Von der Dekonšpirácia

5. Pred­sed­níčka nedávno vyzývala na diskusiu o povinnom očkovaní naprieč Eu­róp­skou úniou. Žiadna iná téma nerozdeľuje Európu momentálne viac ako po­vinné očkovanie, zatiaľ sa iba jeden členský štát (Rakúsko) roz­ho­dol pre tak agresívny krok, mnohé iné vlády sa takému spo­lo­čen­s­kému roz­ko­lu radšej vyhýbajú.

No a teraz sa musíme zhlboka nadýchnuť. Keďže rozhodne neveríme, že dianie na svete je riadené nejakou te­m­nou tajomnou silou, mu­sí­me sa s chladnou hlavou pýtať, aké pochopiteľné, racionálne a do­kon­ca dob­ré dôvody mohli viesť von der Leyenovú k tomu, že tak ná­pad­ne koná v prospech Pfizeru. Do úvahy prichádzajú minimálne tri dôvody, z ktorých sa aspoň jeden zdá byť dobrý a rozumný.

1. Treba sa najskôr vrátiť do jari roku 2021. Štáty aj ľudia sa vte­dy ešte bili o vakcíny a médiá ospevovali novátorskú mRNA vak­cí­nu Co­mirnaty ako s od­stu­pom najlepšie fungujúcu látku. Žiaden bež­ný člo­vek ešte netušil, že účinok „plného zaočkovania“ dvomi dáv­ka­mi u mnohých zaoč­ko­van­ých nebezpečne rýchlo po­mi­nie. Vo chvíli, keď Ursula von der Leye­nová kúpila po šty­ri dáv­ky na hlavu každého Európana, to bolo väčšinou vnímané ako smelý krok, ba ako ví­ťaz­s­tvo v glo­bálnom boji o nedostatkové vakcíny. Či dôkaz, že EÚ raz so svojimi skladmi štedrou charitou pomôže niektorým chudobným štátom sveta. EÚ bola kritizovaná za pomalosť, málokto preto vtedy kritizoval, že pred­sedníčka Komisie vykonala očkovací ná­kup storočia tak troš­ku na vlas­tnú päsť. Dnes, keď vieme už o každej vakcíne svoje, by azda ma­la pani pred­sedníčka vysvetliť, či disponovala pri nákupe 1,8 mi­liardy dá­vok in­formáciou o potrebe tretej a možno štvrtej dávky. Ak to ne­ve­dela, da­la sa oklamať, čo vyvolá u niektorých pochybnosti o jej spôsobi­lo­sti. Ak to ve­de­la, bolo by od nej pekné a férové, keby nám k tomu povedala pár viet. Ani prvá, ani dru­há mož­nosť jednoznačne nevzbudzuje dô­veru.

2. Ponúka sa aj téza, že von der Leyenová uprednostnila Pfi­zer/BioNTech z vlasteneckých pohnútok – keďže vakcína je „ne­mec­ká“, vyvinutá v Mohuči. Patriotizmus ako motív však môžeme skôr vy­lúčiť – nemecká vlastenka by nezanechala nemeckú armádu v ta­kom ža­los­tnom stave.

O niečo pravdepodobnejší sa zdá byť motív mul­tikulturalizmu: Na vrchole utečeneckej krízy bola totiž von der Leyenová jednou z mála nemeckých politikov, ktorí prijali ute­čen­cov priamo u nich doma. Mnohí o tom hovorili, ale málokto slovo naplnil. Von der Leyenovci prijali mladého Sýrčana zo zámožnej ro­di­ny, ktorý naozaj v roku 2015 žil vo veľkom panskom dome von der Leye­nov­cov pri Han­n­overi. V tom dome sa navzájom prelínajú rody manželského páru: Bol to ma­je­tok význam­ného politika Ernsta Al­brech­ta, do kto­rého sa presťahovala dcéra, aby sa na starobu mohla starať o svojho de­ment­ného ot­ca. Von der Leyenovci tam po smrti Albrechta v roku 2007 zostali bý­vať. V dome sa nachádza obrovská bib­lio­té­ka starého pána Al­brech­ta, ku ktorej sa pri­dru­ži­li olejomaľby portrétov predkov z rodu von der Leye­no­vých. Sku­toč­nosť, že prvú mRNA vakcínu na sve­te vy­myslel pár pri­sťa­ho­val­cov tu­reckého pôvodu, samozrejme, predstavuje pre Multi-Kulti dok­t­rí­nu no­vé­ho post­vojnového Nemecka veľ­ké za­dosťu­či­nenie. Ne­ustále sa to pripomína v ne­deľných prejavoch. Otázne je, či Uğur Şa­hin a Özlem Tü­re­ci pre svoju slávu naozaj potrebovali ešte tie du­biózne bru­selské mi­li­ar­dy navyše. Národnými hrdinami postnároda a mi­li­ar­dár­mi sú tak či tak.

