Le Mont Saint-Michel: Tajomný skvost kresťanskej civilizácie

Le Mont Saint-Michel odhaľuje, aký hlboký význam mali kedysi pre ľudí ich sny. Ako ich ovplyvnila viera v existenciu anjelských bytostí. A v neposlednom rade symbolizuje ľudskú túžbu po spáse a po víťazstve nad zlom.

MSM_05 Foto: Milan T. Hrabovský

„A ja som prekvapený, akoby som objavil príbytok Boha, blúdil týmito sálami podopretými stĺpmi, týmito chodbami preniknutými svetlom, s úžasom som dvíhal oči na zvonice, na neuveriteľnú spleť vežičiek, chŕličov, štíhlych a pôvabných ornamentov, ohňostroj kameňa, čipku žuly, majstrovské dielo kolosálnej a jemnej architektúry.“

Tieto riadky napísal v roku 1882 Guy de Maupassant. A kto niekedy navštívil Le Mont Saint-Michel vie, že doslova platia aj dnes.

Le Mont Saint-Michel sme navštívil v neskorý marec roku 2016, ktorý je v Normandii ešte plný chladu. S manželkou sme si na Hore sv. Michaela rezervovali pobyt na dve noci. Chceli sme toto miesto zažiť aj bez náporu turistov.

Už pohľad z diaľky, keď sa na obzore objaví magická silueta takmer sto metrov vysokej stavby uprostred pohyblivých pieskov na pobreží Normandie, je ohromujúci. Niet divu, že si režisér Peter Jackson zvolil Horu za predlohu pre vytvorenie hlavného mesta Gondoru Minas Tirith. 

Medzi morom a oblohou

O samotnej Hore s pôvodným názvom Mont Tombe, Hrobová hora, sa predpokladá, že na nej v dávnych časoch stála keltská svätyňa. Dnes má Le Mont Saint-Michel viac než tisíctristo rokov starú históriu a jeden z dôvodov, prečo Hora dlhé stáročia fascinuje svojich návštevníkov, je ten, že ide o ostrov umiestený v zálive. Párkrát za rok zaplaví Horu mohutný príliv. Rozdiel medzi prílivom a odlivom, ktorý pri vrcholiacom prílive tvorí až pätnásť metrov, je tretí najväčší na svete. A Hora zostane stáť obklopená vodami akoby sa na nich vznášala.  

Postavenie Le Mont Saint-Michel ovplyvnila jedinečná súhra teológie, filozofie, mystiky, politiky a ekonómie. Dnešný turista môže dostať závrat, ak sa zadíva dole zo západnej terasy na balvany bičované vlnami, môže pozorovať širokú oblohu nad Bretónskom či pocítiť bázeň pri pohľade na vysokú sochu archanjela strácajúcu sa v oblakoch. Ale aby naozaj spoznal, aký význam mal Le Mont Saint-Michel pre svojich staviteľov a milióny pútnikov dávnych dôb, mal by porozumieť dôležitosti kresťanských symbolov.

Le Mont Saint-Michel odhaľuje, aký hlboký význam mali kedysi pre ľudí ich sny. Ako ich ovplyvnila viera v existenciu anjelských bytostí. A v neposlednom rade symbolizuje ľudskú túžbu po spáse a po víťazstve nad zlom. Bez týchto mocných symbolov by Le Mont Saint-Michel nebol nikdy postavený. Le Mont Saint-Michel je totiž architektúra vložená do služieb spirituality.

In diebus nostris

Padá súmrak a chladné tiene v úzkych kamenných uličkách malého mesta vôkol opátstva nahradili davy ľudí. Už nepočuť stovky rôznych jazykov. Nemusíte sa predierať davom. Starobylá Hora sa ponorila do ticha. Nad priečelím obchodníkov so suvenírmi a reštauráciami sa zapaľujú staré lampy. Tmavnúcim povetrím sa nesie iba hučanie mora, fučanie studeného vetru a škrekot čajok. Už viac ako tisícročie sa medzi týmito drsnými múrmi vznášajú modlitby. Takáto nesmierna koncentrácia modlitieb vždy zmení dané miesto.

Je to priam hmatateľné. Niečo z tých vdychov a prosieb ako neviditeľný mach pokrýva každú skalu a každé drevo tejto Hory.

Hrozivý živel a archanjel

V čase nášho príchodu nebol Le Mont Saint-Michel obklopený vodou. Dnes sa dá na Horu dostať po Pont Passerelle, ale v dávnych dobách, keď žiadny most neexistoval, znamenali prílivy, pohyblivý piesok a husté hmly hlavné nebezpečenstvo pre dávnych pútnikov.  

