Ale stále možno pokrčíte ramenami. Keď k tomu dodáme, že priemerná ročná inflácia v Nemecku – teda inflácia spriemerovaná za všetky mesiace jedného roka (je to niečo iné ako medziročná inflácia za jeden konkrétny mesiac) sa na konci roku 2021 už dostala k 6 percentám, zrejme vás to už znepokojí viac. A keď k tomu doplním, že takzvaný cenový index výrobcov (PPI) za celú eurozónu v novembri 2021 podľa nových údajov medziročne vzrástol o 23,7 percenta, s mierou znepokojenia už budeme niekde inde.
Potom ešte pridám informáciu, že svetové ceny potravín sa v minulom roku zvýšili o 28,1 percenta, čo je najvyššia hodnota za ostatných desať rokov. Prudký nárast pritom vykázali všetky kategórie potravín, k čomu prispela neúroda a vysoký dopyt po nich. A potom tomu ešte nasadím korunu konštatovaním, že cenový index výrobcov vždy časovo predbieha index spotrebiteľských cien. Takže, ak dnes cenový index výrobcov rastie, znamená to, že so spotrebiteľskou infláciou ešte zďaleka nie sme na vrchole. Bude sa ďalej zrýchľovať.
Takouto „správnou“ voľbou oznamovaných štatistík je možné pekne vrtieť verejnou mienkou a verejnou mierou nervozity z inflácie. Pritom žiadne z uvedených čísel nebolo nepravdivé.
Spomínaný príklad, ako rôzne sa dajú vnímať a vykladať štatistiky, nám všeličo objasní. Pri čítaní rôznych finančných správ a komentárov je potrebné zachovať si značnú dávku obozretnosti. Aj keď nemusia byť nutne nepravdivé, môžu byť jednoducho vytrhnuté z kontextu.
Jednou z takých správ je aj tá, ktorá pred pár dňami frekventovane cituje globálnu banku Goldman Sachs. Jej ekonomickí stratégovia vydali analýzu, podľa ktorej sú európske akcie dobrým útočiskom pred celosvetovým akciovým poklesom. A ten je zase odpoveďou na očakávané vyššie úrokové sadzby najmä v Spojených štátoch.
Minulý týždeň totiž americká centrálna banka Fed naznačila, že zvýšenie jej signálnych úrokových sadzieb môže byť v ďalších mesiacoch oveľa agresívnejšie než mnohí očakávali. A vysoké úrokové sadzby akciám nesvedčia. Akciové firmy sa totiž nemôžu lacno úverovať a udržiavať umelo pri živote. Navyše tiež zdražujú úvery, za ktoré mnohí špekulanti nakupujú akcie. Ihneď po tomto „náznaku“ sa naštartoval celosvetový akciový pokles. V Európe však zasa nedosiahol až také grády.
Z tejto hojne citovanej správy by sa mohlo zdať, že európske akcie sú zdravšie a lepšie si podržia svoju hodnotu. Ale chyba lávky. Opäť ide len o skreslený uhol pohľadu. V skutočnosti to hovorí len toľko, že zatiaľ čo Amerika sa už vracia k trochu „zdravším“ a „normálnejším“ úrokovým sadzbám, Európa ešte stále ide na krízový vývoj. Amerika už odkladá kyslíkovú masku, Európa stále funguje na mimotelovom obehu. Pointou tejto správy v podstate je, že európske akcie sú ešte v oveľa zúfalejšej kondícii ako tie americké.
Čo z toho vyplýva? Ak sa niekto bojí inflácie, o ktorej vieme, že ešte stále porastie, v cenných papieroch zrejme spásu nenájde.
Text, ktorý je redakčne krátený, pôvodne vyšiel na portáli Echo 24. Vychádza so súhlasom redakcie.