Štatistika je nielen veda, ktorá má cenné údaje, je to tiež občas veľká komédia. Pokiaľ štatistiky nečítame správne a kontexte, ľahko si z nich môžeme vyvodiť slušné nezmysly. Napríklad keď vám poviem, že sa medziročný rast spotrebiteľských cien v Nemecku vlani zrýchlil na 3,1 percenta, asi vás to ešte veľmi nevydesí. Inflácia 3,1 percenta nevyzerá veľmi nebezpečne. Trochu väčšie grády to dostane, ak dodám, že je to najvyššia ročná inflácia v Nemecku od roku 1993.
Ale stále možno pokrčíte ramenami. Keď k tomu dodáme, že priemerná ročná inflácia v Nemecku – teda inflácia spriemerovaná za všetky mesiace jedného roka (je to niečo iné ako medziročná inflácia za jeden konkrétny mesiac) sa na konci roku 2021 už dostala k 6 percentám, zrejme vás to už znepokojí viac. A keď k tomu doplním, že takzvaný cenový index výrobcov (PPI) za celú eurozónu v novembri 2021 podľa nových údajov medziročne vzrástol o 23,7 percenta, s mierou znepokojenia už budeme niekde inde.
Potom ešte pridám informáciu, že svetové ceny potravín sa v minulom roku zvýšili o 28,1 percenta, čo je najvyššia hodnota za ostatných desať rokov. Prudký nárast pritom vykázali všetky kategórie potravín, k čomu prispela neúroda a vysoký dopyt po nich. A potom tomu ešte nasadím korunu konštatovaním, že cenový index výrobcov vždy časovo predbieha index spotrebiteľských cien. Takže, ak dnes cenový index výrobcov rastie, znamená to, že so spotrebiteľskou infláciou ešte zďaleka nie sme na vrchole. Bude sa ďalej zrýchľovať.
Takouto „správnou“ voľbou oznamovaných štatistík je možné pekne vrtieť verejnou mienkou a verejnou mierou nervozity z inflácie. Pritom žiadne z uvedených čísel nebolo nepravdivé.
Spomínaný príklad, ako rôzne sa dajú vnímať a vykladať štatistiky, nám všeličo objasní. Pri čítaní rôznych finančných správ a komentárov je potrebné zachovať si značnú dávku obozretnosti. Aj keď nemusia byť nutne nepravdivé, môžu byť jednoducho vytrhnuté z kontextu.