3. Zrejme dosť závažným motívom je rola, ktorú hrá v rodine von der Ley­e­novcov téma rakoviny. Ťažiskom aktivít mohučkého BioNTechu bo­la práve snaha o využitie mRNA technológie pre liečenie rakoviny. Uğur Şa­hin opísal svoju víziu takto: „Predstavte si, že by ste moh­li indi­vi­dua­li­zo­vať liečbu pre každého pacienta s rakovinou na zá­klade ge­ne­tic­kých charakteristík príslušného nádoru.“ V boji pro­ti ra­ko­vi­ne nedosiahol doteraz BioNTech výrazný úspech, zato s „pro­jektom Light­speed“ – s očkovacou látkou proti chorobe COVID-19 – to išlo bleskurýchlo. Aj americká farmafirma, v ktorej Heiko von der Ley­en robí „medicínskeho riaditeľa“, sa zameriava medzi inými ocho­reniami na rakovinu.

Má to svoj tieň z minulosti. Samotná manželka pomerne často rozpráva, ako ju rakovina osobne zasiahla a po­zna­čila. Maličká Ursula mala totiž päť bra­tov a túžila po sestre. Vy­snívanú ses­tru pokrstila v duchu na meno Rosa, preto jej v ro­di­ne dlhé ro­ky hovorili Röschen, Ru­žička. Sestra sa napokon na­ro­di­la, bola po­k­r­stená na meno Eva-Beni­ta, zomrela ale vo veku 11 ro­kov na ra­ko­vinu lymfatických žliaz. Osud aj smutná obyčaj chceli, že zdrvená Ursula opatrovala a potom stála pri tele svojej mŕtvej sestry. Keď sa v roku 2019 vrá­tila do svojho rod­ného Bru­selu, s odkazom na svoju nebohú se­s­tru vyhlásila, že jej Ko­mi­sia má „prevziať vedenie v boji proti ra­ko­vi­ne“.

Predsedníčka Európskej komisie naozaj úp­rimne verí, že bio­technologický po­krok môže zachrániť životy vrátane životov chorých detí, ako bola jej oplakaná Eva-Be­nita. Sa­ma je vy­študovaná lekárka, gy­ne­ko­lo­gič­ka, o medicíne nie­čo vie, aj man­žel, bývalý profesor medicíny, sa v problematike vyzná. Bolo by preto nefér von der Leyenovcovm pripisovať, že ich hlavnou po­hnút­kou je ziskuchtivosť. Očividne chcú ľudstvu v prvom rade po­máhať. Otázkou je ako.

Spoločnosť, v ktorej robí Heiko von der Leyen medicínskeho ria­di­te­ľa, nie je žiadnym koncernom alebo korporátom. Sídli v ame­ric­kom Ma­rylande a má sot­va viac ako sto zamestnancov. Firma vyzerá tak tro­chu ako malá chudobná sesternička megaúspešného nemeckého BioNTechu. Chvá­li sa, že zisk v prvých troch kvartáloch roku 2021 zvýšila z 5,3 milióna na 28,6 milióna dolárov, pričom zisk Bio­N­Techu v tom is­tom období prekonal približne 280-násobok.

