Preskočiť na obsah

Dobrovoľník z covidového oddelenia: Krik malej skupiny ľudí často zasahuje celú spoločnosť

V posledných mesiacoch sme mohli sledovať vysoké pracovné vyťaženie i následnú vyčerpanosť slovenských zdravotníkov. Niektorí ľudia sa však rozhodli, že nestačí nad situáciou len krútiť hlavou. Adam Lukáč strávil na covidovom oddelení jednej z bratislavských nemocníc niekoľko týždňov ako dobrovoľník. Pre Štandard porozprával, ako tento čas zmenil jeho nazeranie na súčasnú dobu.

Adam Lukáč. Foto:  Martin Ondruš photography

Adam Lukáč. Foto: Martin Ondruš photography

Publikované: 

Čo vás viedlo k tomu, že ste sa prihlásili ako dobrovoľník na covidové oddelenie?

Už dlhšiu dobu som uvažoval o tom, akým spôsobom by som mohol pomôcť, pretože veľa správ o našich zdravotníkoch hovorilo o ich vyčerpanosti. Nemal som však príležitosť a až neskôr som sa cez priateľov dozvedel o platforme Pomôžem zdravotníkom. K dobrovoľníctvu v nemocnici som sa dostal práve cez ňu. Uvedomoval som si, že sa okolo nás deje niečo, čo nie je normálne ani bežné, a že zdravotníci sú tí, ktorí to dostávajú „vyžrať“. Nemôžu za túto situáciu, no zároveň sú tí, na ktorých to najviac dopadá. Mal som jednoducho túžbu pomôcť, možno by som to nazval až morálnou povinnosťou.

Zasiahol koronavírus nejako silnejšie aj vás, vašu rodinu či blízke okolie? Bol to dôvod, prečo ste chceli pomôcť?

Nijako výrazne. Samozrejme, že všetci poznáme ľudí, ktorých vírus silno zasiahol a majú nešťastné príbehy, mnohí ochoreli, ale sám som našťastie takúto skúsenosť nemal.

Dočítajte tento článok zadarmo vytvorením účtu alebo sa prihláste.

Kliknite na tlačidlo Registrovať sa a obdržíte odkaz na registráciu. Tým súhlasíte s obchodnými podmienkami a ochranou súkromia.