Roboty vraj nahradia ľudí. Áno aj nie

„Korporátčici“, štátni zamestnanci alebo súkromní podnikatelia – pre všetkých ľudí je na modernom trhu práce dnes spoločné, že sa boja robotov. A odborové zväzy strach čulo povzbudzujú. Všetci chápu, že ich počítače a roboty v mnohých ohľadoch predbehnú. Už to nie je len o jednoduchých úkonoch. Umelá inteligencia ide rýchlo vpred. Oblastí, kde je počítač lepší ako človek, rýchlo pribúda.

Niektorí ľudia si myslia, že to je úžasné. Zdaníme roboty, oni budú pracovať namiesto nás, a my ľudia nebudeme robiť nič. Budeme dostávať peniaze iba za našu existenciu na svete. Teoretici komunizmu takmer chrochtajú blahom, že dokonalý svet sa blíži: podľa nich budú mať všetci všetko a bez práce. Stačí vraj schváliť univerzálny garantovaný príjem. Pokojne tomu môžeme hovoriť dôchodok, pretože takýto príjem vyplácaný od dosiahnutia plnoletosti vyrieši aj dôchodkovú reformu.

Horšie je, že to bude úplne inak. I keď – horšie? Teda, ja neviem ako vás, ale mňa predstava pomaly degenerujúcej myši zatvorenej do zlatej klietky fakt úprimne desí. A taký dôchodok od osemnásteho roku ničím iným než zlatou myšou klietkou nie je. Tak teda skôr – našťastie to bude inak.

Svetová banka odhaduje, že z detí, ktoré dnes chodia na základnú školu, bude 65 percent vykonávať profesiu, ktorá dnes ešte neexistuje. Veľa profesií síce zanikne, ale mnoho iných vznikne. Tak to predsa vždy bolo. Priadka i tkáč zanikli, namiesto nich máme správcu siete a web dizajnérov.

Jediné, čo s tým môžeme robiť, je mentálne sa pripravovať na to, že sa budeme musieť celý život učiť. Prispôsobovať sa. Byť pružní a otvorení zmenám. Nevzdorovať im. Musíme sa naučiť žiť v permanentnej zmene. Zmeny sa nesmieme báť, nesmie nás stresovať, musíme byť na ňu pripravení. Musíme sa tiež učiť viac racionálne riskovať a chytať sa nových šancí.

A tak bude pre budúcich zamestnancov i podnikateľov kľúčová digitálna gramotnosť. Teda presne tie veci, ktoré sa dnes v českých školách takmer neučia. Dnes a denne ma do úžasu privádzajú školské učebnice našich detí, ktoré od nich chcú, aby sa v digitálnom veku memorovali naspamäť ľavé prítoky Vltavy, ale ako si nájsť túto informáciu na internete, to už im nikto v škole nepovie.

Je úplne pochopiteľné, že sa ľudia boja a budú báť robotov rovnako, ako sa kedysi báli strojov. Všetci z učebníc vedia, že niečo podobné sa dialo napríklad v prvej polovici 19. storočia v súvislosti s hnutím ludditov. Ľudia boli nahradzovaní strojmi, ktoré následne manifestačne rozbíjali. Napríklad v marci 1811 v Nottinghame robotníci zničili šesťdesiat pletacích strojov.

Nič pochopiteľne nezmenili. Stroje ich aj tak prevalcovali. Vyrábali lacnejšie a rýchlejšie. Navyše z dnešného pohľadu nezakladali odborové zväzy, neodvrávali a pracovali sedem dní v týždni bez nároku na platenú dovolenku a nemocenskú.

Ako to vlastne vtedy Briti riešili? Vláda na ludditov pozerala ako na kriminálnikov a podľa toho s nimi tiež zaobchádzala. Revolty boli násilne potláčané a ludditi boli súdení a väznení. Ostatne Austrália potrebovala nových osadníkov a pokrok nezastavíš.

Dnes by sme to riešili rekvalifikačnými kurzami a dotáciami. Téma by bola obohrávaná vo voľbách. A z prepustených robotníkov by namiesto kriminálnikov boli obete nedostatočnej sociálnej politiky. Veľa teoretikov je presvedčených, že budúcnosť sú peniaze bez práce.

Ja si ale myslím, že budúcnosť je úplne iná. Všetky podniky pôjdu z času na čas v rovnakom kolobehu. Vždy sa to skončí tým, že manažment príde s niektorým z nasledujúcich riešení alebo s ich kombináciou:

Outsourcuje časť svojich činností. Alebo presunie výrobu na východ. Alebo nahradí človeka technológiou. Alebo zamestná úplne nové profesie, ktoré sme doteraz nepoznali.

Masovejšie nahrádzanie ľudí technológiou je len otázkou vyšších miezd: Čím vyššie mzdy, tým ľahšie sú ľudia nahraditeľní, pretože sa ich nahrádzanie zamestnávateľovi oplatí. Technológia ide vpred tak rýchlo, že je možné nahradiť nespočetné množstvo profesií a nejde pritom o žiadnu primitívnu prácu. Napríklad taká banka takmer nepotrebuje ľudí. Algoritmus ich z veľkej časti nahradí.

Sú však aj odbory, kde ľudí doteraz nahradiť nielenže nemožno, ale ešte ani dlho nepôjde, pokiaľ vôbec niekedy. Ide o profesie, pri ktorých chcú ľudia komunikovať s ľuďmi. Ľudia stále vyžadujú ľudí, pretože si s počítačom namiesto kaderníčky o počasí nepoklábosia. Niežeby to umelá inteligencia nevedela, ale rozprávajte umelej inteligencii klebety o tom, ako ste nachytali ráno Vencu pri vynášaní odpadkov do smetného koša a aký bol pri tom nemožný, takže nechápete, čo na ňom tá Máňa vidí. Zatiaľ skrátka stroje ešte nevedia pretvárku a politiku.

Zmeny na trhu práce teda už bežia, ale až teraz naberú tie správne obrátky. Rýchly internet je zatiaľ doménou iba najbohatších krajín sveta. Dnes ho má len 1,1 miliardy ľudí, zatiaľ čo „nejaký“ prístup k internetu má 3,2 miliardy ľudí. Dnes ako ľudstvo v priemere rozošleme 207 miliárd emailov denne a podáme 4,2 miliardy otázok na Google. A to sa ešte veľmi zmení. Rok 2022 bude rokom, keď digitalizácia znova prudko pokročí vpred.

Text vyšiel na portáli Echo. Vychádza so súhlasom redakcie.