Apoštol Ján vo svojej Apokalypse opisuje majestátnu víziu „nového neba a novej zeme“, v ktorej, čo je zaujímavé, už viac nebude more. V Apokalypse vystupuje z mora šelma, ktorá prichádza na pomoc Satanovi. More alebo akákoľvek veľká masa vodstva predstavovala v kresťanskej symbolike beztvarosť a chaos. More bol hrozivý živel. V jeho temných hĺbkach prebývali démonické sily. Súčasné chápanie mora alebo oceánu ako symbolov tajomstva, nekonečna, pokoja, meditácie či dokonca nádeje je tak na hony vzdialené pôvodnej kresťanskej predstave. Tento rozdiel je dobré mať na pamäti, pretože predstavuje jeden z interpretačných kľúčov pre pochopenie pretrvávajúceho mystéria Le Mont Saint-Michel.     

Kult archanjela Michaela prichádza do Európy z Východu. V 4. storočí sa kult objavuje v Egypte a následne preniká do Byzancie. Najstaršia svätyňa archanjela Michaela v západnej Európe je z 5. storočia a nachádza sa na hore Gargano v Taliansku. Práve podľa vzoru tejto svätyne postavil na Hore v 8. storočí biskup Aubert prvú kaplnku zasvätenú archanjelovi. Z Gargana prináša Aubert aj relikvie archanjela, kus jeho plášťa a stopu v kameni, ktoré navždy zmiznú počas francúzskej revolúcie.   

Biskup Aubert

Podľa legendy z 8. storočia sa archanjel Michael trikrát zjavil v sne biskupovi Aubertovi z neďalekej obce Avranches a prikázal mu, aby mu na izolovanej skale postavil svätyňu. Skala bola natoľko neprístupná, že biskup príkaz archanjela odignoroval. Pochybovačného Auberta archanjel presvedčil tak, že mu prstom urobil dieru do lebky.

V 10. storočí prichádzajú na Horu benediktíni, ktorí prevzali hospodárstvo na normandskej aj bretónskej strane pobrežia. Pod ich vplyvom zažil Le Mont Saint-Michel svoj najväčší rozmach. Hora sa stáva nielen známym pútnickým miestom, ale aj intelektuálnym centrom vďaka knižnici s cennými rukopismi.

V 11. storočí nachádzajú mnísi pri rekonštrukčných prácach lebku s dierou. Táto vzácna relikvia, ktorú počas Revolúcie uchránili pred zničením, patrí podľa výskumu z roku 2009 človeku z 8. storočia, ktorého lebku preformovala nezhubná epidermoidná cysta. Dnes je lebka vystavená v bazilike Saint-Gervais v Avranches. Le Mont Saint-Michel tak získal vzácnu relikviu, ktorá výrazne zvýšila príťažlivosť Hory. Hora sa mení na slávne pútnické miesto, pretože pútnici uverili, že na Hore môžu zažiť priam fyzické stretnutie s archanjelom.

Nova sint omnia

Pozerám cez sklo na vystavenú maketu prvej svätyne. Premýšľam nad biskupom Aubertom. V Aubertovej hlave sa asi skrývala choroba, ktorá mu nakoniec prederavila lebku. Možno to bol dôvod jeho zvláštnych snov. Počas 5. až 9. storočia sa Európou rýchlo šíri kult archanjela Michaela. Aubert tak sníval najmocnejší „archetyp“ jeho ducha času. I keď z nášho pohľadu mohlo ísť o „halucinácie“ spôsobené chorobou, Aubert svojmu snu naozaj veril. A jeho nasledovníci uverili Aubertovi. „Sekulárny“ výklad je vlastne zbytočný: nezáleží na tom, či sa Aubertovi archanjel „iba sníval“. Ak „iracionálna“ viera v sny motivuje k úžasnému činu postavenia veľkolepej stavby na takmer neprístupnej skale, potom je takáto „halucinácia“ prínosnejšia než racionálne pochybovanie, ktoré nepovedie k žiadnemu činu.

Opátstvo na skale

V 11. storočí benediktíni prijali neuveriteľný plán: vztýčiť na vrchole Hory kostol dlhý osemdesiat metrov. Keďže priestor na vrchole ostrova bol obzvlášť úzky, bolo najprv potrebné na vrchole skaly vystavať rovnú plošinu. Geniálni stavitelia preto po okrajoch skaly vztýčili mohutné krypty, čím vznikla robustná základňa v tvare latinského kríža. Stavba tohto kolosálneho a majstrovského diela trvala viac než šesťdesiat rokov.

Da pacem, Domine

Kráčam neveľkou cestičkou a vedľa mňa sa týči masívna, takmer štyridsať metrov vysoká kamenná stena, ktorá je podopretá piliermi. Dotýkam sa jej vlhkých kameňov a kladiem dlane na tento stroj času. Je to jedna zo stien, ktorá tvorí budovu nazvanú Zázrak.

