Pápežov týždeň: Oslovujeme ľudí mŕtvym jazykom? Kto zaplatí náš dôchodok, keď nebude detí?

Ako už Štandard informoval, pápež František na generálnej audiencii adresoval tvrdé slovami tým, ktorí si miesto detí radšej zabezpečia psy a mačky, čo rozhnevalo nejedného aktivistu za práva zvierat. Podľa pontifika treba „podstúpiť riziko prijatia detí“ a opäť varoval pred sebectvom a „demografickou zimou“ najmä v Taliansku, lebo „ľudia nechcú mať deti alebo len jedno, nie viac“:

„Mnoho párov nemá deti, pretože ich nechcú, alebo majú len jedno, no majú dvoch psov, dve mačky. Áno, psy a mačky obsadzujú miesto detí. Áno, je to smiešne, chápem, ale je to realita. A toto zriekanie sa otcovstva a materstva nás ochudobňuje, berie nám ľudskosť. A takto civilizácia starne a odľudšťuje sa, lebo stráca bohatstvo otcovstva a materstva. A trpí vlasť, lebo nemá deti a – ako ktosi povedal s humorom: ,A kto teraz bude platiť dane na môj dôchodok, keď tu nie sú deti?´“

Jorge Bergoglio zdôraznil, že aj keď mať dieťa je vždy rizikom, väčším rizikom je nemať žiadne. Vyzval ľudí, aby sa nebáli zodpovednosti stať sa otcom a matkou, lebo „otcami sa nerodíme, otcami sa stávame“. Zároveň apeloval na zjednodušenie a využívanie adopcie.

Sú naše slová mŕtvym jazykom a sme spoločenstvo smutných kňazov a biskupov?

Katolícky líder v homílii na sviatok Zjavenia Pána (Traja králi) kritizoval „kňazský funkcionalizmus“ a to, že veriaci „sú zablokovaní, zaparkovaní v zvykovom, vonkajšom, formálnom náboženstve“. Varoval pred vyhasnutou túžbou, ktorá vedie k spoločenstvu smutných:

„Zapaľujú naše slová a naše ríty v ľudských srdciach túžbu kráčať k Bohu alebo sú mŕtvym jazykom, ktorý hovorí len o sebe a k sebe? Je smutné, keď spoločenstvo veriacich už viac netúži a unavene spravuje veci namiesto toho, aby sa nechalo ohúriť Ježišom (a) vyrušujúcou a nepohodlnou radosťou evanjelia. Je smutné, keď kňaz zatvoril dvere túžby, je smutné upadnúť do kňazského funkcionalizmu, to je veľmi smutné… Ocitáme sa v bulímii (chorobná chuť do jedla, pozn. red.) spoločenstiev, ktoré majú všetko a často už necítia nič v srdci. Uzavreté osoby, uzavreté komunity, uzavretí biskupi, uzavretí kňazi, uzavretí zasvätení. Lebo nedostatok túžby privádza k smútku, k ľahostajnosti. Smutné spoločenstvá, smutní kňazi, smutní biskupi.“

Rímsky biskup pripomenul, že „kríza viery, nášho života a našej spoločnosti tiež súvisí s vytrácaním túžby po Bohu“ a s tým, že sa uspokojíme s každodennosťou a nepýtame sa, čo chce od nás Boh. Sme totiž „presýtení mnohými vecami“ a nehľadíme ďalej, vysvetlil pápež František a veriacich vyzval, aby nasledovali príklad troch kráľov či mudrcov.

Tí sa rozhodne vydávajú na cestu a pýtajú sa, pričom sa neboja vzdorovať kráľovi Herodovi a uctia si novorodeného kráľa Ježiša. Napokon sa vracajú domov inou cestou, a teda sú otvorení novosti, vyzdvihol pápež.

Modlime sa za prenasledovaných kresťanov

Pápež František predstavil aj svoj modlitebný úmysel na január, ktorý venoval boju proti náboženskej diskriminácii:

„Modlime sa spolu, aby tí, ktorí zakúšajú diskrimináciu a náboženské prenasledovanie, mali v spoločnostiach, v ktorých žijú, práva a dôstojnosť prameniace z toho, z bratstva všetkých ľudí.“