Perspektívna firmička má ale veľké ciele. V jej názve nemôže chýbať odkaz na Genesis, volá sa Orgenesis, máme teda dočinenia so stvo­riteľmi života. Sami sa predstavujú ako„globálna bio­tech­no­lo­gic­ká spoločnosť, ktorá pracuje na uvoľnení plného po­ten­ci­álu bun­ko­vých a génových terapií v cenovo dostupnej for­me“. Podľa vlastných slov je taký „Uber v oblasti bunkovej a génovej terapie“. Za­u­jímavosťou je, že aj Orgenesis oznámil vývoj „bunkovej vakcíny za­meranej na COVID-19 a ďalšie existujúce a vznikajúce vírusové ocho­renia“. Nevedno, ako ďaleko sa dostali. V poslednom čase Or­ge­ne­sis na svojej webstránke oznámila, že dostane 32 miliónov od gréc­kej vlády, že nadviazala spoluprácu s telavivským Sourasky Me­di­cal Center alebo s rímskou detskou nemocnicou Bambino Gesù. To po­sledné už vzbudzuje trochu dôvery, dúfajme, keďže Bambino Gesù je pod priamou ges­ciou Vatikánu a v minulosti už nemocnica vyslala odvážny signál a postavila sa na stranu života (kauza Alfieho Evansa).

Netrúfame si hodnotiť činnosť firmy Heika von der Leyen, informáciami zvnú­t­ra biotechnologickej brandže nedisponujeme. Na listine sied­mich „re­nomovaných biofarmaceutických partnerov“, s kto­rými BioNTech uzav­rela oficiálne dohody o spolupráci, Orgenesis v kaž­dom prípade ne­fi­gu­ru­je. Nevieme, či chce byť vnímaný ako konkurent Bio­NTechu, ako malý start-up v paralelnom vesmíre, alebo ako at­rak­tív­ny cieľ po­tenciálneho pre­vzatia. Drobné na to by sa v Mohuči naš­li.

Medicínsky riaditeľ Orgenesisu nikdy nebol zaujímavým objektom pre žltú tlač. Je lojálnym a zdržanlivým manželom a otcom siedmich med­zitým už do­spelých detí. Obaja – ona ešte viac ako on – sa naplno pu­s­tili do kariéry až vtedy, keď boli deti z najhoršieho von. Je to dokonalý, až desivo dokonalý pár. Zvlášť Ur­sula von der Ley­e­nová sa naučila od otca sebaovládaniu a ko­mu­ni­ká­cii s médiami. Ne­hody a náhody sa u nej nestávajú, vždy hovorí sú­stredene a kal­ku­lo­vane. Nikdy si ústa nepúšťa na špacír.

Je preto nápadné, ako nezakomplexovane demonštruje svoju blízkosť k dvom dejateľom, ktorých konšpirátori v dobe koronovej promovali za vedúcich zloduchov sveta. Predsedníčka to robí opakovane, na­prí­k­lad 26. ja­nu­ára 2021 v svojom príhovore na Svetovom eko­no­mic­kom fóre vyzdvihla, že „Európa investovala miliardy do vývoja pr­vých vakcín proti COVID-19 na svete – v prospech ce­lé­ho sv­eto­vé­ho spoločenstva. Preto Európska únia spolu s or­ga­ni­zá­ciami, ako sú Sve­tové ekonomické fórum, Nadácia Billa Gatesa a Global Citizen, zor­ga­ni­zovala na začiatku pandémie iniciatívy na získavanie fi­nanč­ných pro­striedkov pre celosvetovú reakciu na koronakrízu.“ Zdôraznila, že 20 percent prostriedkov z európskeho Fondu obnovy je re­zer­vo­va­ných pre digitálne projekty – „a zabezpečia, aby sa Európa stala glo­bálnym centrom umelej inteligencie“.

Zvlášť vo vedení WEF hrala v posledných rokoch pani predsedníčka dôležitú rolu, na fo­to­grafii správnej rady, ktorá je na webstránke WEF zve­rej­ne­ná, stojí vedľa zakladateľa a šéfa Klausa Schwaba. Práve jeho ví­zia Veľkého resetu globálneho hospodárstva po koronakríze je čer­ve­nou sukňou pre pravicových a ľavicových antiglobalistov, ona sa však k Veľkému resetu pokojne a otvorene prihlásila.

