USA prorokujú ruskú inváziu na február. Putin však svoje ciele môže dosiahnuť bez jediného výstrelu

Podľa plánov ruskej armády, ktoré zverejnil napríklad nemecký bulvárny denník Bild, dôjde k ruskému blitzkriegu, keď sa Rusi preženú cez východnú Ukrajinu až k Dnepru. Východ obsadia, zo západnej Ukrajiny vytvoria nominálne nezávislý štát, v skutočnosti však pod ruskou kontrolou. O tomto scenári však možno úspešne pochybovať. Nie preto, že by Rusko nemalo chúťky na ovládnutie svojho západného suseda, a to v prípade nutnosti aj silou. Ale ak sa situácia bude vyvíjať tak ako teraz, ruský prezident Vladimir Putin dosiahne svoje ciele bez jediného výstrelu.

Znaky pripravovanej rozsiahlej ofenzívy

Informácie Američanov aj plány zverejnené v nemeckom bulvári je potrebné brať so štipkou skepticizmu. Je nepravdepodobné, že by Rusi zaútočili v čase, spôsobom a štýlom, o ktorom vie celý svet. Na druhej strane, koncentrácia ruských vojsk pri hraniciach s Ukrajinou nie je len nejaké harašenie zbraňami. Kremeľ presúva k Ukrajine zdravotnícke potreby, zariaďuje zásobovacie línie, transportuje obrnenú techniku a delostrelectvo. Všetko sú to znaky pripravovanej rozsiahlej ofenzívy.

Sami Ukrajinci priznávajú, že proti Rusom nemajú šancu. Obria ruská letecká a raketová prevaha by rozbila ukrajinské zásobovanie, v predných líniách by napáchala ťažké škody. Pozemné jednotky by potom dokončili dielo skazy. To je tiež dôvod, prečo Ukrajina žiada Západ hlavne o protiletecké a protiraketové systémy.

Gerilová vojna

Ukrajinské vojnové plány otvorene počítajú s porážkou. Plán, ako ubrániť svoju krajinu, je založený na tom, že sa ruským útokom vojna neskončí, ale sa ešte len začne. Ukrajinci chcú začať gerilovú vojnu, ktorá bude Rusom spôsobovať sústavné straty. Už vraj zakladajú milície a chystajú sa na dlhodobý odpor v prípade okupácie.

Výhľad veľkých strát je jeden z dôvodov, prečo sa Putin nemusí na inváziu nakoniec odhodlať. Niet pochýb o tom, že Rusko je autoritársky štát, zároveň však celkom racionálny. Dlhý prúd mladých Rusov vo vreciach na mŕtvoly by mohol otriasť aj Putinovou autoritou. Vládcovia Kremľa určite majú na pamäti, že k rozpadu Sovietskeho zväzu prispela vojna v Afganistane. Vtedy Sovieti tiež ľahko ovládli veľké mestá, ale sústavný odpor ich nakoniec donútil stiahnuť sa. Možno sa tento fakt javí Kremľu dôležitejším vzhľadom na to, že práve ubehlo 30 rokov od konca ZSSR.

To sú však iba dohady. Je možné, že východ Ukrajiny, tradične viac proruský ako západ, sa nebude brániť tak sverepo. Rusi si tiež môžu nastaviť obmedzenejšie ciele, než je okupácia celého východu Ukrajiny. Možno bude stačiť zabezpečenie územia separatistických republík v Luhansku a Donecku a ich následná anexia. Keď sa v lete prvýkrát špekulovalo o ruskom útoku, jeho údajným cieľom malo byť prepojenie Krymu s ostatným územím ovládaným Ruskom, pretože Ukrajinci uzavreli hlavný zdroj pitnej vody na okupovaný Krym.

Najlepšiu príležitosť na inváziu, teda vianočné sviatky, už Rusko prepáslo. Celý Západ mal voľno a v prípade krízy by príslušné vlády mobilizovali len ťažko. V roku 2008, keď Rusi vpadli do Gruzínska, sa zasa konala letná olympiáda v Pekingu. Putin tiež stiahol od hraníc desaťtisíc vojakov, čo sa berie ako signál na deeskaláciu.

Lenže nie všetci títo vojaci boli rozmiestnení pri Ukrajine, niektorí sa vrátili na základne napríklad z Kaukazu. Skôr je to malý krok, ktorý má ponúknuť západné štáty sadnúť si k rokovaciemu stolu. USA aj Nemecko už oznámili, že sú pripravené na samit začiatkom januára. Ruská rétorika sa navyše nijako neupokojila.

