Pápež František varoval pred spoločenstvom smutných, vatikanisti bránili Benedikta XVI.

Pápež tento týždeň upútal zvýšenú pozornosť najmä tvrdými slovami v dvoch prejavoch. Jednak proti párom, ktoré majú miesto detí psy a mačky, čo rozhnevalo nejedného aktivistu za práva týchto zvierat, a jednak, keď sa sťažoval na kňazský funkcionalizmus. Oba prejavy si priblížime v pravidelnom prehľade pápežovho týždňa, teraz si všimnime reakcie vatikanistov.

František v homílii na sviatok Troch kráľov kritizoval „kňazský funkcionalizmus“ a to, že veriaci „sú zablokovaní, zaparkovaní v zvykovom, vonkajšom, formálnom náboženstve“. Varoval pred vyhasnutou túžbou, ktorá vedie k „spoločenstvu smutných, smutných kňazov, smutných biskupov“.

Sú to „pravdivé a plamenné slová o stave cirkvi“, priznávajú niektorí vatikanisti. Hneď sa však pýtajú, čo presne spravil Jorge Bergoglio, ktorý je už skoro deväť rokov pontifikom, aby tento trend zvrátil. „Je to opovážlivá, no nevyhnutná otázka.“ Bergogliovci odpovedajú hlavne pápežovými reformami a prebiehajúcou synodou. Práve Františkova vítaná synoda a synodalita, ktoré spustil za veľkého ohlasu, môže byť rozhodujúca. To síce nevylučujú ani skeptickejší žurnalisti, no varujú, že synoda (z gréckeho slova, ktoré značí spoločné kráčanie) musí byť naozaj „autentická, slobodná a úprimná – a nie divadielko, kde sa odrecituje napísaný scenár“.

Popri synode tento rok viacerí novinári upriamujú väčšiu pozornosť na maxiproces s kardinálom a inými, ako aj na pokračujúce reformy a neraz kontroverzný štýl pontifikátu.

Staré obvinenie voči emeritnému pápežovi

Emeritný pápež Benedikt XVI. podľa nemeckého denníka „musel vedieť“ o sexuálnom zneužívaní napriek tomu, že už roky nám hovoria opak. „Vnútorný cirkevný dokument, dekrét, ho vskutku vidí ako zodpovedného.“ S týmto starým obvinením voči Josephovi Ratzingerovi prišiel tentoraz Die Zeit. Podľa neho arcibiskup Mníchova a Freisingu Ratzinger v roku 1980 schválil preloženie kňaza Petra H. napriek tomu, že vedel, že je pedofil.

Cirkevní sudcovia v texte kritizujú vysokých predstaviteľov cirkvi za zlyhanie v ich „zodpovednosti“ voči „deťom a mládeži, ktorých pastoračná starostlivosť je im zverená“. Pritom vtedajší arcibiskup bol „ochotný priznať sa kňazovi H., že pozná (jeho) situáciu“.

Osobný tajomník emeritného pápeža arcibiskup Georg Gänswein tvrdenie periodika odmietol ako „mylné“. Vtedajší mníchovsko-freisingský arcibiskup nevedel v čase preloženia kňaza o obvineniach zo sexuálneho napadnutia.

„Je pozoruhodné, že emeritný pápež sa v tomto bode vôbec zapojil,“ špekulujú autori hanopisu s odkazom na reakciu Ratzingerovej pravej ruky. To, že im odpovedal na otázky, vraj „ukazuje, že Benedikt vie, čo je v stávke: sexuálne násilie, ktorého sa kňazi dlhé roky dopúšťajú na deťoch a mládeži, ničí nárok rímskokatolíckej cirkvi na svätosť“. Pravosť dekrétu podľa nich potvrdzujú nielen podpisy príslušných sudcov a notára, ale aj to, že sa naň v minulosti odvolali aj iné periodiká.

Väčšina novinárov o staronovej obžalobe ani nepísala. Navyše, v článku kópia ani fotografia dokumentu nefiguruje a nie je jasné, či dekrét oživila práve nečakaná reakcia pápežovho sekretára.

Na obranu Josepha Ratzingera sa postavilo niekoľko vatikanistov, ktorí sa čudovali, prečo sa opäť objavilo dávne obvinenie. Pripomenuli, že Vatikán už v roku 2010 odmietol, že by Ratzinger vedel o zneužívaní daného kňaza, a odkázal na vyjadrenie arcidiecézy, ktorá inú interpretáciu označila za „čistú špekuláciu“.

Niekdajší arcibiskup z Bavorska sa ako pápež činil v boji proti zneužívaniu, napríklad v rokoch 2011 – 2012 zbavil kňazstva 400 mužov obvinených zo zneužívania. Krátko pred svojím zvolením za pontifika v roku 2005 na krížovej ceste v Koloseu verejne odsúdil „toľkú špinu v cirkvi“, ktorej sa dopúšťajú kňazi. A Ratzingerove „slová sa premietli do konkrétnych činov v boji proti pedofílii kňazov“, podčiarkol vatikanista talianskeho denníka Il Fatto Quotidiano. To nám potvrdila aj bývalá riaditeľka Centra na ochranu detí a zraniteľných osôb pri Pápežskej Gregoriánskej univerzite.

Citát týždňa

Vyberáme z komuniké vatikánskej Kongregácie pre evanjelizáciu národov, ktorá si 6. januára pripomenula 400 rokov od svojho založenia. Vznikla ako Svätá kongregácia na šírenie viery (v skratke Propaganda Fide) a jej prefektom bol aj slovenský kardinál Jozef Tomko:

„Úlohou novej Kongregácie bolo starať sa o misijnú činnosť cirkvi v starom i novom svete s výsostne duchovnými cieľmi, upustiť od škodlivej misijnej praxe, ktorú dovtedy mali pod patronátom európske koloniálne mocnosti, a prekonať tendencie misijného pôsobenia jednotlivých reholí.“