Nedokážem pochopiť, ako dokázali v 13. storočí postaviť na neforemnej skale dve trojposchodové budovy, ktoré podopiera šestnásť pilierov.

La Merveille

Príval pútnikov podnietil benediktínov, aby v 13. storočí prijali šokujúce rozhodnutie: postaviť vôkol kostola kláštor. Vďaka štedrému daru od kráľa Filipa Augusta – prejav jeho vďačnosti archanjelovi po dobytí Normandie – za necelých sedemnásť rokov pristavali benediktíni komplex dvoch trojposchodových budov (zložených z kaplnky, hosťovskej izby, pivnice, rytierskej izby, kláštora a refektáru pre 60 mníchov). Monumentálna a extrémne drahá stavba natoľko udivovala svojou veľkoleposťou, že dostala meno La Merveille. Zázrak. Na malom kúsku skaly vyrástol architektonický div: stredoveká obdoba mrakodrapu.

Pútnici, ktorí prichádzali k Hore z ďaleka, niektorí možno prvýkrát videli more, museli zažiť skutočný zázrak. Prichádzajú k Hore uväznenej v mori. Na vrchole skaly vidia stáť kostol a mohutné opátstvo. A náhle prichádza výjav ako z Biblie: more ustúpi pútnikom a oni môžu vkročiť na pôdu archanjela Michaela. Priamo na vlastné oči tak vidia ako archanjel poráža temný vodný živel. 

Storočná vojna

V 13. storočí sa vôkol Le Mont Saint-Michel stavajú prvé hradby. Počas storočnej vojny sa hradby rozšíria až k úpätiu mora, čím sa z Hora stáva pevnosťou a opátstvo zároveň. Práve storočná vojna premenila Horu na slávny francúzsky symbol odboja. Angličania obliehajú horu takmer desať rokov, ale nikdy ju nedobijú. Hora zostala poslednou opevnenou baštou Francúzov v Normandii.

Malá posádka sa dokázala ubrániť veľkej presile aj z dôvodu, že rýchly príliv neumožňoval dlhodobé a systematické využitie delostrelectva.

Úpadok a Francúzska revolúcia

Na prelome 15. a 16. storočia zasiahla Európu vlna kríz: hrozba osmanskej invázie, epidémia čierneho moru a veľká schizma v katolíckej cirkvi. V predvečer náboženských vojen na konci 16. storočia navštevujú Horu kráľ Karol IX. a jeho brat, neskorší Henrich III. Boli to poslední francúzski králi konajúci púť k archanjelovi. Kráľ Ľudovít XIII. mení dávnu tradíciu zasväcovania kráľov archanjelovi Michaelovi a Francúzsko zasvätil Panne Márii.

Počas náboženských vojen využíva Katolícka liga Horu ako pevnosť, zastavuje sa prúd pútnikov, opátstvo začína upadať a nedostávajú sa mu prostriedky na údržbu. Úpadok a strata vplyvu tak nahlodala Horu ešte pred začiatkom Francúzskej revolúcie.

A práve počas Francúzskej revolúcie zažíva Hora svoje najtemnejšie časy. V roku 1790 z Hory vyhnali mníchov. Hora mení názov na Le Mont Libre a stáva sa jednou z najhorších štátnych väzníc. Francúzskou verziou Alcatrazu. Hora sa ale využívala ako väzenie aj po Revolúcii. Kým Napoleon III. v roku 1863 väznicu nezrušil, prešlo jej bránami takmer 14-tisíc väzňov. Táto zmena na väznicu ale paradoxne Le Mont Saint-Michel zachránila. Inak by skončil ako nevyužívaná stavba a zmenil by sa na zrúcaninu.

Kultúrne dedičstvo

V roku 1836 navštevuje chátrajúce opátstvo, no ešte stále väzenie, Victor Hugo, ktorý oživil záujem o Horu upozornením, že Le Mont Saint-Michel je pre Francúzsko tým, čím sú pre Egypt pyramídy. Hugo a iní významní intelektuáli a spisovatelia ponúkli sekulárny výklad významu Hory.

Hora musí byť zrekonštruovaná nie pre jej náboženský, ale pre jej kultúrny význam (patrimoine) pre francúzsky národ. Svätá Hora sa mení na národnú Horu.

