Diktátor Donald a diktátor Fero

Podľa Šimečku Trump obdivuje diktátorov a nie je demokrat, a tým sú menovaní dôvodne podozriví, že by podľahli lákaniu zrušiť demokraciu, aby presadili svoje hodnoty. Ani skutočnosť, že menovaní nie sú nepopísané listy a že v minulosti už dosvedčili, že diktatúra nie je ich snom, Šimečkovu vieru neoslabuje.

Zoči voči iracionalite i teraz uprednostním vecnú argumentáciu.

Trump a diktatúra

Nevšimol som si, že by Trump prechovával nejaký špecifický obdiv k diktátorom. Ak, tak len taký ako mnohí jeho predchodcovia v úrade. Americký prezident robí globálnu politiku, a preto komunikuje s hlavami iných štátov, aj tých nedemokratických, a diplomacia si vyžaduje aj kurtoáziu, lebo nadávkami si nikoho nezískate. A tak si Trump predchádza Saudskoarabov, Obama to robil trebárs s Husním Mubarakom, ich predchodcovia používali ešte v 80. rokoch Saddáma Husajna proti Iránu.

Pri budovaní NATO doň Američania prijali aj Salazarovo Portugalsko, ktoré nebolo demokraciou (veď pre nás, čo sme nechceli komunizmus, to bolo len dobre), a tak podobne. Nás v strednej Európe vyšiel obdiv amerického prezidenta voči diktátorovi veľmi draho len raz, a to keď Franklin D. Roosevelt uveril Stalinovi. Mimochodom, Roosevelt bol z Demokratickej strany. Trump v tejto oblasti nijako nevyniká.

Doteraz som nevidel ani žiadny odpor Trumpa voči demokracii. Neschopnosť prijať výsledky volieb som videl u amerických médií, Demokratickej strany a nižších článkov administratívnej moci. Inak sa nedá vysvetliť trojročná kampaň proti Trumpovi – „Putinovmu špiónovi“, ktorá sa skončila úplným krachom.

To, čo americkú demokraciu ohrozuje, je skutočnosť, že pred voľbami sú podnikatelia a obchodníci nútení zabarikádovať výklady svojich obchodov pred hrozbou zo strany rabujúcich vandalov, ktorí určite nie sú Trumpovými voličmi.

Hrozbou pre demokraciu je i to, že je v USA problém zorganizovať voľby s pokojným a rýchlym sčítaním hlasov. Pri tesnom výsledku tak prichádza k obrovskému napätiu, podozrievaniu, na ktorom sa podieľajú obe strany. A spomeňme si, že to boli demokrati, ktorí v roku 2000 odmietli prijať výsledok volieb a rozhodli sa pre dlhú súdnu bitku. Podobná, ba priam ešte ťažšia kríza hrozí i teraz, ale myslím si, že zodpovednosť za ňu nemožno pripísať iba Trumpovi. 

Nad čím by sa mal Šimečka zamyslieť

Keď už je reč o demokracii, neviem, či Šimečku aspoň na chvíľu zarazí priepastný rozdiel medzi tesným výsledkom volieb (nech už zvíťazí Biden či Trump) a obrovským náskokom Bidena v predvolebných prieskumoch. Veď voliči pravice v USA nechcú v prieskumoch ani inde hovoriť svoje politické názory, lebo sa boja. Vedia, že automaticky budú označení za rasistov. Šimečka hovorí o hroziacej Trumpovej diktatúre, ale nijako nevníma totalitárnu ľavicovú atmosféru na amerických univerzitách. Veď preto ľudia volia Trumpa. Nie preto, že by verili v jeho cnostný osobný život alebo zdvorilé vystupovanie.

Opatrne s morálnou nadradenosťou

Američania volili Trumpa okrem iného i preto, lebo sľúbil ukončiť katastrofálne vojenské intervencie. Až tak sa mu to nedarilo, ale aspoň bol po desaťročiach prvým prezidentom, ktorý nezačal novú vojnu. Inváziu do Iraku z roku 2003 označil za katastrofu. Joe Biden inváziu podporil. A do Iraku nás v roku 2003 hnal aj denník, ktorého šéfredaktorom bol vtedy Martin Šimečka. Inváziou sa začala kataklizma, z ktorej sa Stredný východ nevystrábil dodnes. Státisíce mŕtvych a milióny utečencov.

Nikdy som to Šimečkovi nepripomenul. Fero Mikloško a ja sme hlasovali proti invázii. A dnes sme ja a Fero Mikloško antidemokrati?

A teraz diktátor Fero

Hovorím si, keď Šimečka označí Krajniaka, mňa a Osuského za diktatúrofilov, čer to vezmi. Ale povážte… Ctiteľ diktatúry František Mikloško! Táto predstava je za hranicou imaginácie. Pritom Šimečka Fera pozná ešte dlhšie ako ja. Vie, že Fero je tolerantný človek a že práve vďaka ľuďom ako on je Slovensko slobodnou krajinou.

A aj tak ho straší diktátor Fero. Prepáčte, musím prestať písať, to sa už nedá.