Putin vyhlásil, že „ruské kroky“, rozumej invázia na Ukrajinu, sa budú odvíjať od západného „bezpodmienečného splnenia ruských bezpečnostných požiadaviek“. Teda poskytnutie záruk, že Ukrajina sa nikdy nestane členom NATO, a stiahnutie aliančných síl z krajín, ktoré k NATO pristúpili v 90. rokoch a neskôr, čo znamená aj zo strednej Európy. Tieto záruky NATO ani Západ poskytnúť nemôžu, pretože by išlo o rezignovanie na vlastnú suverenitu.

Nekonečná step

Februárový útok sa preto môže stať skutočnosťou. Zhodou okolností sa 4. februára začína zimná olympiáda v Pekingu. Ruské invázie v čase čínskych olympijských hier sa môžu stať peknou tradíciou.

Rusko má navrch. Je odhodlané Ukrajinu pred NATO „ubrániť“ a neštíti sa na to použiť silu. Ruská obsesia Ukrajinou má základ v historickej skúsenosti. Rusku chýbajú v Európe prirodzené hranice, od Karpát až k Uralu sa tiahne nekonečná step. V histórii boli Rusi vždy odkázaní na taktiku spálenej zeme, vťahovanie nepriateľa hlbšie a hlbšie, preťahovanie jeho zásobovacích línií, čo premení akúkoľvek ofenzívu v Rusku na logistické peklo. Zvlášť pokiaľ sa k tomu pridá zima.

Takto Rusi porazili Napoleona aj Hitlera. K tejto taktike je potrebný dostatok územia, ktoré je možné vymeniť za čas. Preto Putin považuje za kľúčové pre ruskú bezpečnosť, aby kontrolovalo minimálne Ukrajinu. Ak sa k tomu pridá nárazníkové pásmo bývalých sovietskych satelitov, tým lepšie. Je dobré pochopiť základy ruského uvažovania, to však neznamená, že im musíme vyjsť v ústrety. Pre Moskvu by bolo najlepšie také nárazníkové pásmo, ktoré sa tiahne až k Lisabonu. Rozhodne do neho patrí Slovensko, Česká republika a Ukrajina nie je príliš ďaleko.

Západ, hlavne Európa, Rusku ešte pomáha svojou relatívnou slabosťou. Najlepšie je to vidieť v energetickej politike. Green New Deal a podobné zelené šialenstvo by snáď nemohlo lepšie nahrávať Rusku, ani keby ho vymyslel sám Putin. Green New Deal len zvýši už aj tak veľkú európsku závislosť na plyne. Ten je totiž v taxonómii považovaný za uhlíkovo „neutrálny“ a zvažuje sa jeho zaradenie na „zelený zoznam“.

Elektrárne na plyn sú spoľahlivé, dajú sa relatívne rýchlo a lacno postaviť, v porovnaní s jadrovými elektrárňami sú jasnou alternatívou, aby prevzali rolu odstavovaných uhoľných elektrární. Lenže hlavným zdrojom európskeho plynu je Rusko. Jediným otočením kohútika môže dostať Európu do energetickej krízy. V tom istom čase, keď začalo rásť napätie okolo Ukrajiny, plynovodom Jamal prestal prúdiť plyn. Rusko tvrdí, že nejde o politický krok. To je možné, ale nemožno vylúčiť, že ide o varovanie EÚ, nech si veľmi nezahráva.

Príliš nepomáha ani to, že západné krajiny hýria pred Ukrajinou sľubmi o prijatí do EÚ a NATO bez toho, že to niekedy plánujú splniť, čím u Ukrajincov vyvolávajú veľké sklamanie. Čo je ešte horšie, okrem všetkých rečí o ukrajinskej suverenite nie sú ochotné pre ňu nič urobiť. Nemusí ísť priamo o vyslanie vojakov do Donbasu, ale lietadlová loď v Čiernom mori a presun divízie do Poľska by mohol Rusku naznačiť, nech si dáva pozor, zneistiť ho, či nepríde náhodou aj ozbrojená odpoveď Západu.

Problémom je ekonomická zaostalosť

Sovietsky zväz kedysi pohŕdavo prezývali Horná Volta s raketami – v narážke na jeho slabú ekonomiku a civilizačnú úroveň. Postavenie veľmoci ZSSR zaisťovala jeho obrovská vojenská moc. V podstate to stále platí. Zakaždým, keď začne Rusko prejavovať veľmocenské chúťky, objaví sa nespočet komentárov upozorňujúcich na jeho zaostalosť. V HDP na hlavu je Rusko 81. na svete. Predpokladaný vek dožitia je 73 rokov. Ak sa vezmú do úvahy iba muži, je to len horšie. Američan má šancu 1 ku 11, že zomrie pred 55. rokom, u Rusa je to 1 ku 4.