V kontexte vznikajúcej kapitalistickej ekonomiky sa Hora znovu stáva príťažlivou destináciou novej „verzie pútnikov“: turistov. Opátstvo podstupuje rozsiahle rekonštrukčné práce. Stavia sa tridsať metrov vysoká novogotická veža. Na jej vrchol je umiestnená trojmetrová pozlátená socha archanjela, ktorého krídla a meč slúžia ako hromozvod. Tretia republika, v záujme posilniť turizmus, vybudovala smerom k Hore prístupový násyp, po ktorom od roku 1879 začína premávať vlak. Od roku 1910 už Horu navštevuje viac ako 80-tisíc turistov ročne.

„Titanský boj“

A práve tento násyp z 19. storočia spôsobil zatiaľ najdramatickejšie ohrozenie Hory. Násyp bránil, aby odliv odnášal z okolia Hory nánosy piesku a sedimentáciu, a preto hrozilo, že okolo roku 2040 by Hora navždy stratila svoju podobu ostrova a stala by sa súčasťou pevniny. Počas rokov 1995 – 2005 sa začal pripravovať jeden z najväčších záchranných projektov v dejinách Hory nazvaný „titanským bojom“ proti sedimentácii. V roku 2006 sa spustili záchranné práce. Starý násyp bol zbúraný a v roku 2009 sa uviedla do prevádzky priehrada na rieke Couesnon, ktorej osem ventilov využíva príliv a odliv a vracia usadeniny späť do mora. V roku 2015 sa začal využívať nový most, umožňujúci voľné prúdenie vodných tokov. Tento dlhoročný a veľkolepý projekt, fantastický príklad ľudskej vynaliezavosti, stál takmer dvesto miliónov eur. Dňa 21. marca 2015, počas takzvaného super-prílivu, Le Mont Saint-Michel opäť úplne obklopilo more. Hora znovu získala svoju magickú príťažlivosť a táto udalosť mala veľký mediálny ohlas. Došlo aj k spirituálnemu oživeniu významu Hory, pretože od roku 2001 sídlia na Hore rehoľníčky a rehoľníci z Mníšskeho bratstva v Jeruzaleme.   

 Sicut erat in principio

Čas ľudského života sa nedá porovnať s časom katedrál. Mnohí stavitelia Le Mont Saint-Michel sa nedožili dokončenia opátstva. Ich motiváciou však nebolo vidieť hotovú stavbu. Ich motiváciou bola spása duše a nádej na večný život, ktorá vytvorila vedomie kontinuity, presahujúcej pozemský čas. Vďaka tomuto presvedčeniu, že pozemský život nie je skutočným koncom, už neupadá človek do netrpezlivosti a túžby vidieť počas svojho života zavŕšenie stavby, na ktorej pracuje. Stačí mu vedomie, že je súčasťou niečoho, čo ho presahuje.

Le Mont Saint-Michel je symbolom veľkej epochy kresťanskej civilizácie, ktorá dokázala nemožné: vybudovať na neprístupnej skale architektonický skvost. A hoci bol Le Mont Saint-Michel vybudovaný v kontexte dnes už takmer zabudnutej kresťanskej symboliky, môže inšpirovať aj dnes. Rovnako aj dnes potrebujeme nejakú skalu, odolávajúcu aktuálnej „záplave“ informačným chaosom, v ktorého hlbinách môžu prebývať rôzne „šelmy“.

Stojac opretý o studené kamene obrannej veže, kým sa oceľovo modrá obloha stráca na horizonte v sivých pieskoch, premýšľam, že Le Mont Saint-Michel k nám cez stáročia prináša zvláštne poznanie: tak ako kedysi pre Auberta, tak aj dnes pre nás je posolstvom archanjela Michaela, že za nový stabilný bod, za novú Horu je možné vybrať iba takú skalu, na ktorej sa zdá nemožné stavať. Jediný spôsob, ako dnes vybudovať novú „Horu“ odvolávajúcu chaosu, je vybrať si takú „skalu“, na ktorej sa spočiatku zdá nemožné čokoľvek postaviť. Len nemožné je prísľubom nových možností.


Vyplácanie penzií, ktoré boli známe aj ako vianočný bonus, sa začne 2. decembra. Prvýkrát pôjde o podstatne vyššiu sumu, než na akú boli poberatelia zvyknutí.
Prejsť na článok
Na Mestskú políciu v Komárne sa valí škandál, ktorý odštartovali slová jej bývalého člena pred mestskými poslancami. Ten hovorí o rodinkárstve, netransparentnom odmeňovaní a navyše aj o sexuálnom obťažovaní. Podľa slov primátora sa však v…
Prejsť na článok
Niektorí hendikepovaní sa mi ozvú priamo s myšlienkou, že už nevládzu a chcú si vziať život, opisuje psychologička Erika Mezzeyová. Volať vtedy políciu nemá zmysel, oveľa dôležitejšia je komunikácia s daným človekom a úprimný záujem…
Prejsť na článok