Vatikánske témy roku: Pápež v Iraku a na Slovensku, reformy i maxiproces s kardinálom a inými

Vatikánsky Apoštolský palác. Foto: Bohumil Petrík

Čo boli najväčšie udalosti vo Vatikáne v uplynulom roku? Medzi vrcholové okamihy patrí historická pápežova návšteva Iraku a pre strednú Európu i cesta do Budapešti a na Slovensko. Vatikansti vyzdvihujú megaproces s kardinálom Becciuom a spol. aj polemiku o (ne)udelení prijímania pre Bidena a iných pro-choice katolíkov.

Vatikanisti koncom kalendárneho roka ako obvykle bilancujú pontifikát. Jorge Bergoglio absolvoval tri apoštolské cesty a najmä prvé dve výrazne rezonovali. Ako prvý pápež v histórii priletel do Iraku vo vážnej pandemickej situácii. Bolo to „svedectvo, že kresťanstvo na Blízkom východe má svoje miesto“ a pontifik v regióne tiež usiloval „o islamský Vestfálsky mier“, komentovali pozorovatelia.

Pre strednú Európu bola najvýznamnejšia Bergogliova septembrová zastávka v Budapešti a následná cesta na Slovensko, ktorej sme sa venovali v sérii článkov a reportáží z prvej ruky i na palube pápežského špeciálu. Išlo o „najlepšiu prezentáciu Slovenska pred svetom“, myslia si mnohí, pričom pozitívnu odozvu mala aj u zúčastnených vatikanistov. Rímsky biskup sa tiež prihovoril bratislavskej konferencii GLOBSEC.

Celosvetový rozruch vyvolala vatikánska nóta, ktorá len potvrdila učenie cirkvi v citlivej téme: zväzky osôb rovnakého pohlavia sú hriešne a nie sú v súlade s Božím plánom. Nespokojnosť vyjadrili Elton John a mnohí rakúski i nemeckí kňazi. Keďže Taliansko chcelo prijať kontroverzný zákon o homotransfóbii, Svätá stolica mu poslala diplomatickú nótu, čo vyvolalo zvučné ohlasy pre a proti. Zákon napokon neprešiel.

Najmä pre amerických žurnalistov bola kľúčová celoročná polemika o (ne)udelení sviatosti prijímania pre otvorených pro-choice katolíkov vo verejných funkciách, teda aj pre úradujúceho prezidenta Joea Bidena. Aj preto novinári zdôraznili jeho audienciu u pápeža Františka. Francúzski vatikanisti považujú za zvlášť dôležité tieto prepojené témy: správu o zneužívaní vo Francúzsku, návštevu premiéra i prezidenta Macrona u pápeža a odstúpenie parížskeho arcibiskupa „pre klebety“.

František oslávil 85 rokov a podstúpil operáciu hrubého čreva, ktorá spustila lavínu špekulácií. Ale médiá vidia katolíckeho lídra pri sile. S obnoveným zdravím i energiou tak mohol pokračovať v reformách. Viac než obvykle sa vraj preto venoval – aj pre stále prítomný COVID-19 – svojmu zdraviu a vnútornej politike Vatikánu.

Pokračujúce reformy s neistými výsledkami

Reformný pápež pokračoval vo svojej hlavnej agende. Pre nepriaznivú ekonomickú situáciu znížil platy kardinálom a spolu s vatikánskymi riadiacimi pracovníkmi dostali zákaz investovať v daňových rajoch a štátoch, kde hrozí pranie špinavých peňazí i prepojenie na terorizmus.

Popri finančnej transparentnosti prišla najväčšia úprava kánonického práva za takmer 40 rokov. Jorge Bergoglio v nej sprísnil cirkevné právo voči ekonomickej kriminalite i pedofilom. Najvyšší veľkňaz katolíckej cirkvi pritvrdil tiež slávenie latinskej omše, čo, prirodzene, vzbudilo nevôľu a smútok tradicionalistov.

Sklamaní boli aj tí, ktorí čakali dlho očakávanú apoštolskú konštitúciu, ktorá má reorganizovať Rímsku kúriu. Ako sme informovali, pozorovatelia upozornili na nedostatočnú teologickú víziu aktuálnych reforiem, ktoré reagujú skôr na svetské okolnosti, často sú len naoko a nič zásadné nezmenia. Bergogliovci, naopak, vítajú zmeny ako kroky správnym smerom, ktoré ešte len prinesú ovocie.

Na Deň Európy spustili „Európsky chodník kostolov v Ríme“, ktorý predstavuje chrámy národov EÚ. Rímsko-európska akcia „ukazuje a prehlbuje hlboké prepojenie medzi Úniou a Svätou stolicou“ pri príležitosti 50. výročia uzavretia diplomatických vzťahov medzi oboma medzinárodnými aktérmi. Európska komisia tiež s omeškaním určila osobitného vyslanca EÚ pre podporu náboženskej slobody alebo viery mimo EÚ. Je ním bývalý eurokomisár s rodným menom Christos (v gréčtine Kristus), ktorý zasadne na prázdnu stoličku po Jánovi Figeľovi.

Nemožno zabudnúť na prvé pojednávania vo vatikánskom megaprocese, kde je obžalovaný kardinál Becciu a spol. Pre jedných je to dôkaz šokujúcej korupcie v miništáte, pre iných fraška a očierňujúca kampaň voči talianskemu prelátovi.

V neposlednom rade sa začal údajne „najdôležitejší katolícky projekt od Druhého vatikánskeho koncilu“ – celocirkevná synoda (v preklade spoločné kráčanie), ktorá vyvrcholí v roku 2023 v Ríme. Nielen v tomto súvise sa do vedenia Rímskej kúrie a cirkvi dostali ďalšie ženy. Na čelo vatikánskeho úradu argentínsky pápež menoval „československého“ kardinála Michaela Czerneho.

Citát týždňa

Vyberáme názor veterána vatikanistov Johna Allena, podľa ktorého rok 2021 nebol práve ukážkový:

„Širšie obrysy pontifikátu pápeža Františka sú jasné a už nevyvolávajú rovnaký rozruch. Namiesto toho sme videli za posledných dvanásť mesiacov skôr sériu obrázkov, z ktorých každý je fascinujúci svojím vlastným spôsobom, aj keď žiadny nemusí predstavovať generačný historický zlom.“

Ďalšie články od Bohumil Petrík
Ďalšie články