USA a EÚ na tom sú nepochybne podľa objektívnych meradiel lepšie ako Moskva. Na uhájenie svojich záujmov a spojencov sa však zdráhajú použiť silu. Joe Biden varoval, že ak Putin niečo podnikne, americká odpoveď bude ostrejšia ako v roku 2014. To nie je také ťažké vzhľadom na to, že vtedy bola americká reakcia v podstate nulová. Najviac sa hovorí o takzvanej „jadrovej možnosti“, tým však nie je myslená skutočná jadrová odpoveď, ale odpojenie Ruska od medzinárodného bankového systému SWIFT.

To Putina neodradí. Rusko túto možnosť zapojilo do svojich plánov a má scenáre, ako pokračovať aj v prípade odstrihnutia od medzinárodného finančného systému. V minulosti bol takto zablokovaný napríklad Irán a tiež sa nezrútil. Navyše by to najskôr dopadlo na obyčajných Rusov, vládcovia Kremľa majú možnosti, ako sankcie obísť.

Prezident Biden si 30. decembra a 2. januára volal s Putinom a ukrajinským prezidentom Zelenským. Obom zdôraznil, že USA a spojenci sú pripravení „rozhodne odpovedať“, ak by sa Rusi pokúsili o vojenské riešenie. Ako by táto odpoveď vyzerala, nespresnil. Zároveň podporil mierové riešenie na základe minských dohôd z rokov 2014 a 2015, ktoré udeľujú istú mieru autonómie Luhansku a Donecku.

Bez jediného výstrelu

Je však možné, že Putin dosiahne svoje ciele bez jediného výstrelu. Horúcim kandidátom na ústup pred Ruskom je predovšetkým Nemecko. Je závislé od ruského plynu a nemôže si dovoliť Kremeľ nahnevať. Napriek protestom zo stredovýchodnej Európy a USA Nemecko neochvejne s Ruskom stavalo plynovod Nord Stream 2, ktorý priamo ohrozuje ukrajinské záujmy. Plynovod je hotový, čaká sa na certifikáciu. Nová nemecká vláda sa síce tvárila, že zaujme tvrdší postoj proti Rusku, čo sa prejavilo posunutím spustenia Nord Streamu o šesť mesiacov, Nemci ale tiež zablokovali dodávky zbraní na Ukrajinu.

Ani od Američanov nemožno veľa očakávať. Stiahnutie z Afganistanu ukázalo, že sú ochotní opustiť svojich spojencov. Možno je to jeden z dôvodov, prečo sa Putin odhodlal na zvýšenie napätia práve teraz. Prekvapivo najviac protiruským prezidentom posledných rokov bol Donald Trump. Bola to jeho administratíva, ktorá schválila dodávky zbraní na Ukrajinu. Barack Obama pred ním odsúhlasil iba „nesmrtiaci“ materiál. Biden zas odvolal sankcie, ktoré bránili dostavbe Nord Streamu. Po letnom harašení zbraňami sa Biden zišiel s Putinom na samite, čo bol najskôr jeden z Putinových cieľov. Jeho zahraničnopolitický tím tvoria predovšetkým ľudia z Obamovej administratívy, pre ktorých je vyjednávanie všetkým, ako sa napríklad ukázalo v prípade iránskej jadrovej dohody, pre Ameriku a nepriateľov Iránu veľmi nevýhodnej.

Najlepším výsledkom pripravovaného samitu by bolo, keby Západ donútil Putina na stiahnutie sa od ukrajinských hraníc. To je však veľmi nepravdepodobné. Pravdepodobnejší je pat, keď sa nič nevyrieši. Alebo ústupky Rusku. Napríklad potvrdenie autonómie pre separatistické oblasti, tiché potvrdenie, že NATO sa nebude rozširovať východným smerom. V Nemecku už skupina bývalých diplomatov a dôstojníkov vyzvala k ústupkom smerom k Moskve. Pre Ukrajinu to neveští nič dobré. Pokiaľ naozaj Rusko zaútočí, môže sa spoliehať len na vľúdne slová.

Text pôvodne vyšiel na portáli Echo 24. Vychádza so súhlasom redakcie.