskom parlamente a v Rade EÚ. Ak by sa ho Rakúsko pokúsilo zablokovať na úrovni členských štátov, bude to mať veľmi zložité. Ako upozorňuje Politico, pri hlasovaní bude uplatnený princíp obrátenej posilnenej kvalifikovanej väčšiny. To znamená, že na odmietnutie návrhu by muselo spojiť sily najmenej 20 štátov, ktoré majú spolu viac ako 65 percent obyvateľov EÚ. Vzhľadom na to, že jadro a plyn podporuje viac ako desiatka štátov, zablokovanie sa javí nereálne.

Rozdielny prístup uhoľného trojuholníka

Námietky mali aj dvaja nemeckí ministri za Zelených. Lenže Nemecko plyn, a dokonca aj uhlie, potrebuje. Na Silvestra odstavilo tri jadrové reaktory a presne o rok ukončia výrobu v posledných troch jadrových elektrárňach.

Hoci uhlia sa chce úplne vzdať do roku 2038, vlani získavalo najviac elektriny z jeho spaľovania a je na ňom priamo aj nepriamo závislé. Navyše dováža energiu z Poľska (dominujú tepelné elektrárne) a Francúzska (jadro).

Spomedzi štátov EÚ sa najviac uhlia roky spaľovalo v Nemecku, Poľsku a Česku. Berlín si stanovil veľmi prísne ciele, o ktorých nová vláda sama pochybuje. Podľa tamojšieho ministra hospodárstva a ochrany klímy Roberta Habecka sú ciele najbližšie dva roky nereálne. Za možné riešenie považuje, aby veterné turbíny postavili „prakticky všade, kde fúka vietor“. Každý rok by malo pribudnúť 1 000 až 1 500 nových turbín, dodal Habeck s tým, že v ostatných rokoch bolo postavených ročne „sotva 450“.

Česko postupuje miernejším tempom a premiéra Petra Fialu nemecká energetická politika znepokojuje. Z trojice je na uhlí najzávislejšie Poľsko, ktoré napriek protestom Česka a Nemecka pokračuje v ťažbe v uhoľnej bani Turów. Tamojšia tepelná elektráreň pokrýva osem percent energetickej spotreby v Poľsku, ktoré plánuje postaviť svoj prvý jadrový reaktor.

Česko sa bojí zničenia prírody, ohrozenia okolitých domov a ložísk podzemnej vody. Nevedelo sa so susedom dohodnúť, preto sa obrátilo na Súdny dvor EÚ, ktorý Varšave nariadil ťažbu okamžite zastaviť. Keďže neposlúchla, vymeral Poľsku pokutu pol milióna eur denne.

Klimatická politika sa za ostatné roky stala jednou z najdôležitejších politických tém. Medzi priority sa dostala na štátnej aj európskej úrovni. Slovensko sa oproti susedným štátom teší dobrej východiskovej situácii, ale na ceste k uhlíkovej neutralite ho aj tak čaká zložitá cesta.