Johnsonova vláda sa rozhodla covid prepiť. Premiéra to môže stáť miesto

Premiér Boris Johnson dúfal, že cez vianočné sviatky a nadväzujúce novoročné oslavy škandál utíchne. Namiesto toho vzplanul silnejšie ako predtým. Objavila sa totiž ďalšia oslava porušujúca vtedajšie pravidlá. Johnson sa na nej preukázateľne osobne, na rozdiel od tých predošlých, zúčastnil. Stávky na jeho skorý pád sa len znásobili. Médiá otvorene píšu, že nie je otázkou či, ale kedy.

V máji 2020 kancelária premiéra pozvala zhruba sto ľudí na „sociálne dištancované pitie v záhrade čísla desať“. V pozvánke bola aj výzva „prineste si vlastný chľast“. Na mieste sa podávali k párkom v rožku a čipsy. Prišlo 30 až 40 ľudí, na 25 minút sa zastavil aj premiér Johnson so svojou ženou.

V tom čase bola Británia v tom najtvrdšom lockdowne. Ľudia, pokiaľ to okolnosti dovoľovali, mali pracovať z domu. Dovolené bolo stýkať sa iba s členmi svojej domácnosti. Ľudia žijúci sami sa mohli stretnúť nanajvýš s jedným ďalším človekom a za predpokladu, že to bolo vonku a udržovali minimálny rozostup dva metre. Masívne obmedzené či zrušené boli svadby aj pohreby.

Johnsonovi odporcovia mu pripomínajú, čo obyčajní ľudia museli obetovať, zatiaľ čo v jeho sídle bola oslava. Poslanec za stranu DUP Jim Shannon sa počas parlamentnej rozpravy rozplakal, keď spomínal na svoju svokru, ktorá zhruba v rovnakom čase zomrela úplne sama, pretože ju kvôli pravidlám nesmel nikto navštíviť. V ten istý deň bol pohreb Ann Mitchellovej, kryptoanalytičky z Bletchley Parku, kde spojenci prelomili Enigmu, smelo sa na ňom zúčastniť maximálne päť ľudí. Líder opozičných labouristov Keir Starmer pripomenul príbeh dievčaťa Hannah, ktorého otec v čase párty zomrel.

Vládni konzervatívci dúfali, že Johnson rozptýli pochybnosti počas tradičných stredajších interpelácií. Nestalo sa tak. Johnson sa za svoje správanie ospravedlnil, verejnosť však cíti, že nedostatočne. Podľa vlastných slov sa domnieval, že „ide o pracovnú akciu“. Opozičné lavice ho vysmiali. Horšie je, že vládni poslanci, ktorých úlohou je počas interpelácií premiéra krikom povzbudzovať, boli nezvyčajne tichší.

Dá sa namietať, že stretnutie v záhrade čísla desať nebolo epidemiologicky nebezpečné. Zúčastnili sa na ňom ľudia, ktorí spolu pracujú v kanceláriách, takže šanca, že by sa nakazili aj tak, je celkom vysoká. Navyše je dokázané, že šanca prenosu vírusu vonku je minimálna. Covidová vlna bola v tom čase v Londýne na ústupe, Johnson bol čerstvo po prekonaní choroby, takže zrejme imúnny. Celé to podčiarkuje absurditu plošných opatrení. Ľudia sú prirodzene naštvaní, že vláda im nedovolila, aby si sami vyhodnotili riziko, ale domnievala sa, že pre ňu rovnaké pravidlá neplatia.

Od Johnsona sa začali odkláňať prví vysoko postavení straníci. Verejne ho na rezignáciu vyzval Douglas Ross, šéf škótskej odnože strany. Minister financií a možný Johnsonov nástupca Rishi Sunak vyzval počkať na závery Grayovej. To je výhovorka aj ďalších konzervatívnych politikov. Celkom ďaleko od bezvýhradnej podpory, v akú Johnson dúfal.

Johnsonovi sa situácia úplne vymkla z rúk. Jeho osud závisí od rozhodnutia jedinej úradníčky. Na niečo také nie je zvyknutý, všetky doterajšie škandály mu prešli.

Pokiaľ Johnson naozaj skončí, nebude to priamo pre jeho kauzy či chaotický štýl vládnutia. Škandály vždy priťahoval ako magnet, jeho manažérsky štýl nikdy nebol úplne ortodoxný. Mal však dar, ktorý tieto výhrady anuloval – vyhrávať voľby. Ako konzervatívec sa dvakrát stal starostom ľavicového Londýna, úspešne zvládol referendum o brexite a drvivo vyhral parlamentné voľby v roku 2019. Voliči oceňovali, že nezbednícky Johnson nie je ako ostatní politici. Je nesporne zábavný. Jeho kúzlo však už omrzelo a vyprchalo.

Voliči chcú niekoho, kto berie vládnutie vážne. „Partygate“, ako sa škandálu hovorí, by bola konzervatívnym poslancom jedno, keby Johnson zostával populárny. Všetko ale nasvedčuje tomu, že sa stal skôr príťažou. Napríklad v poslednom prieskume spoločnosti YouGov boli labouristi desať percentuálnych bodov pred konzervatívcami. Podľa prieskumu rovnakej spoločnosti sa 56 percent Britov domnieva, že Johnson by mal rezignovať. V spoločnosti Savanta ComRes je to dokonca 66 percent. Ak strana vymení premiéra teraz, má dobrú šancu revitalizovať sa pred ďalšími voľbami. Tie budú zhruba za viac ako dva roky.

Johnson nie je úplne zlým premiérom napriek všetkému chaosu, ktorý ho sprevádza. V podstate celé jeho funkčné obdobie je v tieni covidu. Avšak britské vakcinačné úsilie sa ukázalo ako jedno z najlepších na svete. Potom Johnson nepodľahol panike, keď znovu začali rásť čísla, odmietal ďalšie drastické opatrenia. Pred koronavírusom zase dokázal ukončiť brexitovú agóniu a konečne právne vyviesť Britániu z EÚ.

Zlepšujúca sa covidová situácia mu možno paradoxne uškodila. Mnoho konzervatívcov cítilo, že by bolo nelojálne opustiť premiéra v čase krízy, teraz už takéto škrupule nemajú.

Johnsona môže zachrániť Sue Grayová, pokiaľ by vyhlásila, že najrôznejšie vládne lockdownové večierky boli v poriadku. To sa ale nejaví ako príliš pravdepodobné. Pre Johnsona hrá aj fakt, že ani Sunak, ani ministerka zahraničia Liz Trussová, dve najskloňovanejšie mená ohľadom možného nástupníctva, nevzbudzujú divoké nadšenie. Pokiaľ nenastane vnútrostranícky puč, bude to len preto, že toryovci sa nedokážu zhodnúť na novom lídrovi. Ďalší veľký test Johnsona bude v máji, keď Britániu čakajú komunálne voľby. Víťazstvo by umlčalo jeho kritikov. Na to si však dnes nikto nestaví.

Text vyšiel na portáli Echo. Vychádza so súhlasom redakcie.