Samozrejme, nemusí to hneď znamenať, že sa identifikuje so všet­kými víziami 83-roč­ného nemecko-švajčiarskeho gurua, ktorý sa tak straš­ne rád vyhrieva vo svetle bohatých a mocných tohto sveta a musí to kamu­flo­vať nekonečnými sal­va­mi vznešených táranín. Zau­jí­ma­vej­šia ako The Great Reset je pri­tom jeho predošlá kniha Shaping the Fu­ture of the Fourth In­dus­trial Revolution: A Guide to Building a Bet­ter World. Kniha je z roku 2018 a nevzbudila takú veľkú po­zor­nosť ako Veľký reset, Schwabové trans­hu­manoidné halucinácie by si to ale za­slú­žili. V tejto knihe na­písal, že „skôr ako to väč­šina oč­a­ká­va“, bu­de práca le­károv alebo novinárov „čiastočne alebo úplne au­to­ma­ti­zovaná“, „sní­mače zapojené v hovädzom dobytku môžu na­vzá­jom ko­mu­nikovať pro­stredníctvom mobilnej siete“, ge­ne­tic­ké in­ži­nier­stvo je „presnou, účinnou a bezpečnou metódou na zlep­še­nie plo­dín“ a do­chádza aj k „bioprintovaniu organických tkanív“.

Citujeme ďalej: „V budúcnosti sa pravdepodobne dočkáme nadizajnovaných detí, ktoré budú mať určité vlastnosti alebo budú imúnne voči určitým chorobám.“ „S rozvojom schopností v tejto oblasti sa bude zvyšovať pokušenie orgánov činných v trestnom konaní a súdov po­uží­vať techniky na posúdenie pravdepodobnosti trestnej činnosti, ur­čenie viny, prípadne aj získanie spomienok priamo z mozgu ľudí.“ Ďal­ším „trendy obchodným modelom“ by mohlo byť, že niekto „vy­me­ní prístup k svojej mysli za možnosť ušetriť čas pri písaní prí­spev­ku na sociálnych sieťach len prostredníctvom myšlienky“. „Dneš­né externé zariadenia – od exoskeletových počítačov po Vir­tu­al-Reality-Headsets – budú takmer určite implantované do na­šich ti­el a mozgov. Exoskelety a protézy zlepšia naše fyzické schop­nos­ti, zatiaľ čo pokrok v neurotechnológii zlepší naše kog­ni­tív­ne schop­nosti. Budeme môcť lepšie manipulovať s vlastnými génmi a gén­mi našich detí.“

Koniec citátov z knihy s podtitulom Sprievodca na budovanie lepšieho sveta, ako si ho predstavuje kamoš pani predsedníčky. Táto pasáž vedie v Schwabovej kni­he k otázke: „Kde je hra­ni­ca medzi človekom a strojom? Čo to zna­me­ná byť človekom?“

Môžeme mať pochybnosti o všetkom, je celkom možné, že Ursula von der Leyenová tú knihu nikdy nečítala. Napokon mala vtedy na starosti iné veci, najmä zničenie bojaschopného zvyš­ku ne­mec­kého vojska, no a v bibliotéke svojho pánskeho domu má aj lep­šie kni­hy, napríklad otcovu Bibliu v gréčtine.

Zatiaľ sa veľ­mi nezdá, že by niekto v Európskej komisii bral od­pudzujúcu utópiu Klausa Schwaba ako návod na prebudovanie sveta. Zvonku vidieť len to, že šéfka Komisie, ktorá v detstve stra­ti­la vytúženú sestru kvôli rakovine, vkladá veľké nádeje do ex­pe­ri­men­tál­nej mRNA technológie farmafiriem Pfizer a BioNTech a že jej man­žel vy­víja vo farmafirme Orgenesis bunkové a génové te­rapie.

Niek­to bude z toho nadšený, iný začne mať obavy. S určitou istotou môžeme povedať iba to, že manželia von der Leyenovci nám chcú asi dobre. Za každú cenu.